23.1 C
Nitra
utorok, 21 mája, 2024

Sofia MICHALIČKOVÁ: Zahoďte všetko o poňatí, ako by to malo vyzerať. A … boškávajte sa!

Keď som sa ocitla na vernisáži Sofie Michaličkovej, spomenula som si na Aristotela. Pýtate sa prečo? Aristoteles hovorí: umenie je činnosť, ktorá skúma, ako by mohlo vzniknúť to, čo môže byť i nebyť.  Nejde o to, čo sa stalo. Opisuje to, čo je možné. Fantastické je zlučiteľné s umeleckou pravdivosťou. Rozhodujúca je sila presvedčivosti. A hodnota umeleckého diela je určovaná pôsobením na dušu. Krása podľa Aristotela nie je vlastnosť, ktorou človek hodnotí javy či veci. Je princípom kozmu. A kozmos je plynutím energie. To je príčinou toho, že veci vznikajú a zanikajú. Práve takto prišla do umenia idea dobra, pravdy a krásy – požiadavka, aby umenie vďaka svojím kvalitám dokázalo premieňať človeka.

Sofia MICHALIČKOVÁ: Zahoďte všetko o poňatí, ako by to malo vyzerať. A ... boškávajte sa!
Sofia Michaličková

Umenie je o hľadaní cesty. Umožňuje komunikovať najhlbšie myšlienky a pocity. Učí vidieť, že všade okolo nás sú nádherné veci, vďaka ktorým oceníme krásu a život. To nám dáva pozitívnejší pohľad na svet. Človek ktorý je kreatívny a tvorí, prejavuje seba. To čo prežíva. Premaľuje si svoj život podľa seba. Odhaľuje svoj vnútorný svet.

A tu prišlo množstvo zvedavých otázok. Aký je Sofiin vnútorný svet?

Sofia, čo ťa viedlo k tomu, že si začala maľovať? Čo maľovanie pre teba znamená? Aký význam má tvorba v tvojom živote?

K maľovaniu som sa dostala, keď som mala 20 rokov. Mala som depresiu vo veľmi zlom štádiu. Maľovanie bolo pre mňa únikom z reality a dávalo mi aspoň na chvíľu pocit, že mám nádej a prežijem. Doslova. Je síce pravdou, že nikto nevyjde z tohto života živý, ale viete si predstaviť, aké náročné je žiť bez života v sebe?

Tvorenie je pre mňa jedným zo zmyslov môjho života, je takmer mojou každodennou súčasťou. Maľovala som síce aj predtým, ale nikdy som si neuvedomovala, čo to pre mňa znamená. Asi som to potrebovala stratiť a dozrieť, aby som sa mohla vrátiť späť. Nikdy nezabudnem na moment, keď som dala svoj obraz do rúk kamarátke. Wau! Cítila som sa, akoby som niekomu dala život. Je to pre mňa úplne záhadné, či až fascinujúce, ako môžete čisté plátno premeniť na čokoľvek, čo chcete a rozdávať prostredníctvom tohto odkazu svetu lásku, radosť a šťastie. Nepotrebujete k tomu žiadne slová. Takto viete vyjadriť niečo, čo sa slovami možno ani nikdy vyjadriť dať nebude.

Sofia MICHALIČKOVÁ: Zahoďte všetko o poňatí, ako by to malo vyzerať. A ... boškávajte sa!
Healing

Na tvojich obrazoch sa často objavujú ľudské tváre, niekedy s netypickými črtami. Bytosti. Nachádzajú sa vo zvláštnom prostredí, ktoré umocňujú farby. Názvy týchto obrazov Modrý majster, Majster Lásky, Flower Girl, Healing, Passion dotvárajú vo mne predstavu, že ide o akúsi mystiku alebo proces. Ako by si to pomenovala ty?

Majstri moji úžasní. (Úsmev) Ako sa neustále duchovne vyvíjam, tak aj moje obrazy idú so mnou. Som bytostne presvedčená, že každý máme tie svoje svetelné bytosti, anjelov, vyššie ja, akokoľvek si to nazveme, ktorí nás vedú počas tohto života a pomáhajú nám ísť za volaním nášho srdca. Čo sa týka ostatných tvárí, to je azda moja najväčšia záľuba. Maľovanie tvárí. Možno sa to spája s tým, že mám rada ľudí. Koľko ich je, toľko príbehov. Úplne mi stačí, keď ich namaľujem a vnútorne cítim. Vďaka tomuto ich môžem trochu spoznať.

