9.2 C
Nitra
pondelok, 4 marca, 2024

Podoba Gelnického hradu je tajomstvom minulosti, rumovisko zdobí gaštanová alej

Podoba niekdajšieho Gelnického hradu z 13. storočia, známeho aj ako Thurzov hrad, zatiaľ zostáva tajomstvom. Napovedá o nej len jedna rytina či dve staré fotografie, stavba však bola zničená už v čase ich vzniku. Hradný kopec dnes slúži ako mestský park. Okrem ruín hradu ho zdobí aj gaštanová alej.
      Pozostatky hradu stoja na okraji historického mestského jadra. Od Baníckeho múzea v centre mesta k nemu vedie značený chodník, ide asi o desaťminútovú prechádzku. V roku 2012 pribudli na Zámčisku, ako toto miesto volajú miestni, aj lavičky či informačné tabule. Už niekoľko rokov je snahou vyhlásiť tohto miesto za národnú kultúrnu pamiatku. „Dnes to vnímame skôr ako krajinnú záležitosť než areál nejakej stavby,“ povedal pre TASR Gelničan Igor Cziel, ktorý sa okrem iného venuje aj regionálnej histórii. Pripomenul, že ide o špecifickú polohu, a teda park s výhľadom na mesto. „Človek tam naozaj nájde svoj pokoj, viem tam rozjímať, meditovať. Vie tam byť aj celý deň sám a naozaj tam nikto nemusí prísť, to sa pokojne stane. Má to taký svoj osobitý náboj,“ uviedol s tým, že záujmom je zapojiť toto miesto do spoločenského života tak, ako to bolo kedysi. Najväčší ruch na ňom býva na jeseň, keď tam deti chodia zbierať gaštany. Gaštanová alej vznikla na rumovisku ešte v roku 1878, a to pri príležitosti striebornej svadby Františka Jozefa I. a Alžbety Bavorskej známej ako Sissi.

Podoba Gelnického hradu je tajomstvom minulosti, rumovisko zdobí gaštanová alej
FOTO: TASR – Diana Semanová


      V najbližších sezónach je podľa Cziela plánom obnoviť starý chodník z námestia, ktorý k hradu viedol. Cieľom je tiež pokračovať vo výskumoch. V súčasnosti sa pracuje aj na koncepte toho, ako by tento priestor mohol vyzerať v budúcnosti. Archeologickou lokalitou by podľa jeho slov mohla byť tá časť hradného kopca, kde sa nachádzajú najväčšie zvyšky hradu. „Pod tou úrovňou, kde sa teraz človek nachádza, sa predpokladá veľmi veľké množstvo hodnotného materiálu. To, po čom dnes chodíme, je niekde až dvojmetrová vrstva sute,“ povedal s tým, že by však bola škoda zničiť park rozsiahlymi archeologickými vykopávkami priamo na jeho ploche. „V mieste najväčších torz chceme nájsť čo najviac dôkazov o pozícii strážnej veže a ostatné prieskumy by boli skôr neinvazívne, aby do parku nezasahovali deštruktívne,“ dodal.
      Hrad zostal v ruinách už začiatkom 18. storočia, kamene z neho sa stali aj základom pre viaceré domy v Gelnici. Slúžili tiež na výstavbu vtedajšieho magistrátu mesta, dnešného Baníckeho múzea. Mesto v 19. storočí dokonca vydalo príkaz na odstránenie poškodených častí hradu. Reagovalo tým na smrteľný úraz, ku ktorému došlo pri vyťahovaní trámu z jeho ruín.
      Cziel pripomenul, že nič také ako veduta hradu neexistuje. Najväčšie zachované skalné torzo by však podľa neho mohlo byť niekdajšou obrannou vežou, jednou z predpokladaných štyroch bášt. Podľa doterajších bádaní boli súčasťou hradu okrem hlavného dvora ešte tri vedľajšie nádvoria. Počas prieskumu areálu v roku 1963 sa okrem nálezov ako kľúče, ostrohy či zbrane našlo aj 14 podzemných chodieb, respektíve pivníc.
      Hrad bol vybudovaný na ochranu mesta a baní za vlády uhorského kráľa Ondreja II. pravdepodobne v roku 1234. Bol pod správou viedenského dvora, neskôr sa stal majetkom rodiny Zápoľských. Následne patril Thurzovcom a Čákiovcom.

Zdroj: TASR

Ak sa vám článok páči, zdieľajte ho na Facebooku a dajte o ňom vedieť svojim priateľom. Pridajte sa k nám aj na Telegrame https://t.me/nnnoviny. Ďakujeme.

Prečítajte si tiež

Najnovšie články