Vedci prvýkrát odhalili mikroplasty v ľudskej krvi. Objav ukazuje, že tieto drobné plastové častice môžu cestovať po tele a usadzovať sa v orgánoch. Odborníci zistenie považujú za znepokojujúce, aj keď nepoznajú presný vplyv mikroplastov na človeka. V laboratóriu ale už preukázali, že môžu poškodzovať ľudské bunky. Vyplýva to zo štúdie, o ktorej informoval denník The Guardian.
Vedci už predtým našli mikroplasty v ľudskej stolici. Z nedávno publikovaného výskumu tiež vyplynulo, že mikroplasty sa môžu zachytiť na vonkajších membránach červených krviniek a obmedziť ich schopnosť prenášať kyslík. Odborníci tiež odhalili mikroplasty v placentách tehotných žien, informuje portál irozhlas.cz.
Podľa zverejnenej informácie autori štúdie analyzovali vzorky krvi 22 anonymných darcov, zdravých dospelých jedincov, v sedemnástich z nich našli plastové častice. Niektoré vzorky krvi obsahovali dva alebo tri druhy plastov.
Polovica vzoriek obsahovala plast polyetyléntereftalát známy pod skratkou PET, z ktorého sa vyrábajú napríklad jednorazové fľaše na nápoje, fólie alebo textilné vlákna. Vedci našli v tretine vzoriek polystyrén, ktorý sa používa na balenie potravín a ďalších výrobkov, a štvrtina vzoriek obsahovala polyetylén, z ktorého sa vyrábajú igelitové tašky.
„Naša štúdia je prvým dôkazom toho, že máme v krvi polymérne častice, čo je prelomový výsledok,“ povedal podľa Guardianu ekotoxikológ Dick Vethaak z amsterdamskej Slobodnej univerzity.
„Určite je rozumné mať obavy. Častice tam sú a kolujú po celom tele. Všeobecne tiež vieme, že dojčatá a malé deti sú viac vystavení pôsobeniu chemických látok a častíc. To mi robí veľké starosti,“ dodal.
Pitie z plastového pohára, nosenie umelého rúška?
Vethaak pripustil, že množstvo a typ plastov sa pri jednotlivých vzorkách krvi značne líšili. Rozdiely podľa neho môžu odrážať krátkodobú expozíciu pred odberom krvných vzoriek, napríklad pitím z plastového téglika alebo nosením umelého rúška na tvári.
Podľa vedca je jeho výskum prelomový, ale okolo mikroplastov naďalej zostáva mnoho neznámych.
„Veľkou otázkou je, čo sa deje v našom tele. Zostávajú v ňom častice? Sú prenášané do niektorých orgánov, napríklad dostanú sa cez hematoencefalickú bariéru? A sú tieto hladiny dostatočne vysoké na to, aby vyvolali ochorenie? Naliehavo potrebujeme financovať ďalší výskum, aby sme to mohli zistiť,“ vyhlásil Vethaak.