Čo predstavujú pre teba jednotlivé farby? A ktorú farbu máš najradšej?

Rezonuje vo mne pocit, že nemám veľmi rada čiernu. Teda, pokiaľ na nej nie sú hviezdy (Smiech). Inak mám rada všetky farby, ak sa správne nakombinujú. No ružová je pre mňa asi najkrajšia. Prečo, to neviem. To je, akoby som sa ja vás opýtala, prečo milujete vaše obľúbené jedlo? Jednoducho to máte tak. Milujete ho.

Azda najväčší úspech na vernisáži zaznamenal tvoj obraz The Last or First dinner? Na  tomto obraze sa dosť nečakane stretli známe ženy, ktoré by sa inak stretnúť nemohli. Vymenuješ nám ich? Prečo si si zvolila práve tieto ženy?

Obraz zobrazuje pre mňa budúcnosť lásky. Obsadili ho ženy, ktoré sú legendami. Minimálne pre mňa. Dievča s hranostajom, Marilyn, Marie Curie-Skłodowská, Venuša, Mona Lisa, dievča s perlou…a samozrejme som tam i ja (Smiech). 7 krásnych bytostí. Sedmička zobrazuje spiritualitu, intuitívnosť, nadzmyslové schopnosti. Preto sedem. Každá z týchto žien má ten svoj príbeh a preto sú dôvodom, prečo práve oni sedia so mnou za stolom mieru. Ja viem, fráza svetového mieru. Ale nič nie je nemožné.

Sofia MICHALIČKOVÁ: Zahoďte všetko o poňatí, ako by to malo vyzerať. A ... boškávajte sa!
Flower Girl

Často hovoríš o láske. Aj túto vernisáž si vo svojom príhovore pomenovala Oslavou lásky. Akú farbu má láska? Ako ju hľadáš ty?

Láska má najkrajšiu farbu. Láska je pre mňa všetkým, čím som. Láska je pre mňa pravdou, aj keď niekedy tvrdou, ale potrebnou. Láska je stanovenie si vlastných hraníc. Láska je odvahou. Láska je tichom. Láska je pre mňa niečo, čím som. Už ju nehľadám, je všade naokolo. Je mnou.

Spomínala si tiež, že tvoríme alebo môžeme tvoriť pravdu. Ako si to myslela?

Koľko krásy a pravdy môžeme len vytvoriť? Krása neexistuje bez pravdy a pravda neexistuje bez vlastnej skúsenosti. Preto som sa rozhodla tvoriť krásu a pravdu.

Hovoríš, že v tvojich obrazoch sú okrem iného uchované i tvoje zážitky. S čím sa najčastejšie tvoje zážitky spájajú? A s čím by sa mali spájať v budúcnosti?

Moje zážitky sa spájajú so všetkým, čo som vďaka nim mohla prežiť a tvarujú moju osobnosť. Tak ako ma vedú Majstri cez konkrétne skúsenosti, ktoré prežívam a sú pre mňa momentálne neuchopiteľné slovami, aspoň štetcom viem priniesť a zachovať moment prežitku. Preto ak mi niekto povie, ktorý obraz ho zaujíma a ťahá, približne viem, čo prežíva.

Predstavuješ tu celkovo 11 obrazov. Koľko obrazov z výstavy si už predala a dokedy budú vystavené?

Tri z nich si už našli svoj nový domov ale ostávajú vystavené do konca februára v Mama´s bare v Nitre. Odtiaľ potom poputujú do svojich nových domovov. Ostatné tam potom budú ďalej osvetľovať životy ľudí, ktorí tam prídu.

Sofia MICHALIČKOVÁ: Zahoďte všetko o poňatí, ako by to malo vyzerať. A ... boškávajte sa!
Modrý majster

Na tvojej vernisáži sme mali možnosť vidieť vystúpenie skupiny Amies. Prečo práve orientálne tance? Aký máš k nim vzťah?

