Píše Eka Balašková, predsedníčka ZO Únie nevidiacich a slabozrakých v Komárne
V našich končinách k letu patrí pobyt pri vode. Mnohokrát ide o vodné plochy a toky bez plavčíkov, aj keď vodná záchranná služba, to nie je ako zo seriálu Baywatch – vyšportovaní plavčíci a krásne ženy. Problematika je ďaleko náročnejšia. Podľa WHO, utopenie má „na konte“ 0,7% všetkých úmrtí na svete. Ono to znie, že veď je to „len nula celá niečo“, ale reálne je to pol milióna utopených ľudí ročne. Slovensku v rebríčku patrí šieste-siedme miesto v rámci EÚ v štatistikách úmrtí utopením. A to je dosť vysoké číslo. Pre ľahšiu predstavu – v priemere sa ročne na Slovensku utopí okolo 120 ľudí. Toto číslo sa týka z toho roka troch, možno štyroch mesiacov, kedy u nás funguje „kúpacia sezóna“ (ľadové medvede sa snáď nebudú cítiť dotknuté). Na cestách za rok zahynie okolo dvesto ľudí.
Profesor Igor Baran PhD, pôsobí v oblasti vodnej záchrany viac, ako 40 rokov tvrdí, že u študentov prijímaných na školu, (teda budúcich telocvikárov či trénerov) je plavecká zručnosť z roka na rok horšia. V minulosti bol plavecký výcvik súčasťou povinnej výučby tretieho ročníka na ZŠ. Po revolúcii, keď viaceré školy nemali na to peniaze, sa povinné plavecké výcviky vyradili a okamžite stúpol percentuálny počet utopených detí do desať rokov. Neskôr sa výcviky obnovili a situácia sa normalizovala. Všeobecne však platí, že mladá generácia sa plaveckým aktivitám venuje minimálne. Potom sa vyskytujú aj také prípady, že sa v bagrovisku utopia mladí ľudia – neplavci, ktorí sú navyše pod vplyvom alkoholu. Ale situácia celkove v telesnej zdatnosti mladých ľudí je, povedzme to slušne, mizerná.
Do vody však treba pristupovať s rešpektom. Aj keď idete „len“ splavovať tok, ktorý má do hĺbky možno meter, vesta je „povinná výbava“. Prevráti vás najbližší vír, voda nie je ako v termálnom bazéne, organizmus sa dostane do šoku, vy, ako sa ľudovo hovorí „stuhnete“ a je problém, ktorému predíde práve záchranná vesta.
Čo robiť, keď vás chytí vo vode kŕč? V prvom rade sa upokojiť a vo vode sa otočiť do ľahu na chrbte a pravidelne dýchať (hovoríme o prvých momentoch, samozrejme). Ak to situácia dovoľuje, nerobiť chaotické, prudké pohyby, možno trochu kopať nohami. Zhlboka sa nadýchnuť, aby sa človek udržal na hladine, pomaličky vydychovať a zase hlboký nádych. Dôležité je neponoriť sa. V tejto polohe viete mávaním niekoho upozorniť a pritom sa stabilizovať a situáciu riešiť s chladnou hlavou. To sa samozrejme v krízovej situácii nie vždy dá.
Prečo dochádza k tejto situácii? Mnohokrát je to o sebapreceňovaní. Keď ste desať mesiacov neplávali, určite nechcite hneď v prvý deň dovolenky preplávať pol kilometra na najbližší ostrov. Po pár desiatkach metrov sa vám to totiž môže pomstiť práve kŕčmi v končatinách.
Kedy do vody nevstupovať?
Rozhodne nie „po jednom-dvoch pivkách“. Organizmus má mierne spomalené reakcie, je prehriaty, lebo veď je 35°C a zrazu šok – vy s alkoholom v krvi vbehnete do „ľadovej“ vody.
V neznámych vodách buďte veľmi opatrní!
Kúpaliská sú dosť drahá záležitosť a tak je prirodzené, že rodina s dvoma deťmi si na dovolenku nevyberie miesto, kde dá denne len za vstup do areálu kúpaliska aj 30 €, ale zvolí lacnejšiu alternatívu niekde na brehu bagroviska, jazera či rieky. Voda väčšinou nie je priezračná, ako na fotkách z jadranskej pláže a tak sa vám môže stať, že z vody po kolená v jednom kroku vhupnete do jamy neznámej hĺbky.
Dávajte na seba a svojich blízkych pozor. Nech si po dovolenke môžete povedať – bolo nám fajn, ale sme radi, že sme doma.
