Slovensko má veľa významných ľudí, ktorí sa preslávili po celom svete či už vo vede, kultúre, športe, alebo v ekonomike. Pospomínať všetkých bude zrejme nemožné, portál nitranoviny.sk sa však pokúša predstaviť aspoň niektorých z nich. Dnes je na rade Michal Bosák.
Meno Michal Bosák zrejme mnohým Slovákom nič nehovorí, pretože sa nepreslávil ani ako športovec, ani ako umelec, a už vôbec nie ako vedec. Čím sa preslávil to je finančníctvo, hoci jeho začiatky tomu vôbec nenasvedčovali. Michal Bosák sa narodil 10. decembra 1867 v obci Okrúhle na Šariši a zomrel 18. februára 1937 v Scarntone v štáte americkom štáte Pensylvánia. Bol rusínskeho pôvodu a základnú školu navštevoval v Radome. Po škole pracoval u rodičov, ale už ako 16-ročný zatúžil ísť do Ameriky. Svoj úmysel napokon uskutočnil a s jediným dolárom vo vrecku sa vybral do ďalekého sveta splniť si svoj „americký sen“.
Za more odišiel už ako 16-ročný
Keď Michal v roku 1886 odchádzal za Atlantik jeho otec sa s ním lúčil so slovami: „Nikdy sa neopi syn môj, staršiemu úctu daj a Boha sa drž!“ Ani on, ale ani jeho blízki netušili, že z roľníckeho chlapca sa v krátkom čase stane nielen vážený a vplyvný podnikateľ, bankár, ale aj jeden z výrazných mužov slovenského národného života v USA. Do Ameriky prišiel chudobný, svojou snahou, šikovnosťou a obchodným duchom sa však postupne stal vplyvnou osobnosťou. Bosákove začiatky v Amerike rozhodne neboli ľahké. Po príchode do USA najskôr preberal a triedil uhlie za dennú mzdu 75 centov, potom sa stal baníkom. V roku 1890 sa presťahoval do blízkeho Freelandu, kde sa zamestnal u obchodníka Michala Zemanyho a rozvážal pivo. Pri tejto činnosti sa stretával s vysťahovalcami v silnej slovenskej kolónii.
V roku 1893 sa v Olyphante osamostatnil, otvoril si vlastnú krčmu, kde sa stretávala slovenská komunita v USA, ale odkúpil aj veľkoobchod s vínom. Vo voľnom čase si dopĺňal vzdelanie a postupne si získaval dôveru slovenských prisťahovalcov, ktorí sa na neho obracali s pomocou, najmä pri finančných transakciách a zabezpečovaní lodných lístkov. Takto sa jeho malá krčma začala meniť na lodnú agentúru. Zrejme to ho v roku 1897 doviedlo až k založeniu agentúry lodných spoločností a vlastnej súkromnej banky Michal Bosak Privat Bank, ale aj niekoľkých ďalších peňažných ústavov. V roku 1902 vo veku tridsaťtri rokov pomohol zakladať Mestskú banku (Citizens Bank) a v tom istom roku aj Prvú národnú banku (First National Bank) v Olyphante, ktorá mala právo vydávať dolárovky. Čoskoro sa stal jej najväčším akcionárom a neskôr jej prezidentom. A takto sa začala jeho obdivuhodná bankárska odysea.
Slávny Slovák, Jozef Maximilián Petzval, človek, ktorý spôsobil doslova prevrat vo fotografovaní
Podpis na dolárových bankovkách
Michal Bosák veľmi rád rozprával, ako sa v roku 1902 dostal do predstavenstva First National Bank v Olyphante. „Čo som ja vedel o bankovom obchode? Na prvej schôdzi som takmer ničomu nerozumel. Myslel som si, že sa to nikdy nenaučím. Konečne, aj moja angličtina bola obmedzená. Tým menej som rozumel technickým výrazom bankovníckeho obchodu. Ale chodieval som na každú schôdzu, počúval a zapisoval som si, aby som si to lepšie zapamätal. Na druhý rok som bol zase zvolený. Potom som sa tu a tam aj ozval. Ale vždy s obozretnosťou, aby som neurobil nejaký omyl, aby ma tí druhí členovia nevysmiali. Konečne som veci ovládal práve tak, ako iní členovia správy. Mojou túžbou teraz už bolo, aby som sa stal prezidentom tejto banky.“ Keď americká vláda povoľovala národným bankám vydávať doláre, toto povolenie získala aj Prvá národná banka, a tak sa Bosákovo meno (ako prezidenta tejto banky) dostalo na americký dolár, pretože 25. júna 1907 boli s jeho menom vytlačené 5, 10 a 20 dolárové bankovky.
V roku 1908 sa Bosák presťahoval z Olyphantu do blízkeho Scrantonu, kde si otvoril súkromnú banku a cestovnú agentúru. V roku 1912 založil so Slovákmi Slavonic Deposits Bank vo Wilkes-Barre a štyri roky bol jej prezidentom. V roku 1975 ako 46-ročný založil vlastnú banku Bosak State Bank v Scrantone, ktorá sa stala najväčšou a najznámejšou bankou amerických Slovákov. Mal podiely vo viacerých bankách. Úspechy jeho bánk mu priniesli uznanie amerických finančníkov a členstvo v správnych radách starých amerických bánk. Popri bankovej a obchodnej činnosti sa angažoval v krajanskom hnutí. Bol pokladníkom a neskôr predsedom finančnej komisie Prvej slovenskej katolíckej jednoty. Počas I. svetovej vojny, v máji 1917, organizoval miliondolárovú zbierku „Na agitáciu za samostatnosť Slovenska“. Ako signatár Pittsburskej dohody podporoval Česko-Slovensko.
