12.1 C
Nitra
piatok, 17 mája, 2024

(Ne)jednáte náhodou z pozície moci?

Eka Balašková, predsedníčka ZO Únie nevidiacich a slabozrakých v Komárne

S týmto spôsobom jednania sa u vidiacich/mobilných ľudí stretávam pomerne často. Preto vás, ktorí máte v okolí, v práci, či v rodine človeka so zdravotným znevýhodnením, skúste sa zamyslieť, ako voči nemu pristupujete v niektorých situáciách vy.

Čo to, jednanie z pozície moci, vlastne je? Veľmi laicky a stručne – je to spôsob komunikácie, zväčša s človekom odkázaným na vás, pri ktorom mu nedávate možnosť výberu, ale mu síce možno láskavo, no jednoznačne dáte na vedomie, že bez vás to nepôjde a s vami, len ak bude spolupracovať a teda prispôsobí sa.

Typický príklad jednania z pozície moci, je jednanie s malým dieťaťom. Keď 15 ročnú slečnu nepustíte na chatu s partiou, o ktorej viete, že jej členovia popíjajú alkohol a mohli by jej ublížiť, tiež je to jednanie z pozície moci – rodič verzus dieťa, no tu vy ako rodič ste ten, kto takto potrebuje predísť nie malým problémom.

Aby som len neteoretizovala, tu je niekoľko príkladov.

(Ne)jednáte náhodou z pozície moci?
foto: ilustračné

Niečo predsa musíš vydržať!

Robíte doprovod rodinnému príslušníkovi na vozíku k lekárovi. Čakáte hodinu, dve, no a „o slovo“ sa prihlási jeho mechúr. Poobzeráte sa a aj keď vidíte bezbariérové wc, poviete mu „Sme tretí v poradí, to už vydržíš domov.“ Váš rodinný príslušník má dve možnosti – urobiť vám scénu a použitie wc si (potupne) vynútiť, alebo zaťať zuby a domov prísť takmer so slzami na krajíčku, lebo bude zle. Prečo väčšina radšej vydrží, hoci vie, že to je (prepáčte), obyčajné vydieranie? Práve preto, že si veľmi dobre uvedomuje, že je vydierateľný. No a mantra chcem ti predsa to najlepšie je mnohokrát akceptovateľná. Ale pamätáte si, ako vám v škole učiteľ nedovolil odskočiť si z vyučovania, lebo veď „tých pätnásť minút už musíš vydržať“? Nebolo vám to vôbec príjemné a keď skončila hodina, ledva ste do tej minimiestnústky, ktoré boli na poschodí pre iks žiakov tri, doprepletali nožičkami a ledva ste sa dočkali na poradie.

Vonku je len osemnásť stupňov, v mikine ti bude zima!

Príde pre vás rodinný príslušník s tým, že spolu niekam idete. Pozreli ste si aj teplomer, aj vidíte z okna, ako chodia ľudia oblečení, tak ste zhodnotili, že mikina vám bude stačiť. Podľa vás. Lenže podľa vášho rodinného príslušníka tomu asi nerozumiete, lebo „Kým si neoblečieš tú ľahkú vetrovku, neodídeme z domu!“ Prosím, veď mám pomaly päťdesiat, pomyslíte si. Lenže viete, že rodinný príslušník sa z domu ozaj nepohne, kým si tú „sprostú“ bundu neoblečiete. Behom pár minút ste spotený, ako myš, ale váš rodinný príslušník je spokojný, lebo veď vám nie je zima.

Vo vyššie zmienených prípadoch by som ten dobrý úmysel pri vymazaní všetkých zmyslov a vnemov ešte vedela pochopiť. Úplne nepochopiteľný je tento prístup u rehabilitačných/zdravotníckych pracovníkov, či ľudí na úradoch.

„Toto je pre vás najbezpečnejšie riešenie!“

Tvrdí kamarátke človek na kúpalisku. Ten ju pomocou bazénového zdviháku má dopraviť do bazéna. No jej skúsenosti hovoria, že pre ňu je konkrétny zdvihák nebezpečný, pretože hrozí zranenie, úraz. Ona sa pri najhoršom neokúpe, lebo veď nebudete riskovať niečo, čo vám ublíži a v pracovníkovi ostane zlý pocit, lebo veď on je tam na to, aby ju do toho bazéna dostal…

„Vy ste predsa nemohli chodiť!“

Presviedča lekár pacienta, ktorý nedokáže to, čo by mal podľa papierov a jeho nejakých tabuliek, zvládnuť. Pritom pacient s progresívnym ochorením dodnes s chodítkom prejde pár krokov.

„Nehovorte mi, že to nevidíte!“ prípadne „Dieťa predsa nemôže trpieť migrénami!“

Počúvala som bežne od očnej lekárky, keď bolo treba čítať písmenká z tabule. No mohla som sa snažiť, koľko som chcela, tú radosť som jej urobiť nemohla. V papieroch sa však so mnou dlho „viezla“ nálepka simulanta. Rovnaký problém som mala aj na ZŠ. Migréna sa u nás dedí „po praslici“ – trpela ňou babka, jej „slasti si užíva“ aj moja mama a my so sestrou tejto nepríjemnej tradícii neostávame nič dlžné. V škole mi však učiteľka uverila, že nesimulujem až vtedy, keď som v triede s obrovskou hanbou bez akéhokoľvek vonkajšieho podnetu vyvrátila raňajky.

Stará múdrosť hovorí, že cesta do pekla je dláždená dobrými úmyslami. Jednanie z pozície moci však každý dobrý úmysel ubíja.

Ak sa vám článok páči, zdieľajte ho na Facebooku a dajte o ňom vedieť svojim priateľom. Pridajte sa k nám aj na Telegrame https://t.me/nnnoviny. Ďakujeme.

Prečítajte si tiež

Najnovšie články