10.9 C
Nitra
nedeľa, 18 februára, 2024

ROZPRÁVOČKA: Ako ovečka stretla červíka Piťka a čo ju naučil

     Jedného dňa ovečka zbierala vo svojej záhradke jablká. Boli krásne červené a voňavé. „Dobre som sa o jabĺčka starala,“ pomyslela si ovečka pyšne, keď ich vkladala do košíka. Predstavovala si ako jedno jabĺčko dá pani domácej a pastierovi. Tešila sa pri tejto predstave, tancovala a spievala si:

Červené jabĺčko v oblôčku mám,

koho rada vidím, tomu ho dám.

     „Au!“ Ozvalo sa z košíka. Ovečka zakývala ušami, či dobre počula. Pre istotu znova pokývala košíkom. „Hej! Au! Dávaj pozor!“ Kričal ktosi.

ROZPRÁVOČKA: Ako ovečka stretla červíka Piťka a čo ju naučil

     „Kto by to mohol byť?“ čudovala sa a pozrela sa do košíka. A čo nevidí. Z jedného jabĺčka vykúkal červík. „Kto si?“ Spýtala sa ovečka prísne. Červík v jej jabĺčku?! Nechcelo sa jej veriť.

     „Som červík Piťko,“ predstavil sa. „Hojdáš ma sem a tam, skoro som vypadol a popučil sa medzi jablkami,“ sťažoval sa.

     „A čo hľadáš v jablku?“ bola zvedavá ovečka. Stále sa jej to nepozdávalo.

     „Akože čo? Predsa vitamíny,“ povedal Piťko nevinne. „Potrebujem vitamíny. Chcem byť pekný a silný motýľ,“ dodal.

    „Čože?“ začudovala sa ovečka. „Chceš povedať, že keď budem jesť jablká, bude zo mňa motýľ?“ spýtala sa.

     Piťko sa začal smiať. „Z teba nie! Ty nie si červík!“ pučil sa od smiechu. Predstavil si ovečku s krídlami ako poletuje z kvetinky na kvetinku. No, veď táto veru kedysi takto skákala po lúke a iba kvetinky jedla. Možno vždy chcela byť motýľom, rehotal sa.

     „Nesmej sa!“ povedala ovečka prísne. „Si v mojom jablku!“ hnevala sa. „Chcela by som teda aspoň vedieť ako to je. Ako to je s vitamínmi a motýľom?“ spýtala sa. „A prečo si v mojom červenom jabĺčku a nie v zelenom u suseda?“ bola stále zvedavá.

    Piťko sa prestal smiať. Trochu mu bolo ovečky aj ľúto, že nič nevie. A bol aj prekvapený. Veď má takú krásnu záhradku! A v záhradke plno vitamínov! A plno motýľov! A nič o tom nevie? Nadýchol sa teda a začal rozprávať: „V červenom jabĺčku je viac vitamínov ako v zelenom,“ povedal na začiatok Piťko. „A ty máš nádherné červené jabĺčka!“ pochválil ju. „Vedela si, že na svete je viac ako tridsaťtisíc odrôd jabĺk?“ spýtal sa jej.

    Ovečke sa zakrútili oči. Tridsaťtisíc odrôd jabĺk? To si nevedela ani predstaviť! „Odkiaľ to vieš?!“ spýtala sa Piťka. Od mamičky. Moja mamička bola motýľ. A bola veľmi starostlivá. Veľa čítala o vitamínoch a vyberala tie najlepšie jablone, kde nakladie svoje vajíčka.

     „Vajíčka?“ čudovala sa ovečka.

     „Áno, my sa rodíme z malinkého vajíčka. Mamička ho nakladie na listy stromu.“

     „Aha, takže najprv si vajíčko a potom červík,“ premýšľala ovečka. Vedela, že z vajíčka sa rodia kuriatka, ale nevedela že aj červíčky.

     „Áno, presne tak. Najprv som bol malilinké vajíčko,“ pokýval hlavou Piťko. „Ale ja som špeciálny červík,“ povedal pyšne. „Hovoria mi aj larva,“ poklonil sa akoby sa chcel predstaviť. „Zo mňa sa stane motýľ,“ usmial sa. „Vieš, nie z každého červíka sa môže stať motýľ,“ poučil ovečku Piťko. „To záleží od toho, kto bola mamička,“ dodal. „A moja bola motýľ,“ usmieval sa. „Ale aby sa aj zo mňa mohol stať motýľ, musím veľa papať. A musím papať veľa vitamínov,“ povedal Piťko dôrazne.  „Vieš,  motýľ má jemné ale silné krídla. A aby sa mi v kukle také krídla mohli vyvinúť, musím mať bruško plné vitamínov,“ pokračoval.

    „V kukle?“ čudovala sa ovečka.

    „Áno,“ pokračoval Piťko. „Keď už budem veľký a silný červík, tak sa schúlim do kukly. To je taký domček, v ktorom sa vyspím, kým mi narastú krídla a zmením sa na motýľa.“

    „Aha, takže najprv si vajíčko, potom červík a potom kukla,“ zopakovala si ovečka.

     „A potom motýľ,“ usmial sa Piťko. „Potom si už budem po svete lietať,“ tešil sa.

     „Aha, takže na toto potrebuješ vitamíny. Aby si bol silný a zdravý,“ povedala ovečka. „To poznám,“ pokývala hlavou a spomenula si ako vyzdravela, keď ju ujo veterinár vyliečil z tej choroby Prieberčivosť. „A aby si rástol,“ usmiala sa na Piťka.

     „Áno, presne tak,“ potvrdil jej Piťko. „A vitamíny sú v každom ovocí a zelenine. A moja mamička vybrala pre mňa jablko,“ pokýval hlavou.

     „Vieš čo,“ povedala ovečka a vybrala jablko s Piťkom z košíka. „Položím ťa tu pod strom. Tu si jablko pekne dopapaj,“ usmiala sa na neho.

Červené jabĺčko v oblôčku mám,

koho rada vidím, tomu ho dám.

[:A ja ťa, môj milý, veľmi milujem,

ja ti to jabĺčko z lásky darujem.:]

Spievala si ovečka a myslela na Piťka. Už sa tešila ako sa stretnú, keď bude motýľom. 

Lucia Balagová



Stiahnite si náš e-book.

Ak sa vám článok páči, zdieľajte ho na Facebooku a dajte o ňom vedieť svojim priateľom. Pridajte sa k nám aj na Telegrame https://t.me/nnnoviny. Ďakujeme.

Predchádzajúci článok
Ďalší článok

Prečítajte si tiež

Najnovšie články