Slávny Slovák, Jozef Murgaš ako prvý človek na svete uskutočnil bezdrôtový prenos ľudského hlasu
Úpadok odštaroval krach na burze
Zúčastnil sa aj na pittsburghských rokovaniach v máji 1918 a jeho podpis je na Pittsburghskej dohode, ktorá sa stala základom pre vznik Československej republiky (ČSR) po prvej svetovej vojne. Pittsburská dohoda patrí k základným kameňom vzniku niekdajšieho Československa. Bola to politická dohoda, ktorú 30. mája 1918 v americkom Pittsburghu podpísali zástupcovia Slovenskej ligy v Amerike, Českého národného združenia a Zväzu českých katolíkov s budúcim československým prezidentom Tomášom G. Masarykom. Z rozsiahleho majetku posielal Michal Bosák pomoc na Slovensko. Od roku 1920 vydával časopis Slovenská obrana. V roku 1927 založil v Danville Slovenskú katolícku Maticu školskú. Pri svojej prvej ceste späť na Slovensko v roku 1920 sa zastavil vo Vatikáne, kde ho prijal pápež Benedikt XV. Odovzdal mu dar Prvej slovenskej katolíckej jednoty a 500 dolárov v zlate. V auguste 1920 založil Americko-slovenskú banku. Sídlo mala na Dunajskej ulici v Bratislave.
Po Slovensku mala ďalších 12 filiálok. Budova filiálky v Prešove, postavená v secesnom štýle, je dodnes známa ako „Bosákova banka“. V rodnej obci dal Michal Bosák postaviť v roku 1925 školu. Bola to prvá novostavba štátnej ľudovej školy na území ČSR po prvej svetovej vojne. Daroval ju štátu za symbolickú korunu. Hodnota Bosákových podnikov sa v tom čase odhadovala na 15 miliónov dolárov. V októbri 1929 však v americkom New Yorku skrachovala burza. V nasledujúcich rokoch prichádzal postupne o majetok aj Bosák a 5. septembra 1931 bola Bosak State Bank v Scrantone zatvorená. Mnohí ho zažalovali, ale súd ho uznal za nevinného. Posledným jeho verejným počinom bola audiencia u 32. amerického prezidenta Franklina D. Roosevelta 3. februára 1937 spolu s ďalšími americkými Slovákmi. O niekoľko dní na to – 18. februára 1937, Michal Bosák zomrel v čakárni u zubného lekára v Scrantone. Pochovaný je na cintoríne sv. Kataríny v mestečku Moscow v Pensylvánii.
Slávny Slovák, Aurel Stodola – konštruktér prvého tepelného čerpadla na svete. A nielen toho
Dary až do výšky jedného milióna
Michal Bosák bol v roku 1976 pri príležitosti dvestoročnice USA zaradený medzi štrnásť najvýznamnejších Slovákov v amerických dejinách. Jeho príbuzní zo Slovenska, Martin a Rudolf Bosákovci, založili Spoločnosť Michala Bosáka, ktorá organizuje pre žiakov škôl vedomostné súťaže. V roku 1999 priniesol na Slovensko jeho vnuk Barry Bosak originál desaťdolárovej bankovky s číslom 5 052 série D z roku 1907 a daroval ju Národnej banke Slovenska (NBS). V tom istom roku otvorili v budove Základnej školy v obci Okrúhle svojmu rodákovi pamätnú izbu. Bosák prispieval mnohým veľkými finančnými darmi, čím zanecháva trvalú pamiatku na seba. Je ťažko spočítať všetky finančné príspevky a dary, ktoré poskytol Michal Bosák, pretože ich bolo veľmi veľa. Niektorí odhadujú ich výšku až na 1 milión dolárov.
Uvedené príspevky sú však iba tie, ktoré zdokumentovali iní, resp. je o nich nejaký záznam, lebo on sám si ich neevidoval:
- Dal opraviť rímskokatolícky kostol sv. Mikuláša v Prešove v hodnote 110-tisíc korún, na malý organ v tomto kostole prispel sumou 45-tisíc korún a založil zbierku na veľký organ. Takisto dal opraviť katolícky kostol v Stropkove, na ktorý venoval 474-tisíc korún.
- Pomáhal nielen blízkemu okoliu zo svojho rodiska, ale aj na rôznych iných miestach. V obci Marhaň, okres Bardejov, prispel na opravu kostola a na kalvárii v Bardejove necháva opraviť kaplnku, na ktorej jeho meno hlásalo pútnikom veľkosť šľachetného darcu.
- Ďalší údaj hovorí o príspevku vo výške 85-tisíc dolárov Červenému krížu a o jeho finančnej pomoci pri zakúpení zvonov na vežu prepozitúry Panny Márie v Novom Meste nad Váhom. Málo známy je aj jeho dar na školské kino v Nitre v roku 1919.
- Michal Bosák sa zúčastnil v roku 1921 na slávnostnom položení základného kameňa prvého pomníka Milana Rastislava Štefánika v Myjave a podľa dostupných informácií neskôr prispel aj na zbierku na výstavbu Mohyly na vrchu Bradlo.
- V roku 1924 založil základinu so sumou 50.000,- korún, ktorá sa dostala pod správu Spolku sv. Vojtecha v Trnave za účelom „odmeny a podpory slovenských spisovateľov a ich katolícko-kultúrnych publikácií“.
- V rodnej obci Okrúhle dal postaviť v roku 1925 základnú školu s nákladom 170-tisíc korún a následne ju daroval štátu.
Dodo Púchovský
