Píše Ing. František Daniel, autor je predseda OZ Za troma mostami v Nových Zámkoch
Celý svet, ale hlavne v Európe a najmä v Čechách si v týchto dňoch pripomíname 300. výročie blahorečenia sv. Jána Nepomuckého. V Nových Zámkoch sme si túto udalosť pripomenuli šestnásteho mája pobožnosťou na Zúgove.
Náš Sv. Ján Nepomucký sa nachádza na Zúgove pri ceste, ktorú už pred viac ako dve tisíc rokmi využívali rímski legionári na presun do strážnej stanice vo Veľkom Kýri voči germánskym kmeňom Markomanov a Kvádov z vojenského tábora Celemantia /Iža/. Tú už pred viac ako tisíc rokmi použil jeden z siedmich staromaďarských kmeňov pod vedením vezíra Hubu na obsadenie Nitry a na osídlenie tohto regiónu.
V záznamoch Anonyma, notára kráľa Bélu III. (1148 – 1196), existuje zápis, v ktorom podrobne popisuje túto udalosť – prechod cez rieku Nitru, Chrenovku, (ale či spal v Nitre ako správny kočovník pod stanom, alebo v posteli Svätopluka, to sa už nedozvieme), ktorá v roku 1256 bola privilegovaná kráľom Bélom IV. a o jej používaní sa dohodla Vyšegradská trojka – uhorský, poľský a český kráľ.
Táto cesta sa stala v XIV. storočí najfrekventovanejšou trasou spájajúcou Uhorsko so zahraničím. „Via magna“ tiež nazývaná Česká alebo Veľká cesta, viedla z Budína cez Vyšehrad – Ostrihom – Nyárhíd – Trnavu – Hodonín –Brno – Jihlavu – Kutnú Horu – Prahu až do Paríža, a práve pri nej bola odhalená v roku 1764 socha sv. Jána Nepomuckého, ktorý bol dňa 20.3.1393 umučený kráľom Václavom IV. a hodený z Karlovho mosta do rieky Vltavy. Traduje sa, že sv. Ján je mučeníkom spovedného tajomstva. Údajne sa ho mal kráľ vypytovať na hriechy svojej manželky Žofie, ktorá bola veľmi nábožná. Kráľ ju podozrieval z nevery, pretože sám sa tejto neresti dopúšťal. Keďže však Ján nič nevyzradil, mučil ho, až ho nakoniec zabil. Túto tradíciu potvrdzuje aj fakt, že jazyk sv. Jána Nepomuckého sa zachoval neporušený.
Ján Nepomucký bol blahorečený Inocentom XIII. 31. 5. 1721 (300 ročné výročie) a svätorečený 19. 3. 1729 Benedikom XIII.
23. júna 2016 bola na tejto ceste, ktorú používal aj investor pri výstavbe MVE (malej vodnej elektrárne) odhalená, vysvätená a zrekonštruovaná baroková socha sv. Jána Nepomuckého.
Socha sa nachádzala v dezolátnom stave (vyše tridsať rokov mala odtrhnutú hlavu). Občianske združenie Za troma mostami sa rozhodlo obnoviť túto neregistrovanú kultúrnu pamiatku a umiestniť ju do vytvoreného parčíka. Krajský pamiatkový úrad v Nitre dal súhlas jednak s reštaurovaním sochy, ako i s jej premiestnením na pôvodné miesto. Po súhlase bol vykonaný výber z prihlásených dodávateľov a OZ si práce súvisiace s reštaurovaním objednalo na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, katedre reštaurovania, v ateliéri reštaurovania kamenných sôch a kamenných častí architektúry. Vedúci ateliéru Mgr. art. Gabriel Strassner realizovaním ako bakalárskej práce poveril študentku Katarínu Uhrinovú. Držiak s lampášom zhotovil miestny nadšenec kováčskeho remesla pán Cyril Minarik. Projekt parčíka navrhol Ing. Attila Tóth, PhD.
Na realizácii parčíka ako i reštaurovania podstavca boli odpracované stovky hodín. Na realizácii tohto diela prispeli stavebná firmu HOLD s.r.o., KAMENÁRSTVO Nagy a PRO-Cargo s.r.o. kde boli vykonané aj úpravy podstavca. Reštaurovanie podstavca vykonal Ing. František Daniel. Torzo pôvodnej sochy je uložené v podzemí Františkánskeho kláštora.
Táto socha je už len jediným a posledným historickým odkazom stredovekého mestečka Nyárhíd. Žiaľ, oporný múr hate, ktorý vybudovali bratia Ottavio a Giulio Baldigarovci v čase výstavby novozámockého hradu a tak plnili vodou hradnú priekopu pri Českej bašte, bola zničená v roku 2015 „aprílovým cunami“, keď voda z rieky prerazila prehradenie a zmyla murivo piliera mostu ako i ochranný múr. Tehly sme z rieky vylovili a použili na sokel podstavca tejto sochy.
Možno neviete, že…
V roku 1993 pri opätovnom prieskume ostatkov Sv. Jána Nepomuckého prof. MUDr. Emanuelom Vlčkom zistil, že u Jana došlo k vyvráteniu pažnej kosti v kĺbe a k nalomeniu akromiálneho výbežku pravej lopatky. Odhadol sa tiež jeho vek, mal okolo 45 až 50 rokov.
Pri tomto poslednom prieskume modernými metódami sa zistilo, že skutočne ide o hmotu patriacu k skúmaným kostiam, zhodnou po stránke imunologickej i sérologickej. Vyšetrenie na elektrónkovom mikroskope ukázalo, že v prípade spomínaného jazyka ide o suché mozgové tkanivo a pri zvlhnutí v r. 1725 došlo k oživeniu základnej červenohnedej farby i k čiastočnému nabobtaniu. Mozgová hmota potom bola znovu uložená do relikvia, kde naďalej zostáva v tvare jazyka.
