12 C
Nitra
sobota, 2 marca, 2024

Zoborská LANOVKA: Obetujeme kúsok výnimočnej prírody pre vlastný komfort?

Prechádzku na Pyramídu si doprajem často. Ak je dobré počasie, tak na vrchole stretnem pomaly viac ľudí ako na pešej zóne. Schválne hovorím o „prechádzke“, pretože trasa na Pyramídu je mimoriadne nenáročná a bez komplikácii ju zvládne aj väčšia časť seniorov. Tak prečo tu budovať Mlyny 2?

YouTube video

Príklon k výstavbe zoborskej lanovky si viem zdôvodniť len dvomi vecami: pohodlnosťou dotyčného, alebo nostalgiou za pôvodnou lanovkou, ktorá premávala do roku 1993.

Salámovou metódou k Mlynom 2

Potešili ste sa pri prvotnej informácii o lanovke na Pyramídu, že sa počas jazdy pokocháte výhľadom na mesto ako v minulosti? Zrejme vás sklamem, pretože navrhovaná trasa novej lanovky je plánovaná zhruba od liečebného ústavu, výhľad na mesto sa vám tým pádom naskytne až na vrchole. Problémom tejto trasy je, že vedie cez územie v druhom stupni ochrany. Prechádza cez Chránenú krajinnú oblasť Ponitrie, ktoré je zároveň v zozname Území európskeho významu.

Vladimír MANDA: Neúspešné referendum ako jeden z vážnych signálov toho, že demokracia v našom štáte pomaly zomiera

Druhým problémom je fakt, že výstavba lanovky má byť len prvým krokom v rámci ambiciózneho podnikateľského zámeru. Ten v sebe zahŕňa aj kaviareň či dokonca ubytovacie zariadenie na Pyramíde s kapacitou 30 miest a reštauráciou s kapacitou 50 miest. Nechajme teraz bokom otázky ako by investor chcel zabezpečiť zásobovanie takéhoto zariadenia či ako by zrealizoval prívod vody a odvod odpadov. Skokové zvýšenie koncentrácie ľudí – ktoré je pri priaznivom počasí aj bez lanovky, hotela a reštaurácie pomerne vysoké – by prakticky pochovalo lokálnu rozmanitosť flóry a fauny.

Je náš komfort skutočne tak prioritný, aby sme kvôli nemu obetovali unikátnu lokalitu?

Komfort + zisk, alebo príroda?

Cirkev (autor tohto projektu) je motivovaná možným ziskom, na ktorý by sa jej poskladala časť verejnosti ochotná obetovať unikátny kus prírody v bezprostrednej blízkosti Nitry výmenou za svoj vyšší komfort. Tu sa záujmy Biskupského úradu a pohodlnejšej časti verejnosti pretínajú. A je to logické.

Nemalo by sa však zabúdať ani na druhú časť verejnosti, ktorá nie je ochotná obetovať unikátnu prírodnú lokalitu pre vlastné pohodlie, prípadne pre zisk Nitrianskeho biskupstva či ďalších investorov.

Dominik Repka z UKF NITRA: Archeologický výskum v Jánovciach priniesol nové nálezy z doby laténskej, prvého storočia pred Kristom

Čo sa týka vlastníctva, tak po novembri 1989 sa nám v republike „rozmohl takový nešvar“: súkromní vlastníci nehnuteľností s pridanou kultúrno-spoločenskou hodnotou nadobudli istotu, že vlastníctvo takýchto nehnuteľností ich oprávňuje nakladať s nimi podľa vlastnej svojvôle. Bez ohľadu na okolitú krajinu či spoločenskú hodnotu. Lesy sa vo veľkom kácajú, pamiatkovo chránené budovy chátrajú, alebo sú drasticky prerábané v súlade s biznis plánmi podnikateľov karpatského typu.

Vlastník, prípadne investor, by si mal uvedomiť, že vlastníctvo prírodných pozemkov, ktoré spadajú pod ochranu, sú predovšetkým zvýšenou zodpovednosťou (aj za priľahlé prírodné lokality, ktoré radikálna stavebná činnosť môže poškodiť) a nie nástrojom na generovanie zisku.

Právo vyjadriť sa by sme mali mať všetci

Najnovšia iniciatíva Zoborského skrášľovacieho spolku si kladie za cieľ posunúť projekt výstavby zoborskej lanovky bližšie k realizácii. A nechať si to posvätiť verejnosťou.

Nebudem sa pozastavovať nad tým, že neziskovka, ktorá si o.i. kladie za cieľ ochranu a zlepšovanie životného prostredia na Zobori, ide tak vehementne presadzovať biznis plán určený na generovanie zisku pre kasu biskupstva, prípadne ďalších investorov. Viac ma zaráža fakt, že svoju plánovanú podpisovú akciu hodlajú zúžiť len na obyvateľov mestskej časti Zobor. Akoby do Zoborských lesov nechodili aj Chrenovčania, Klokočinčania či obyvatelia starého mesta, prípadne satelitných obcí.

Naopak, malo by nás byť počuť. A nemali by sme sa báť povedať svoj názor bez ohľadu na to, že autorom zámeru je cirkev. Myslím, že časy, kedy sa malý Jano v novele Fraňa Kráľa bál pána farára kvôli hrsti čerešní z farskej záhrady, sme už prekonali.

Artur Bekmatov

Ak sa vám článok páči, zdieľajte ho na Facebooku a dajte o ňom vedieť svojim priateľom. Pridajte sa k nám aj na Telegrame https://t.me/nnnoviny. Ďakujeme.

0 0 hlasov
Hodnotenie článku
Prihlásiť sa na odber
Upozorniť na
0 Komentáre
Inline Feedbacks
Zobraziť všetky komentáre

Prečítajte si tiež

Najnovšie články

0
Komentujte a vyjadrite svoj názor.x