15.1 C
Nitra
pondelok, 2 októbra, 2023

Sonda do reality PRACOVNÝCH PODMIENOK na Slovensku

V Beluši už takmer pol roka prebieha zápas zamestnancov za svoje práva. Za totálnej ignorácie väčšiny médií a politikov. Možno preto, lebo búra mýty o pracovných podmienkach na Slovensku.

Booster Precision Components je závodom so strojárskou výrobou naviazanou na automobilový priemysel. Výrobná spoločnosť je situovaná na západnom Slovensku s matkou v Nemecku. Mala by teda byť prototypom pracoviska, v ktorom všetko klape. Lenže neklape. A vďaka tomu, že miestna odborová organizácia sa rozhodla nemlčať a vzdorovať voči nespravodlivým praktikám, tak máme možnosť nahliadnuť pod pokrievku pracoviska.

NEMECKÁ FIRMA S ÁZIJSKÝM PRÍSTUPOM K ODBOROM A PRACUJÚCIM?

Zisťujeme, že ani lokalizácia na západe republiky a prepojenie s automobilovým priemyslom nezaručuje dôstojné mzdy a pracovné podmienky. Kvôli nim boli zamestnanci najprv dotlačení k najkrajnejšej forme presadzovania svojich práv – okupačnému, ostrému štrajku (2021) a v súčasnosti muselo na dohodnutie novej kolektívnej zmluvy vyslať sprostredkovateľa ministerstvo práce.

Ján KOŠČ: Skrátenie pracovnej doby nie je utópia, ale NEVYHNUTNOSŤ

Ďalej zisťujeme, že ani matka zo západnej Európy nie je zárukou férového prístupu miestneho manažmentu k zamestnancom. Začalo to štrajkom za dôstojné mzdy a dôstojný prístup manažérov k podriadeným, pokračovalo snahou nahrádzať kmeňových zamestnancov agentúrnymi, a neskôr to prerástlo do škandalóznych snáh o prepustenie predsedu miestnych odborov, a tým likvidáciu odborovej organizácie. Predseda odborov má už viac ako dva mesiace zamedzený výkon práce napriek platnej pracovnej zmluve. Časť zamestnancov otvorene hovorí o bossingu a najmä o neprimeranom nátlaku na predsedu odborov formou obmedzovania práv a znižovania jeho dôstojnosti.

Do riešenia problémov na pracovisku sa najprv vložilo ministerstvo práce v rámci kolektívneho vyjednávania, neskôr Úrad na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti, Inšpektorát práce Trenčín, Regionálny úrad verejného zdravotníctva Považská Bystrica a Inšpekcia životného prostredia. Koľko úradov sa ešte musí do veci vložiť, aby sa o situáciu začali seriózne zaujímať médiá a politici a vytvorili silný tlak na manažment?

JEDNOTOU VOČI BOSSINGU…

Dôvodom, prečo sa zamestnancom BPC darí pomerne úspešne vzdorovať všetkým praktikám, ktoré si manažment dovoľuje, je jednota. Zamestnanci sú zomknutí a vedia, že niečo dosiahnu jedine tak, že budú držať spolu. To následne vytvára priestor pre predsedu odborov, ktorý má istotu, že ho zamestnanci v kľúčových momentoch vyjednávania neopustia. Na čele odborov by mohol byť akokoľvek odhodlaný, no ak by za sebou nemal zamestnancov, nedosiahol by takmer nič. A to isté platí aj naopak: zamestnanci by mohli byť akokoľvek zomknutí, no v prípade, že by si za predsedu zvolili kapitulantského človeka, tak by im súdržnosť bola na dve veci…

Mária POTOČÁROVÁ o pomeroch na Filozofickej fakulte UK: Žiaľ, už to nie je o slobode myslenia

V týchto dňoch sa dôležitosť týchto dvoch faktorov ukazuje v Beluši opäť. V závode beží kampaň na podporu predsedu odborov Miloša Kapuša. Zamestnanci si v práci pripínajú odznak s nápisom „Podporujem nášho predsedu a KV“ a dokonca sa kvôli perzekúcii predsedu odborov rozhodli aj bojkotovať spoločenskú udalosť organizovanú zamestnávateľom „FAMILY DAY“ ako zastieraciu akciu neprípustného konania miestneho manažmentu voči Kapušovi a odvedenie pozornosti od kolektívneho vyjednávania. Tejto „spoločenskej udalosti“ sa napokon zúčastnilo minimum zamestnancov, čo opäť ukázalo, akú silnú podporu má predseda odborov.

…A ZA VYŠŠIE PLATY

Ba čo viac, svojou súdržnosťou a nezlomnosťou si zamestnanci v dodatku ku kolektívnej zmluve dohodli také navýšenie miezd, aké dnes na Slovensku nájdete len málokde.

