23.1 C
Nitra
štvrtok, 18 augusta, 2022

NITRA: Agresívne môžu byť aj dreviny, ktoré nie sú v zozname inváznych druhov, hovorí Zoltán Balko

Invázne rastliny sú nebezpečné a často dokážu zmeniť ráz celých lokalít. Život rastlinných spoločenstiev však nie je čiernobiely, takže za špecifických okolností sa dajú v krajine využiť aj invázne druhy, no pri zanedbanej či nesprávne realizovanej krajinotvorbe sa môžu agresívne chovať aj druhy, ktoré sa za invazívne nepovažujú. Myslí si to krajinný architekt a predseda Spoločnosti pre záhradnú a krajinnú tvorbu Zoltán Balko.

Podľa jeho slov je súčasná legislatíva jasná a sadenie invazívnych druhov rastlín jednoznačne zakazuje. V minulosti sa však niektoré agresívne druhy drevín cielene vysádzali. Napríklad invázny javorovec jaseňolistý veľmi dobre znáša mestské prostredie, ktoré nie je vždy vhodné pre rast stromov. Znáša výkyvy teplôt, sucho, zasolenú pôdu a je odolný voči chorobám a škodcom. „Takýto strom zaliaty v asfalte, ak sa vyrúbe, tak na 99 percent nie je šanca nahradiť ho iným pôvodným stromom, pretože ten tam nedokáže prosperovať. Javorovec rastúci v asfaltových plochách sa navyše nemôže prirodzene rozmnožovať. Takže si dovolím povedať, že v takýchto špecifických podmienkach by som ho neradil medzi negatívne druhy,“ vysvetlil Balko.

NITRA: Agresívne môžu byť aj dreviny, ktoré nie sú v zozname inváznych druhov, hovorí Zoltán Balko
Foto: diochi.sk NN

Zároveň však zdôraznil, že je celkom iné, keď sa takéto stromy nachádzajú v parku alebo vo verejnej zeleni. „Tam je vidieť, že majú rýchlo koreňové výmladky alebo semenáče, sú agresívne a naozaj vytláčajú pôvodné druhy. To je negatívny jav, ktorému treba určite zabrániť,“ uviedol Balko, ktorý zároveň pripomenul, že pri vhodných podmienkach a nedostatočnej starostlivosti sa môžu aj neinvazívne stromy chovať agresívne.

K takémuto javu došlo napríklad v parku v Palárikove, v ktorom rastú viaceré cudzokrajné druhy. „Tie často rastú ojedinele a tvoria v kompozícii zelene výnimočné solitéry. V tomto parku som si všimol, že tu stromy gymnokladus, ale aj brestovec, splaneli sa správajú invázne. To samozrejme tiež nie je dobré. Aj na tomto príklade je vidieť, že spoločenstvá stromov nie sú veľmi odlišné od spoločenstiev ľudí, aj v správaní, aj v konkurencii, aj v reakciách na miestne podmienky, ale aj v schopnosti brániť sa či naopak chovať sa agresívne,“ spomenul Balko.

Podľa jeho slov na Slovensku rastie množstvo nepôvodných drevín, no väčšina z nich nie agresívna a nepovažujú sa za škodlivé. Našou pôvodnou drevinou nie je napríklad orech, moruša, gaštan, pagaštan a mnoho ďalších druhov. Špecifickým je agát. „Keď v Bruseli robili zoznam inváznych druhov, mal byť medzi nimi. V Maďarsku vtedy vzniklo doslova hnutie za záchranu agátu, ktorý považujú za svoj národný strom, čo nemá celkom racionálny základ, pretože pochádza zo Severnej Ameriky. Je pomerne agresívny, trošku toxický a neznáša sa s našim drevinami, aj keď nie až tak ako napríklad pajaseň žliazkatý. Do zoznamu inváznych rastlín sa napokon nedostal a postupne sa stal dominantný a to nielen v mestách, ale tvorí jednu z hlavných skupín aj v lužných lesoch,“ dodal Balko.

Zdroj: TASR

Ak sa vám článok páči, zdieľajte ho na Facebooku a dajte o ňom vedieť svojim priateľom. Pridajte sa k nám aj na Telegrame https://t.me/nnnoviny. Ďakujeme.

Prečítajte si tiež

Najnovšie články