S novou perspektívnou hudobnou skupinou The Wild Youth som sa stretla na Slovak Food Truck Feste. Lialo ako z krhly, ale vokály speváčky prilákali ľudí, ktorí si pod stanom užívali originálnu akustickú hudbu. Tlieskali do rytmu, pokyvovali hlavami, a hoci dážď neutíchal našli sa aj takí, čo vyšli zo stanu a pustili sa do radostného tanca. O začínajúcej kariére tejto hudobnej skupiny som sa porozprávala s jej členmi: speváčkou Laurou, perkusionistom Hugom a gitaristom Alanom.
Ste na scéne relatívne nová hudobná skupina. Predstavíte sa nám?
Hugo: Sme trojčlenná akustická skupina z Nitry, ktorú tvoria študenti Gymnázia Párovská 1. Členovia skupiny sú speváčka Laura Ilečková, taktiež aj dobrá tanečníčka, gitarista Alan Fiebig mladší a perkusionista Hugo Hrivňák.
Ako ste sa dali dokopy? V čom ste rovnakí a v čom ste rozdielni?
Alan: Najprv sme sa dali dokopy my s Laurou, my sme potom spolu vyhrali jednu hudobnú súťaž „Párovce/ Golianko“, a potom to bolo také, že hej, ľuďom sa to páči, čiže mohli by sme to skúsiť dať von. Potom nejak úplne organicky dokvetlo to, že potrebujeme nejakého perkusionistu. Keďže ja som s Hugom hral už predtým v inej kapele, tak som ho zavolal, a tak sme vznikli my ako trio.
Hugo: A k tým našim odlišnostiam. Ja som bol vždy ten vtipnejší. Čo máme spoločné je určite vášeň pre hudbu aj toto celé koncertovanie. Radi rozdávame kúsok zo seba takto „muzične“, hudobne. A každý sme rozdielny, preto sa voláme The Wild Youth, teda Divoká Mládež.
Laura: My sa tak pekne dopĺňame, každý má svoju vlastnú kvalitu a zapadne to spolu dokopy ako skladačka.
K tomu názvu The Wild Youth. To malo aký tvorivý proces?
Laura: Keď sme sa dali s Alanom dokopy, tak sme krátko po prvej vlne rozmýšľali, aký názov si dáme. Padali rôzne nápady, ale hneď prvá myšlienka, ktorú si Alan vedel predstaviť bola, že Youth, že Mládež. Tým, že sme mladí a že chceme inovovať a hrať nejakú inú formu, iný štýl hudby, ako sa doteraz hrávala v Nitre. Potom, keď sme robili instagramovú stránku, tak sme nemali inú možnosť, ako použiť nové slová, pretože slovo Youth už bolo zabrané.
Alan: Chcelo to byť niečo, čo je divé, dynamické, nové a posúva to všetko niekde inde, preto aj celý repertoár netvoria staré veci, ktoré hrávajú všetci. My sa snažíme veci podať vo vlastnom prevedení, aby zneli trošku inak, a presne to je The Wild Youth.
Z čoho pramení vaša láska k hudbe?
Alan: Ja som sa dostal k hudbe cez rodinu. Moji obaja rodičia hrávali v kapele, a tak sme odmalička hrávali doma, a potom mi to bolo veľmi blízke.
Hugo: Podobne, keďže môj otec je tiež v kapele, tak som mal doma nejaké vzory a určite mi to je aj preto blízke. Odmalička som chodil na bicie a niekedy som možno aj sníval o tom, že budem mať kapelu.
Laura: Ja som sa k hudbe dostala cez folklór. Spievala som si ako malá doma s babkou takmer stále, tak ma potom dali do folklórneho súboru. Neskôr, ako som rástla, tak som si začala prehodnocovať štýly a ocitla som sa v populárnej hudbe.
Aké sú vaše najväčšie hudobné inšpirácie?
Hugo: Ťažko povedať, keďže všetci nepočúvame taký štýl, aký hráme. Náš štýl je taká všehochuť. Robíme aj popové prerábky , ale ja napríklad počúvam jazz aj nejaký alternatívny štýl. Tým sa inšpirujeme, aj keď to tak možno na prvý pohľad nevyzerá.
Čo teda počúvate vo voľnom čase?
Hugo: Jazz.
Alan: Počúvam veľa inštrumentálnej muziky, veľa gitarovej muziky a aj nejakú klasiku.
Aké sú vaše obľúbené pesničky, ktoré hráte na koncertoch?
Hugo: Faith, Čardáš, Copycat.
Alan: Čardáš. Ten je istý. Toxic, aj ten je super.
V súčasnosti spievate zväčša prevzaté piesne. Máte aj vlastnú tvorbu?
Hugo: Ešte s tým len začíname. Máme zopár vlastných piesní a snažíme sa tvoriť nové. Snažíme sa tieto skladby aj nahrávať, aby mohli byť prístupné na rôznych platformách.
Kto je v tejto skupine rozumom a kto je srdcom?
Laura: Podľa mňa v našej kapele fungujeme celkom demokraticky, čiže my sme všetci dokopy srdce a všetci dokopy rozum.
Alan: Všetko robíme spolu, to sa rozdeliť takto nedá. Keď sa zháňajú koncerty, zháňame ich všetci spolu, skladby hľadáme spolu, vymýšľame ich spolu.
Hugo: Stane sa niekedy, že keď niekoho odstrčíme, tak ten sa potom cíti ukrivdený. To my nechceme, takže my to takto, ako povedal Alan, riešime všetci traja spolu.
Alan: Naša skupina vôbec nefunguje na báze individuality jednotlivca. Keď to staviaš iba na sebe, že ty sa chceš predviesť, tak to ide na úkor toho celku . Ide práve o to, prispôsobiť sa celku a naučiť sa fungovať v ňom.
Laura: Ja ako speváčka nechcem byť frontman, chcem, aby sme všetci traja vynikli. Každý dáva do kapely to najlepšie, čo zo seba dať vie.
Aký je váš najkrajší hudobný zážitok?
Alan: Dnes, ten pán, čo tam tancoval pod pódiom.
Hugo: Áno, najkrajšie hudobné zážitky sú tie, keď takíto páni tancujú pod naším pódiom. Je tiež veľmi prijemné, keď za nami prídu ľudia a pochvália nás.
Laura: Mňa napríklad zastavila jedna pani a pýtala sa ma, či máme nejaké vyššie vzdelanie, napríklad konzervatórium. A ja jej hovorím, že my sme iba typickí gymnazisti, ktorí sa spojili. Bolo to veľmi milé, takže ma to celkom dojalo.
Pýtala sa Hilda Pomalková
foto: The Wild Youth