Návrhu odborovej organizácie na 22% navýšenie hodinových miezd, ktorý mnohí kritizovali (pre jeho nereálnosť) zamestnávateľ kontroval ochotou ísť na 4%. Neskôr pripustil 7%, ale s nesplniteľnými podmienkami. Po tom ako sa do veci vložil sprostredkovateľ z ministerstva práce sa vyjednávania podarilo ukončiť. V prospech zamestnancov, ktorí si vydobyli v niektorých prípadoch aj viac ako požadovaných 22% navýšenie miezd. Zvyšuje sa hodinová sadzba i variabilná zložka mzdy, ktorá je nateraz garantovaná.

V reálnych číslach to vyzerá tak, že napríklad montážny pracovník si prilepší aj o 168 eur mesačne a o ďalších 21 eur vo variabilnej zložke. CNC operátori si dokonca prilepšia aj o 217 eur a vo variabilnej zložke o 28 eur.

Ak si chcete podrobne preštudovať, čo všetko sa podarilo odborom v BPC Beluša vydobiť, máte to prehľadne zhrnuté tu:

YouTube video

Napriek skutočnosti, že do tejto chvíle visí na vstupnej bráne zamestnávateľa veľký banner s nápisom „Spolupracujme pre spoločnú budúcnosť. Hovorte s nami, sme na spoločnej lodi“, ktorý tam umiestnil pred začatím verejného protestného zhromaždenia konaného na podporu Miloša Kapuša, k podpisu dodatku ku kolektívnej zmluve prišlo zarážajúcim a nedôstojným spôsobom, ktorý je na míle vzdialený tomu, čo hlási zamestnávateľ prostredníctvom banneru. Slávnostný akt, ktorý je vždy sprevádzaný úspešným ukončením kolektívneho vyjednávania, nehoráznym spôsobom zmaril HR manažér spoločnosti, ktorý nechal druhú zmluvnú stranu (funkcionárov Odborového zväzu KOVO) kontrolovať a podpisovať dokumenty „stelesňujúce“ nastolenie sociálneho zmieru na ulici, pod holým nebom so slovami „Preštudujte si, podpíšte a potom mi zavolajte“, čím opäť zmaril všetky snahy o zmier. Takýmto konaním nielenže neprispieva k upokojeniu situácie, ale práve naopak. Zbytočne eskaluje napätie a ďalej poškodzuje už tak veľmi pošramotenú povesť výrobného závodu v očiach verejnosti, súčasných i prípadných budúcich zákazníkov a dodávateľov.

AKÉ JE TO INDE?

Stereotyp o dobrých podmienkach na pracoviskách nebúra v Beluši len BPC, ale aj ďalšia firma Elastomer, v ktorej sa nedávno odohral živelný štrajk voči svojvoľnému skracovaniu miezd a celkovým podmienkam, ktoré ohrozujú bezpečnosť zamestnancov pri výkone práce. Situácia v Elastomeri je momentálne mimoriadne napätá – časť zamestnancov pomaly odchádza a všetko má prísť uhasiť manažér z Portugalska. Ale čo iné ako sľuby – ktorých sa zamestnanci napočúvali viac než dosť – im môže na Slovensku priniesť, pýtajú sa zostávajúci zamestnanci?

Toto ma vedie k otázke, že ak sa toto deje v západných spoločnostiach a na západe republiky, aké musia byť podmienky inde? Napríklad u ázijských investorov? Alebo v regiónoch, v ktorých je slabá koncentrácia priemyslu a ľudia sú nútení odtiaľ odchádzať? Lepšie to určite nebude. Skôr naopak.

Ale potvrdenie ako veľmi je to horšie by si žiadalo hĺbkový prieskum zo strany štátu. Teda iniciatívu politikov. Alebo systematické monitorovanie tejto témy na základe podnetov. Teda prácu novinárov. Lenže tí na to kašlú. Miesto toho nás kŕmia zástupnými problémami, aby sme nemali čas riešiť tie skutočné, ktorým čelíme okamžite po prekročení brány pracoviska. Tam totižto často platia iné zákony, nie zákony tejto republiky.

Zostáva to teda len na nás. Vykašlite sa preto na 500 eurové odmeny za voľby, dúhové vlajky na obecných úradoch, rušenie domácich úloh a podobné nezmysly. Ak máte problémy na pracovisku, tak napíšte Socialistom. Anonymne. Na vás zamestnávateľ má páky, no na nás nie.

Artur Bekmatov

Ak sa vám článok páči, zdieľajte ho na Facebooku a dajte o ňom vedieť svojim priateľom. Pridajte sa k nám aj na Telegrame https://t.me/nnnoviny. Ďakujeme.

0 0 hlasov
Hodnotenie článku
Prihlásiť sa na odber
Upozorniť na
0 Komentáre
Inline Feedbacks
Zobraziť všetky komentáre

Prečítajte si tiež

Najnovšie články

0
Komentujte a vyjadrite svoj názor.x