5.9 C
Nitra
nedeľa, 27 novembra, 2022

Významný konštruktér a spolupracovník Eiffela sa pred 180 rokmi narodil v Šali

Bol jedným z najznámejších mostárov a konštruktérov Rakúsko-Uhorska, pričom vo svete sa zviditeľnil najmä ako blízky spolupracovník Gustava Eiffela pri stavbe slávnej Eiffelovej veže v Paríži.

Od narodenia Jána Čiernihausa, neskôr známeho ako János Feketeházy, uplynulo 180 rokov.

Významný konštruktér a spolupracovník Eiffela sa pred 180 rokmi narodil v Šali
Zdroj: postoveznamky.sk

V Štátnom archíve v meste Šaľa, kde sa narodil 16. mája 1842 v učiteľskej rodine, je zapísaný pôvodným menom Ján Čiernohaus, vysvetlila TASR hovorkyňa mesta Erika Kollerová.

Narodil sa roku 1842 v učiteľskej rodine v meste Šaľa, kde trávil aj posledné roky svojho plodného života. Ján Čiernihaus študoval v rodisku a gymnaziálne roky prežil v Trnave a Nitre, uvádza o známom konštruktérovi na stránke slovenskeslovo.sk Prof. MUDr. Igor Tomo.

Vysokú školu technickú začal študovať vo Viedni a ukončil ju na ETH v Zürichu. Mal dve deti, obe dievčatá. Pracoval najskôr vo Viedni na riaditeľstve železníc. Projektoval strešné konštrukcie a oceľové mosty. Ako mladý inžinier, architekt podieľal sa na projektovaní odvážneho projektu Bosporského prieplavu, čím sa dostal do pozornosti svetových médií a získal si tiež medzinárodnú rešpekt.

Aj francúzsky architekt G. A. Eiffel prejavil záujem o spoluprácu s ním, hoci bol o desať rokov mladší od neho. V tom období sa chystala svetová výstava a pri tejto príležitosti bola naplánovaná výstavba dominanty Paríža, stavba tristometrovej veže v centre francúzskej metropoly.

S jeho pomocou riešil výpočet a tavbu nosnej konštrukcie, ktorá mala váhu deväť miliónov kilogramov, súčasne ho Eiffel poveril odborným dozorom na tejto unikátnej stavbe. Výstavba bola ukončená roku 1888 a celá stavba trvala len osemnásť mesiacov.

Čiernihaus neskôr vyhral medzinárodný konkurz vypísaný uhorským kráľovským dvorom na výstavbu dunajského mostu v Budapešti a okrem toho sa stal projektantom prakticky všetkých budapeštianskych mostov. Je autorom aj konštrukcie Východnej železničnej stanice ako aj Centrálnej budapeštianskej kotolne. Je autorom jedinečného v tom čase prvého otáčacieho mostu v Európe, postaveného v chorvátskej Rijeke. Ešte v čase spolupráce s A.G .Eiffelom vyhotovil návrhy na stavby mostov cez Dunaj v Komárne a cez Tisu v Segedíne. Vo Viedni postavil most Stadlau cez Dunaj.

Tento slovenský konštruktér sa púšťal do náročných stavieb mostov, pritom si výpočty robil sám a tým si zobral na seba aj zodpovednosť, že nosnosť bude po rokoch predimenzovanej dopravy musieť byť vypočítaná tak, že rátala so značným preťažením. V tých časoch neboli počítače ani iné vymoženosti, ktoré by konštruktérom uľahčili náročné výpočty, bol jedine papier a ceruzka. Viaceré jeho mosty prežili aj nástup 21 storočia.

Po založení prvej Česko-Slovenskej republiky roku 1918 sa Ján Čiernihaus vrátil do rodnej Šale, kde roku 1927 ako 85 ročný zomrel.

Stavba Eiffelovej veže trvala len 18 mesiacov. Čiernohaus zodpovedal za výpočet nosnej konštrukcie, ktorá mala váhu deväť tisíc ton. Zároveň bol odborným dozorom stavby. Elegantná, ľahko pôsobiaca konštrukcia sa ukázala byť veľmi stabilnou. S výškou 324 metrov bola do roku 1930 najvyššou stavbou na svete. Veža, vyvolávajúca protichodné nálady, odsudzovaná aj velebená, mala stáť na svojom mieste iba do roku 1909. Napokon nebola odstránená a dodnes priťahuje pozornosť návštevníkov z celého sveta.

Bol priekopníkom v stavbe mostov

Bol priekopníkom v stavbe mostov, keď dokázal staticky riešiť konštrukčné celky podľa vlastných výpočtov. Kým v tej dobe sa na technických školách učilo, že rozpätie nesmie byt väčšie ako desať metrov, Čiernihaus svoje projekčné celky predimenzoval. Vtedy ani netušil, že jeho mosty budú o desiatky rokov neskôr niekoľkonásobne preťažené. Jeho výpočty vyhovovali technickým parametrom aj na konci 20. storočia.

Významný konštruktér a spolupracovník Eiffela sa pred 180 rokmi narodil v Šali
Zdroj: postoveznamky.sk

Pod organizáciou Maďarských štátnych železníc pracoval až do roku 1892, odkiaľ z funkcie hlavného inžiniera odišiel do dôchodku. Výkresy jeho najvýznamnejšieho diela – Mosta slobody v Budapešti, vypracoval už ako dôchodca. Po vzniku prvej Československej republiky (ČSR) sa v roku 1918 vrátil Čiernihaus-Feketeházy do Šale, kde zomrel 31. októbra 1927 vo veku 85 rokov.

V Šali je po ňom pomenovaná ulica v blízkosti centra. V miestnom cintoríne je postavená kaplnka rodiny Feketeházyovcov a aj budova maďarského spoločenského a kultúrneho zväzu Csemadok nesie názov maďarský dom Jánosa Feketeházyho. 

Ak sa vám článok páči, zdieľajte ho na Facebooku a dajte o ňom vedieť svojim priateľom. Pridajte sa k nám aj na Telegrame https://t.me/nnnoviny. Ďakujeme.

Prečítajte si tiež

Najnovšie články