15.3 C
Nitra
utorok, 17 mája, 2022

Novinky vo svete: Slabý účinok štvrtej vakcíny a ďalšie zaujímavé zistenia

Úspešná liečba HIV, príčina náhlej straty hmotnosti pri rakovine a iných ochoreniach, slabý účinok štvrtej dávky očkovacej látky proti koronavírusu, farmaceutický odpad vo svetových riekach a plasty v Dunaji, ale aj rekordné sucho na juhozápade USA, geneticky upravená pšenica odolná voči hubám a prvé snímky z vesmírneho ďalekohľadu Jamesa Webba.
      

Američanka nakazená vírusom HIV si po transplantácii kmeňových buniek vytvorila odolnosť voči tomuto vírusu. Podľa vedcov môže ísť o prvú ženu a celkovo tretiu osobu, ktorá sa z HIV vyliečila. Pacientka trpela aj leukémiou a v rámci liečby tohto ochorenia jej lekári podali pupočníkovú krv od darcu. Tá obsahovala génovú mutáciu, ktorá vírusu HIV znemožňovala vniknúť do buniek. Pacientke takisto transplantovali kmeňové bunky od jej príbuzného. Žena sa následne, 37 mesiacov po transplantácii, rozhodla nepokračovať vo vysoko aktívnej antiretrovírusovej liečbe (HAART), ktorá sa používa u pacientov s HIV. Jej výsledky v súčasnosti, po viac ako 14 mesiacoch od ukončenia liečby, neukazujú stopy vírusu HIV ani rozoznateľné protilátky proti tomuto vírusu.

Štvrtá dávka? Účinnosť minimálna
      

Experti sa venovali aj účinkom posilňujúcich dávok očkovania proti koronvírusu. Izraelskí vedci zistili, že štvrtá dávka očkovacej látky proti koronavírusu mala pomerne malý dodatočný prínos v ochrane pred infekciami spôsobenými variantom omikron. U zdravotníkov síce obnovila hladiny protilátok na tie, ktoré boli zaznamenané krátko po preočkovaní, prelomové infekcie však boli bežné. Efektivita štvrtej dávky z hľadiska ochrany pred infekciou variantom omikron predstavuje od 11 (Moderna) až po 30 percent (Pfizer/BioNTech) v porovnaní s ľuďmi očkovanými troma dávkami. Podľa odborníkov budú mať zo štvrtej dávky pravdepodobne najväčší úžitok vyššie vekové kategórie a zraniteľné skupiny. Predpokladajú totiž ochranu pred závažným priebehom ochorenia a smrťou.

Izraelská štúdia: Účinnosť štvrtej dávky vakcíny je proti omikronu NÍZKA
      

Medicínsky úspech sa podaril britským vedcom, ktorí odhalili možnú príčinu kachexie. Rakovinové ochorenie často sprevádza aj náhla a závažná strata hmotnosti a svalovej hmoty pacienta. Príčina tohto syndrómu známeho ako kachexia nie je známa, nový výskum však naznačuje, že súvisí s poškodením DNA, ktoré narúša proces komunikácie medzi obličkami a mozgom. To sa v tele spustí napríklad vtedy, keď sa v krvi zvýši koncentrácia prirodzene sa vyskytujúcej chemikálie formaldehyd, ktorá poškodí DNA obličkových buniek. Tie následne vypustia chybné signály, na ktoré mozog reaguje vylučovaním hormónov potláčajúcich chuť do jedla. Počas chemoterapie dostávajú pacienti chemickú látku, ktorá napáda DNA takmer rovnakým spôsobom ako formaldehyd.
      Vedci zistili aj to, že rôzne liečivá znečisťujú rieky po celom svete. Znepokojivé množstvá farmaceutického odpadu objavili experti až v štvrtine skúmaných svetových riek. Preskúmali pri tom 258 riek a na nich viac ako 1000 lokalít. Vo vzorkách vôd objavili spomedzi liečiv najmä antidepresíva, antibiotiká, betablokátory a paracetamol. Výskumníci varujú, že to môže viesť k vytvoreniu nebezpečnej rezistencie mikróbov voči antibiotikám. Rieky sú najviac znečistené v rozvojových krajinách, ktoré nemajú vybudovanú dostatočnú infraštruktúru odpadových vôd a skladujú odpad v blízkosti riek.      
      

Novinky vo svete: Slabý účinok štvrtej vakcíny a ďalšie zaujímavé zistenia

Znečistená je aj rieka Dunaj, v ktorej je v súčasnosti viac plastových častíc ako lariev rýb. Každý deň sa s Dunajom vlievajú do Čierneho mora až štyri tony plastov, upozorňuje projekt Cleandanube. Nadmerné množstvo odpadu v riekach predstavuje závažný problém pre životné prostredie a ľudské zdravie.
      Životné prostredie trpí aj v dôsledku sucha. Juhozápad Spojených štátov totiž sužuje najväčšie sucho za uplynulých 1200 rokov. Vyplýva to z výskumu letokruhov a drevených trámov zachovaných na archeologických lokalitách domorodých obyvateľov USA. Pokračujúce sucho spôsobilo v americkom štáte Kalifornia rekordný pokles hladín jazier, vodných nádrží a riek, čo zhoršuje situáciu s prírodnými požiarmi.
    

Novinky vo svete: Slabý účinok štvrtej vakcíny a ďalšie zaujímavé zistenia

Geneticky upravená pšenica pomôže poľnohospodárom

Významný úspech zaznamenali čínski vedci, ktorí geneticky upravili pšenicu tak, aby bola odolná voči hubám. Zároveň dosahovala rovnaký rast ako jej neupravené kmene. Takto upravená obilnina by umožnila používať poľnohospodárom menej pesticídov. Plodina bola odolná voči múčnatke, ktorá pri rozšírení dokáže zničiť až 40 percent úrody na poliach. Rezistenciu mala vďaka zmutovanému génu s názvom MLO, ktorý spôsobuje zhrubnutie bunkových stien vo chvíli, keď sa patogén snaží preniknúť do bunky. Pri úprave vedci náhodou odstránili aj veľký úsek DNA na jednom chromozóme. Výsledkom toho začal byť aktívnejší iný gén – TMT3, ktorý kóduje bielkovinu podieľajúcu sa na prenose molekúl cukru. Táto zmena zapríčinila, že rastlina rastie aj naďalej normálne.

Astronomický pokrok

Odborníci informovali aj o astronomickom pokroku. Americký národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) totiž zverejnil prvé snímky, ktoré urobil vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba (James Webb Space Telescope – JWST). Snímky nie sú určené na vedeckú analýzu, JWST totiž ešte nefunguje. Pokračuje vo svojom ochladzovaní a pomaly zarovnáva svoje zlaté zrkadlá, aby mohol vykonávať pozorovania v infračervenom svetle. Na to, aby astronómovia mali použiteľné snímky, musí 18 segmentov šesťuholníkového primárneho zrkadla fungovať ako jedna štruktúra. Aby ďalekohľad dosiahol toto zarovnanie, zameriava na konkrétnu hviezdu: HD 84406.

Zdroj: TASR

Ak sa vám článok páči, zdieľajte ho na Facebooku a dajte o ňom vedieť svojim priateľom. Pridajte sa k nám aj na Telegrame https://t.me/nnnoviny. Ďakujeme.

Prečítajte si tiež

Najnovšie články