Jozef Uhlárik
Prípad nepochopiteľnej a najmä zbytočnej smrti malého Sebastiánka Zajaca (†3) pokračoval v stredu 12. mája na Okresnom súde v Nitre. Prokuratúra a polícia z nej viní dve lekárky a dve zdravotné sestry, ktoré mali v ten osudný deň pri ňom službu. Senát vypočúval dvoch dôležitých svedkov.
Pred súdom opäť stáli dve lekárky a dve zdravotné sestry (tie ale požiadali, aby sa pojednávalo v ich neprítomnosti), ktoré boli obžalované z prečinu usmrtenia. Za smrť Sebastiánka sú obžalované lekárky Silvia L. a Silvia M. a zdravotné sestry Ingrid S. a Marianna H. a Ingrid S., ktoré mali mať najväčší podiel na tom, že chlapček zomrel v nitrianskej nemocnici 31. januára 2017. Ako svedok bol tentokrát vypočutý lekár z ARO Marek Ďuriš a Marianna Č., ktorá bola v tom čase na oddelení ako neatestovaná lekárka, informuje o tom portál hlavnydennik.sk.
K zástave dýchania a srdca došlo asi hodinu pred príchodom tímu z ARO!
Sebastiánko v osudnú noc 31. januára 2017 podľa personálu detskej JIS-ky upadol do bezvedomia, prestalo mu biť srdiečko a nedýchal. Privolali teda resuscitačný tím z ARO oddelenia a do jeho príchodu sa chlapčeka pokúšali oživiť tri sestry a lekárka Silvia L, ktorá bola v tom čase na detskom oddelení primárkou. Všetky tri neskôr polícia obvinila, jednu sestru ale napokon spod obžaloby oslobodili. Podľa Sebastiánových príbuzných bola výpoveď lekára Ďuriša kľúčová. Mala totiž dokazovať, že o chlapčeka sa personál na detskej JIS-ke nepostarali dostatočne.
„Keď som prišiel k chlapčekovi ten už nedýchal a mal aj rozšírené zrenice. Podarilo sa nám ho resuscitovať a napojiť na umelú pľúcnu ventiláciu. Bol napojený na monitor, ktorý meria saturáciu krvi kyslíkom, tlak a srdcovú aktivitu. Na obrazovke som videl, že k zástave dýchania a srdca došlo približne hodinu pred naším príchodom,“ uviedol vo svojej výpovedi doktor Ďuriš. Žiaľ, na otázku prokurátora: „Pýtali ste sa, prečo pacienta resuscitovali o hodinu neskôr?“ odpovedať nevedel. „Nepamätám sa,“ reagoval Ďuriš, ktorý rovnako odpovedal aj na ďalšie dve otázky, teda či monitorovacie zariadenia vykazovali známky poruchy a či vydávali zvukový alarm.
Už zbytočný prevoz Sebastiánka do Bratislavy nariadila obžalovaná lekárka.
Marek Ďuriš pred súdom tiež uviedol, že s resuscitáciou je potrebné začať hneď po zistení zástavy srdca alebo dýchania, lebo čím skôr sa začne, tým je výsledok lepší. Žiaľ, v čase, keď privolali jeho a resuscitačný z ARO na detskú JIS, tak už Sebastiánkove zreničky na svetlo nereagovali. „Čo to znamená?“ pýtal sa Anton Staněk, právny zástupca Sebastiánkových príbuzných „Vyhasnutie kmeňových reflexov, respektíve nedokrvenie mozgu,“ ozrejmil Ďuriš. Malého a zrejme už klinicky mŕtveho chlapčeka síce ešte v tú noc previezli do Bratislavy, tu však už len skonštatovali jeho mozgovú smrť. Lekár z ARO na súde povedal aj to, že vzhľadom na dlhý interval medzi výpadkom dýchania a srdca a resuscitáciou nebol už dôvod pokračovať. „Došlo totiž k nezvratnému poškodeniu mozgu,“ dodal Ďuriš.
