Tresty môžu správanie mladistvých páchateľov ovplyvniť iba krátkodobo. Podporovať treba najmä prevenciu.
Psychologičky z Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie Eva Smiková a Alena Kopányiová to uviedli pre TASR v súvislosti s navrhovaným znížením vekovej hranice priestupkovej zodpovednosti z 15 na 14 rokov.
„Tresty učia spoliehať sa mladistvých na kontrolujúcu autoritu dospelých. Učia správať sa ‚dobre‘ len preto, aby sa vyhli trestu. Dávaním trestov nepodporíme rozvoj ich svedomia, vnútornú motiváciu pre správne veci, snahu robiť správnu vec z presvedčenia a robiť správne rozhodnutia. Neučíme mladých ľudí kriticky rozmýšľať nad situáciou a dôsledkami vlastného správania či preberať zodpovednosť za svoje činy,“ vysvetlili psychologičky.
Viac ako sankcie preferujú odborníčky podporu prevencie, či už v škole, školských zariadeniach a aj doma. „Preventívne aktivity by mali byť cielené, veku primerané a postavené na vedeckých základoch. Dnes už vieme, že nestačí prednáška v škole alebo jednorazová beseda s policajtom, ale multidisciplinárny komplex informácií a zručností poskytovaný nielen deťom, ale aj rodičom, rodinám,“ dodali.
Argument rezortu vnútra k zníženiu veku priestupkovej zodpovednosti, že niektorí rodičia navádzajú svoje deti na páchanie priestupkov, svedčí podľa nich o tom, že odborníci by sa mali zamýšľať nad príčinami takéhoto správania mladých ľudí, respektíve detí a netrestať ich za správanie vlastných rodičov.
Zníženie vekovej hranice zodpovednosti za priestupok z 15 na 14 rokov je súčasťou návrhu novely zákona o priestupkoch, ktorý je v medzirezortnom pripomienkovom konaní.
(tasr)
