Greta Thumberg. Hovorí vám to meno niečo? Isto ste už počuli o tejto enviromentálnej aktivistke, ktorá sa narodila v roku 2003 a už v roku 2018 začala svoj školský štrajk za klímu pre budovou švédskeho parlamentu a následne vystúpila na summite OSN. Inšpirovala celý svet. Dvakrát bola nominovaná na Nobelovu cenu mieru.
„To vy ste tu tí podivní, ja som normálny,“ povedal Joakim Thärstrom, švédsky spevák. A poznajúc jeho prechody medzi rôznymi žánrami, od punku po rock, priemyselnú a autobiografickú piesňovú a skladateľskú hudbu, asi by ste veru hlboko uvažovali ako to myslí. No premýšľali ste niekedy ako vnímajú ľudia, ktorí sa nám možno zdajú zvláštni?
Ako sa píše v knihe „Gréta má stanovenú diagnózu, čo však nevylučuje, že práve ona má pravdu a my všetci sa absolútne mýlime.“ Aby sme chápali o akú diagnózu ide, hovoríme o Aspergerovom syndróme a vysofofunkčnom autizme. Podľa skúseností majú takíto jedinci obvykle nadpriemerné intelektuálne schopnosti, avšak zníženú kvalitu sociálnej interakcie. Čo to ale znamená v bežnom živote? Čo to prinieslo v rodine opernej speváčky Malene Ermanovej (matky) a Svanta Thumberga (otca) a ako to vnímala jej sestra Beata Erman? A ako vníma Greta?
V knihe sa dostanete k veľmi zaujímavým, ba povedala by som až závažným zamysleniam. Zamysleniam, s ktorými sa stretávame denne, iba si ich nejako z rôznych dôvodov nechávame „ujsť“ pred očami. Nie sú to iba zamyslenia o prírode a klimatických zmenách. Dalo by sa povedať – všetko so všetkým súvisí. A preto zamyslenia o spôsobe nášho života a o tom ako sa cítime, alebo lepšie povedané necítime, sú na mieste. „A je načase, aby sme všetci začali hovoriť o tom, ako sa cítime. Musíme hovoriť, ako to v skutočnosti je,“ píše sa v knihe.
„Svet je ako kolotoč krútiaci sa v čoraz väčšom tempe – rýchlejšie a rýchlejšie. Ale ako rýchlo je dostatočne rýchlo? Dosiahneme niekedy kritický bod , keď už viac nebudeme môcť zakrývať oči pred všetkými, ktorí sa nedokážu prispôsobiť rýchlosti, ktorí vypadávajú za jazdy?“ Zamyslenie nad „Dobou víťazov“ prináša odpovede o smutnom stave ľudstva: „počet duševných ochorení u detí vo veku desať až sedemnásť rokov stúpol za posledných desať rokov o viac než 100 %.“ Ani nebudem pokračovať, aby som vás neodradila od čítania. Ale fakty hovoria alarmujúco.
Poviete si: A prečo by som mal o tom čítať? Odpoviem slovami z knihy Scény zo srdca autorov Greta Thumberg, Svante Thunberg a Beaty Ernman: „Stále rozprávate, že deti sú naša budúcnosť a že by ste pre svoje deti urobili čokoľvek. Keď hovoríte takéto veci, znie to nádejne.“
Lucia Balagová
