Európsky parlament v utorok 9. mája schválil návrh opatrení, ktoré majú zvýšiť mieru renovácií budov, znížiť spotrebu energie a obmedziť emisie skleníkových plynov. Cieľom navrhovanej revízie smernice o energetickej hospodárnosti budov je do roku 2030 výrazne znížiť emisie skleníkových plynov a spotrebu energie v sektore stavebníctva v EÚ a do roku 2050 dosiahnuť jeho klimatickú neutralitu. Podľa portálu europarl.europa.eu sa však zameriava aj na zvýšenie miery renovácií energeticky neefektívnych budov a zlepšenie výmeny informácií o energetickej hospodárnosti.
Cieľ je jasný – znížiť emisie skleníkových plynov
Čo to pre bežného slovenského smrteľníka znamená? Nuž asi toľko, že od roku 2028 by všetky nové budovy mali mať nulové emisie. Na nové budovy, ktoré vlastnia, používajú alebo prevádzkujú orgány verejnej správy, sa táto požiadavka bude vzťahovať už od roku 2026. Ak je to technicky vhodné a ekonomicky uskutočniteľné, do roku 2028 by mali byť všetky nové budovy vybavené solárnymi technológiami. Obytné budovy majú prejsť významnou renováciou do roku 2032. Klimatická politika EÚ a hlavne balík opatrení Fit for 55 má jasný cieľ, ktorým je znížiť emisie skleníkových plynov v únii do roku 2030 aspoň o 55 % a do roku 2050 dosiahnuť klimatickú (uhlíkovú) neutralitu. Členské štáty stanovia opatrenia potrebné na dosiahnutie týchto cieľov vo svojich národných plánoch obnovy budov. Národné plány obnovy budov by mali zahŕňať systémy podpory na uľahčenie prístupu ku grantom a financovaniu.
ZATEPLENIE budov môže výrazne ZNÍŽIŤ spotrebu plynu, na kúrenie ho používa 1,4 milióna domácností
Členské štáty tak musia zaviesť bezplatné informačné miesta a nákladovo neutrálne renovačné programy. Finančné opatrenia by mali poskytovať významnú odmenu za hĺbkovú renováciu, najmä pokiaľ ide o budovy s najhoršími parametrami, a pre zraniteľné domácnosti by sa mali sprístupniť cielené granty a dotácie. Nové pravidlá sa nebudú vzťahovať na pamiatky. Členské štáty sa okrem toho môžu rozhodnúť z dodržiavania pravidiel vylúčiť aj budovy chránené pre ich osobitnú architektonickú alebo historickú hodnotu, technické stavby, dočasne či prechodne využívané budovy a kostoly a bohoslužobné miesta. Výnimku možno udeliť aj verejným sociálnym bytom, ak by renovácia viedla k takému zvýšeniu nájomného, ktoré by nebolo kompenzovateľné úsporami na účtoch za energiu. Europoslanci považujú za dôležité, aby členské štáty mali možnosť flexibilne upraviť nové ciele pre obmedzenú časť fondu budov v závislosti od ekonomickej a technickej realizovateľnosti renovácií.
„Zázračný“ balík Fit for 55 by mal mnohé vyriešiť
Parlament text schválil 343 hlasmi za, pričom 216 bolo proti a 78 sa zdržalo hlasovania. Poslanci teraz začnú rokovania s Radou, aby sa dohodli na konečnej podobe návrhu právneho predpisu. Európska komisia prijala 15. decembra 2021 legislatívny návrh na revíziu smernice o energetickej hospodárnosti budov ako súčasti tzv. balíka „Fit for 55“. Balík Fit for 55 je súbor návrhov na revíziu a aktualizáciu právnych predpisov EÚ a na zavedenie nových iniciatív, ktorými sa má zabezpečiť, aby politiky EÚ zodpovedali cieľom v oblasti klímy, na ktorých sa dohodla Rada a Európsky parlament. Cieľom balíka návrhov je vytvoriť súdržný a vyvážený rámec na dosiahnutie cieľov EÚ v oblasti klímy, ktorým sa zabezpečuje spravodlivá a sociálne korektná transformácia.
Kúrite drevom? Špecialista radí, ako to robiť správne
Balík Fit for 55 tiež zachováva a posilňuje inovácia a konkurencieschopnosť priemyslu EÚ a zároveň zabezpečujú rovnaké podmienky vo vzťahu k hospodárskym subjektom z tretích krajín a podporuje vedúce postavenie EÚ v celosvetovom boji proti zmene klímy. Nový európsky klimatický predpis z júla 2021 zakotvil ciele do roku 2030 aj do roku 2050 do záväzných európskych právnych predpisov. Tieto termíny sa niekomu môžu zdať na míle vzdialené, lenže zavádzanie opatrení, ktoré povedú k splneniu týchto míľnikov, je aktuálne už dnes. A, žiaľ, citeľne sa dotkne aj domácností. Európska komisia totiž upozorňuje, že budovy sú v EÚ zodpovedné za 40 % spotreby energie a 36 % emisií skleníkových plynov. Europoslanci preto prikázali výrazne znížiť energetickú náročnosť budov, čo vyžaduje vykurovanie a ohrev vody inými technológiami, aké boli dosiaľ bežné.
Po novom budú za emisie CO2 platiť aj domácnosti
Plyn, drevo či prípadne uhlie budeme teda musieť nahradiť ekologickými formami ako sú tepelné čerpadlá a solárne, resp. fotovoltaické panely. Toto všetko nepostihne iba nové budovy, ale postupne musí klesať uhlíková stopa aj u starších domov. Aby EÚ urýchlila zmenšovanie uhlíkovej stopy budov, znevýhodní vykurovanie palivami, ktoré sú zdrojmi emisií, teda uhlie aj zemný plyn. Čo z toho vyplýva? Že EÚ zrejme zavedie spoplatnenie emisií aj pre domácnosti. „Trh s uhlíkom doteraz spoplatňoval emisie približne 10-tisíc priemyselných podnikov a elektrární. Po novom budú za emisie CO2 platiť aj domácnosti,“ píše portál euractiv.sk, podľa ktorého je termín spoplatnenia od roku 2027 a cena 45 eur za tonu uhlíka.
Slovensko musí do roku 2030 znížiť emisie, EK schválila klimatický balík Fit for 55
Za teplo teda budeme platiť viac. Brusel to však opäť vyriešil po „európsky“, pretože schválil naliať 87 miliárd eur do sociálneho klimatického fondu, ktorý by mal zmierniť dôsledky opatrení. Na základe sociálno-klimatických plánov, ktoré majú vypracovať členské štáty, sa fond zameriava na poskytovanie podporných opatrení a investícií v prospech zraniteľných domácností, mikropodnikov a používateľov dopravy. Sociálny klimatický fond bude teda slúžiť na investície domácností do ekologickej formy vykurovania, a tiež cestnej dopravy, ktorú rovnako zasiahnu nové poplatky. Členské štáty podľa dohody budú môcť čerpať financie z tohto zdroja od roku 2026, teda o rok skôr, ako začne platiť nová cena uhlíka pre domácnosti.
Dodo Púchovský