Následný a ako sa neskôr ukázalo zbytočný Sebastiánkov prevoz do Bratislavy nariadila obžalovaná lekárka Silvia M., ktorá mal v noci službu. Tá to pred súdom zdôvodňovala tým, že postupy vraj neumožňujú ponechať si pacienta v takomto stave, aj keď prognóza už bola viac-menej jasná. Zaujímavá skutočnosť vyplynula aj zo záznamov na monitore. Z nich vyplynulo, že alarmy, ktoré mali upozorniť na zástavu dýchania a srdca, sa mali spustiť päť minút po sebe. Žiaľ, nikto ich nepočul. Čo sa v tú osudnú noc stalo sa ale rodina Sebastiánka stále od obžalovaných ani od svedkov nedozvedela. Aj na veľmi dôležitú otázku, či sa niekto z personálu vyjadroval k stavu monitorovacích zariadení na detskej JIS-ke, totiž doktor Ďuriš odpovedal, že si už nepamätá.
Monitor, na ktorý bol Sebestiánko napojený problém nemal, centrálny ale áno.
Pred súd sa ako druhá svedkyňa postavila aj pôvode obvinená a neatestovaná lekárka Marianna Č., ktorú neskôr obvinení zbavili. Ona mala v osudný deň na detskej JIS-ke službu tiež. Dohľad nad ňou mala mať vtedajšia primárka a teraz obžalovaná Silvia L., ktorá kvôli Sebastiánkovej smrti prišla o funkciu. Mariana Č. na súde vypovedala, že v tom čase sa iba zaúčala a postupovala tak, ako jej povedali nadriadení. Keď bola na JISke si údajne nevšimla, že by mal monitor, na ktorý bol Sebastiánko napojený, nejaký problém a centrálny monitor v miestnosti, odkiaľ situáciu sledovali zdravotné sestry, bol podľa nej nefunkčný. Z ručne dopísaného záznamu v prijímacej správe mali byť kontinuálne monitorované Sebastiánkove vitálne funkcie a neurologický stav. Marianna Č. vypovedala, že kým bola v službe monitorovanie sa dialo, a keď odchádzala domov stav chlapčeka bol vraj zlepšený.
Advokát Anton Staněk poukázal na to, že sa nestane náhodou a odrazu, že dieťa prestane dýchať a prestane mu biť srdce: „Je to stav, ktorý sa vyvíja. Chceme poznať odpoveď na otázku, z akého dôvodu nedošlo k identifikovaniu, že to speje do tohto štádia, keď dieťa pritom predtým zvracalo a bolo malátne. Aj to sú prejavy začínajúceho opuchu mozgu,“ skonštatoval právnik rodiny, podľa ktorého je nepochopiteľné, že dieťa začal personál oživovať až hodinu po tom, ako monitory zaznamenali zástavu dýchania a srdcovej činnosti. „Neviem si predstaviť, ako je možné, že si to zdravotníci nevšimli. Odpoveď na túto otázku hľadáme už niekoľko rokov. Som presvedčený, že sa v tomto konaní nájde,“ skonštatoval advokát Staněk.
Sebastiánkovi alarm na prístrojoch v Nitre niekto vypol, je na to aj svedkyňa!
