17.6 C
Nitra
pondelok, 4 marca, 2024

Tribečské múzeum približuje históriu vzniku názvoslovia rastlín i živočíchov

Pracovníci Tribečského múzea v Topoľčanoch v spolupráci so Slovenským múzeom ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši pripravili výstavu približujúcu históriu vzniku názvoslovia organizmov z ríše rastlín, húb a živočíchov. Na základe určitých charakteristických znakov a vlastností, spojitostí s inými organizmami či základov slov uvádza príklady druhov, ktoré spája spoločné pomenovanie. Výstava v priestoroch múzea v Topoľčanoch potrvá do 9. novembra, informovala o tom Lenka Krošláková z Tribečského múzea.
      Druhové názvy rastlinných a živočíšnych organizmov bývajú podľa slov Krošlákovej odvodené podľa rozličných kritérií. Často to býva zafarbenie tela alebo jeho časti, ako napríklad líška oranžová, líška hrdzavá, medveď hnedý. Pomenovanie vyplývajúce z tvaru a výzoru tela má sova dlhochvostá, rosička okrúhlolistá, chochlačka vrkočatá. Názvy niektorých druhov rastlín, húb a živočíchov odrážajú ich ekologické vlastnosti, ako je príslušnosť k biotopu (kukučka lúčna, srnec lesný, syseľ pasienkový, jarabica poľná). Iným kritériom pri tvorbe názvov živých organizmov je ich rozšírenie, napríklad lyžičník tatranský či kamzík vrchovský tatranský.
      Zásady binomickej nomenklatúry umožňujú v botanickom aj zoologickom názvosloví použitie rodového mena, ktoré má v terminológii iných odborov odlišný význam. Takýmto spôsobom mohli vzniknúť rovnaké pomenovania pre rastlinu, hubu aj živočícha. „Príkladom je huba plamienka letná (Flammulina fennae), ktorej pomenovanie vzniklo z latinského slova flamma, čo v preklade znamená plameň. Jej ,dvojníkom‘ je sova plamienka driemavá (Tyto alba), ktorej názov je odvodený od charakteristického žltočerveného sfarbenia peria pripomínajúceho plameň,“ uviedla Krošláková.
      Okrem dermoplastických preparátov jednotlivých druhov živočíchov a sušených rastlín sú na výstave prezentované aj preparáty húb pochádzajúce zo zbierok Vlastivedného múzea v Hlohovci. Dominantnou časťou výstavy je imitované prírodné prostredie s lesnými druhmi cicavcov a vtákov, dotvorené prírodným materiálom. K najatraktívnejším exponátom patria dermoplastické preparáty jeleňa lesného, srnca lesného či kamzíka vrchovského.

Zdroj: TASR

Foto: Archív

Ak sa vám článok páči, zdieľajte ho na Facebooku a dajte o ňom vedieť svojim priateľom. Pridajte sa k nám aj na Telegrame https://t.me/nnnoviny. Ďakujeme.

Prečítajte si tiež

Najnovšie články