Opäť tu máme Advent. Žiaľ, opäť aj s koronavírusovou príchuťou. A po ňom prídu aj Vianoce, a opäť žiaľ aj tie budú s tou istou koronavírusovou príchuťou. Áno. Prežívame ťažké obdobie, na aké asi nikto z nás nebol pripravený. Ani najstaršia generácia, ktorá prežila roky II. svetovej vojny, kedy to tiež bolo ťažké, možno ani nie tak z dôvodu nedostatku potravín, či iných materiálnych vecí, ale z dôvodu obáv o svoje zdravie či život, sa s touto dnešnou situáciou nevyrovnáva ľahko. Mnohí sa tak oprávnene pýtajú – aké to zase budú Vianočné sviatky, keď namiesto pokoja a radosti bude v tomto období – aj vďaka koronavírusovej pandémii zase prevládať len nepokoj, depresia, strach, a dokonca u mnohých aj smútok? Nuž budú presne také, ako sa na ne pripravíme, aký bude náš Advent.
Ako teda prežijeme Advent, tak prežijeme aj Vianoce. A nemyslím ich prežitie po materiálnej stránke. Mám na mysli prežitie po duchovnej stránke. Skutočná podstata Adventu a Vianoc je duchovná. Materiálna stránka na Vianoce vôbec nie je dôležitá, hoci mnohým pre dobrý pocit z Vianoc stačí bohato prestretý a hlavne plný stôl vianočných jedál, či všakovakých dobrôt a kopa darčekov pod stromčekom. Takýto štýl síce dokáže na chvíľu uspokojiť, ale potom príde realita v podobe prázdnoty a smútku z toho, že Vianoce sa skončili a neostalo z nich nič živé, len kopa odpadkov, fotografie a spomienky. A v tomto období navyše aj nepokoj a smútok s koronavírusovou príchuťou. Ale nemusí to takto skončiť. Stačí málo a stačí len chcieť.
Slovo Advent pochádza z latinského „adventus“ a znamená zjavenie, alebo príchod. Advent v tomto prípade pripomína príchod Krista, ktorý kresťania túžobne očakávajú. Advent je časom modlitieb, pokánia, či intenzívnejšieho čítania Svätého Písma a kresťania v tomto období aj častejšie pristupujú ku sviatostiam. Advent je časom radosti a nádeje. Kresťania si pripomínajú nielen udalosti spred vyše 2000 rokov, keď ľudia očakávali narodenie Pána, ako ho predpovedali proroci, ale i Pánov nový príchod na konci vekov. Advent pripomína, že Kristus prišiel, ale aj že príde. Celý život kresťanov by mal byť akoby adventom, neustálym a bdelým očakávaním Pánovho príchodu. Príprava na slávenie Vianoc – tajomstva vtelenia počas Adventu by mala byť plná chvály Bohu, ktorý tak miloval svet, že poslal svojho Syna, a mala by nachádzať svoj najhlbší zmysel v príprave v prvom rade ľudských sŕdc na Božiu milosť vo sviatostiach.
Symbolom adventného obdobia trvajúceho štyri týždne je adventný veniec so štyrmi sviecami, ktoré sa postupne zapaľujú počas štyroch adventných nedieľ. Sviečky sú spravidla tmavomodré alebo fialové symbolizujúce liturgické farby adventných nedieľ. Veniec je symbolom víťazstva a kráľovskej dôstojnosti. Aj Sväté Písmo hovorí o venci ako o prejave úcty, radosti a víťazstva. Adventný veniec vzdáva hold tomu, ktorý je očakávaný, a ktorý zároveň prichádza ako víťaz, ako kráľ a osloboditeľ. Svetlo horiacich sviec vyjadruje prichádzajúceho Krista, ktorý rozptyľuje temnotu a strach, pretože on je „Svetlo sveta“ (Jn, 8,12). V roku 1808 sa v Hamburgu narodil Johann Henrich Wichern. Pôsobil ako učiteľ v hamburskej nedeľnej škole. V túžbe postarať sa chudobných ľudí zriadil pre chudobné a opustené deti útulok, ktorý nazval Drsný dom. Opustené deti v jeho opatere boli v ňom nielen ubytované, ale sa aj priúčali remeslám. Na základe neustálych otázok týchto detí, koľko dní ešte zostáva do Vianoc, sa rozhodol vyrobiť drevený veniec s 24 sviečkami – 19 tenšími, ktoré predstavovali všedné dni a 4 hrubšími sviečkami, symbolizujúcimi štyri adventné nedele.
Adventná predvianočná príprava sa spomína v Ríme už v 5. storočí za pápeža Leva I. Veľkého. Iný záznam o advente pochádza z Francúzska, kde koncil v meste Macon v r. 582 nariadil, aby sa príprava na slávenie vianočných sviatkov začala od prvej nedele po sviatku sv. Martina. Adventné obdobie v tejto forme zahrnovalo šesť nedieľ a malo pôstno-kajúcny charakter. Pápež Gregor I. Veľký skrátil adventné obdobie na štyri nedele (symbolizujúce 4 000 rokov čakania na Mesiáša od vyhnania prvých rodičov z raja) a je pôvodcom adventných kázní v Bazilike Santa Maria Maggiore. Svoju definitívnu formu nadobudol Advent v 8. – 9. storočí. V r. 1362 pápež Urban V. zaviedol pôstne pravidlá pre adventné obdobie. Obsah adventnej doby výstižne vyjadrujú staré adventné piesne – roráty – zostavené podľa biblických textov, prevažne prorockých. Roráty sa začínali pred svitaním a pripomínali, že pred narodením Krista ľudstvo „kráčalo v tmách“ (Iz 9,2). Názov roráty pochádza z najznámejšej latinskej adventnej piesne pochádzajúcej zo 16. storočia z Francúzska: „Rorate coeli de super …“ („Rosu dajte nebesia zhora …“).
Adventné obdobie by teda nemalo byť časom nákupnej horúčky, ale ani nepokoja, depresie, alebo strachu, lebo má svoj hlboký duchovný obsah plný očakávania, radosti a nádeje, ktorý vyzýva k stretnutiu s Kristom v každodennom živote a pripravuje na jeho slávny druhý príchod. Napriek opätovnej tohtoročnej koronavírusovej príchuti.
ThDr. Tibor Ujlacký,PhD., hovorca Nitrianskeho biskupstva
Zdroj: TKKBS