Sebastiánkova mamina Dominika, ktorá pred pár týždňami priviedla na svet synčeka Mateja, tentokrát na súde chýbala. „Viem, že doktor Ďuriš mal ťažkú situáciu, a že sú na neho vyvíjanú rozličné tlaky, ale konečne sa našiel niekto, kto povedal pravdu,“ povedala smutná Sebastiánkova babka Kaja Očkovská, podľa ktorej sa síce Ďuriš snažil ich chlapčeka zachrániť, no nepomohlo to. „On bol jediný, ktorý chcel Sebinka skutočne oživiť a napojiť ho na prístroje, za čo sme mu vďační, Naopak, u obžalovaných necítime žiadnu sebareflexiu či ľútosť a ťažko to, ako pred súdom klamú znášame,“ uviedla Očkovská, podľa ktorej cítia z obžalovaných aroganciu. „O čo by bolo ľahšie keby sa priznali. Uľavilo by sa im, nám a dobré by to bolo aj pre spoločnosť. My im totiž dokážeme, že nehovoria pravdu. Vieme, čo sme v nemocnici zažili a videli na vlastné oči,“ vraví smutne chlapčekova babka.
Nielen doktor Ďuriš, ale aj lekári v Bratislave sa podľa chlapčekovej babky snažili Sebinkovi pomôcť. Oproti lekárkam a zdravotným sestrám v nitrianskej detskej JIS-ke vraj robili aj nemožné. Žiaľ, už bolo neskoro. „Však aj prednosta v bratislavskej nemocnici nás hneď po vyhlásení Sebastiánka za mŕtveho poslal na políciu podať trestné oznámenie a vec riešiť aj cez Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. My vieme, že Sebinkovi alarm na prístrojoch vypli, lebo na to je aj svedkyňa. Dcéra jednej z obvinených to pred ďalšou svedkyňou priznala svojej mame. Každopádne si veľmi vážime, že doktor Ďuriš prišiel vypovedať, a že najmä povedal pravdu aj keď aj on si už čo-to už „nepamätal“. My náš boj za pravdu ale nevzdáme a dotiahneme ho do až konca,“ povedala po pojednávaní Kaja Očkovská.
Obžaloba hovorí jasne – zle postupovali nielen lekárky, ale aj zdravotné sestry.
Smutná príbeh Sebastiánka s tragickým koncom sa začal jeho prijatím na JIS-ku detskej kliniky nitrianskej nemocnice s podozrením na cukrovku. Bolo to 30. januára 2017 o 11. hodine. Na jeho liečbu najskôr dohliadala vtedajšia primárka Silvia L., potom si starostlivosť nad ním prevzala lekárka Silvia M., ktorá mala na oddelení ústavnú pohotovostnú službu. V obžalobe sa píše, že liečba bola nastavená v rozpore s právnymi predpismi a dostupnými poznatkami lekárskych vied. Spomína sa v nej aj nesprávne stanovená miera rehydratácie a prekročený objem tekutín, oneskorené pridanie glukózy, nízka úroveň draslíka, zanedbanie monitorovania pacienta, nedostatočné sledovanie a hodnotenie vedomia a neurologického statusu pacienta, nevyžiadanie konziliárneho neurologického vyšetrenia, nerozpoznanie rozvoja opuchu mozgu. Podľa obžaloby ani zdravotné sestry nezabezpečili Sebastiánovi správnu, odbornú a štandardnú zdravotnú starostlivosť.
Marianna H. mu nenavýšila dávku draslíka o 19.30 hodine, kedy mu to bolo naordinované, ale až o 2.50, a podľa obžaloby obe sestry nedostatočne fyzicky dohliadali na pacienta a nezabezpečili správne nastavenie a kontrolu signálov monitorovacieho zariadenia. Nespozorovali zástavu dychovej činnosti tesne pred druhou hodinou ani následnú postupnú zástavu srdečnej činnosti po druhej hodine. Nesprávne však mali postupovať aj pri oneskorenej resuscitácii. „Postup nebol správny ani efektívny, pri lôžku sa nenachádzal ambuvak s maskou,“ píše sa v obžalobe. Resuscitačná jednotka bola podľa prokuratúry ohlásená až po 20 minútach a k oživovaniu dieťaťa prišlo až približne po hodine. Monitor síce nealarmoval, ale klesanie saturácie a reakcie srdca zaznamenal a jeho poruchu mal technik neskôr vylúčiť.
Text a foto: autor, arch