Temperament. Je krásny, keď ho vieme kultivovať. Takto pre mňa vyzerá práve jeho kultivácia. Nehovoriac o tom, aké krásne bytosti ho dali do prejavu pohybu. (Úsmev)

Viem, že si sa venovala aj divadlu. Čo ti hranie prinášalo a na čo si najradšej spomínaš?

Áno, divadlo bolo nejaký čas v mojom živote. Bola to časť môjho života, kedy som sa hľadala a myslela si, že toto je práve to, kde môžem odovzdať to, čo v sebe mám. Postupom času ako som sa začala viac spoznávať, som pochopila, že to tak asi nebude. A keďže, to navyše bolo v období, kedy som mala prvé roky depresie aj úzkosti, nevedela som si to vôbec užiť. Nenamaľovala som ani nič z tohto obdobia. Vtedy som sa tomu nevenovala. Ale spoznala som veľmi veľa ľudí, ktorí mi nevedome pomáhali rozširovať moje vedomie a vidieť veci z iného uhľa, začo som nesmierne vďačná.

Čo robíš, ak práve nemaľuješ? Aké máš ďalšie záľuby?

Ak nemaľujem, veľmi rada si robím dobré jedlo. Mám rada aj pohyb – jogu, beh, korčuľovanie, prechádzky v prírode. Rada čítam a tiež sa rada učím jazyky. Aj keď to mi veľmi nejde. (Smiech) Som všehochuť.

Čo ty a bozkávanie? Isto vieš, prečo sa pýtam. (Smiech)

Rekreačné boškávanie. A máme to tu! (Smiech) Áno, aj tak sa viem zabávať vo svojom voľnom čase. Ale momentálne abstinujem dva mesiace. Áno, áno, rozprávam naozaj len o ”boškávaní”. Aby sme boli v kontexte, vysvetlím to.

Začalo to asi, keď som mala 20-21. V jeden deň som sa boškávala s tromi chlapcami. Veľmi rýchlo som pochopila, že čím viac ich bude, tým mám menšiu šancu, že niekto z nich sa mi bude páčiť. To jednoducho nestíhate, aby sa vám niekto začal páčiť. (Smiech) Predtým, keď k niečomu takému došlo, stačilo  raz, hneď som sa “namotala”. Rozmýšľam teda vlastne strategicky a dokonca pri tom prinášam prakticky aj svetový mier. (Smiech)

Sofia MICHALIČKOVÁ: Zahoďte všetko o poňatí, ako by to malo vyzerať. A ... boškávajte sa!
Home

Máš nejaký životný sen? A aká je tvoja cesta za ním?

Rozhodne mám veľmi veľa snov, ale nerada o nich rozprávam. Nechávam si ich pre seba. Nechcem predbiehať. Uvidíme ako sa život vyvinie. Ak to tak má byť, ja viem, že už teraz mi idú naproti. Ako aj táto vernisáž.

Čo by si poradila niekomu, kto nevie maľovať a predsa ho tvorba láka. Ako s tým začať? Čo je dôležité? Alebo naopak, čo nie je dôležité.

Zahoďte všetko o poňatí, ako by niečo malo vyzerať. Ako by sa to malo robiť a akú schopnosť by ste pre to mali mať. Len sa do toho pustite. Umenie nemá konkrétnu formu ako by to malo byť, alebo, ako by sa to malo robiť. Začnite a uvidíte, čo sa vo vás stane, keď tak spravíte.

Čo by si chcela odkázať našim čitateľom?

Dnes, keď prídete domov, alebo ak ste momentálne okolo svojich blízkych, prosím vyobjímajte, vyboškávajte ich a povedzte im, čo všetko pre vás znamenajú. To, že práve oni sú vo vašich životoch, nie je samozrejmosťou.

Rozhovor pripravila Lucia BALAGOVÁ

Ak sa vám článok páči, zdieľajte ho na Facebooku a dajte o ňom vedieť svojim priateľom. Pridajte sa k nám aj na Telegrame https://t.me/nnnoviny. Ďakujeme.

0 0 hlasov
Hodnotenie článku
Prihlásiť sa na odber
Upozorniť na
0 Komentáre
Inline Feedbacks
Zobraziť všetky komentáre

Prečítajte si tiež

Najnovšie články

0
Komentujte a vyjadrite svoj názor.x