17.1 C
Nitra
štvrtok, 11 apríla, 2024

FRANCÚZSKO na nohách. Takto sa to robí, do psej…!

Paralyzovaná doprava, zatvorené školy, znížené dodávky energií, štrajk naprieč celým súkromným sektorom a takmer 2 milióny pracujúcich v uliciach. Francúzsko je na nohách. Búri sa proti návrhu zvyšovania veku odchodu dôchodku, ktorý chce prezident Macron zvýšiť zo 62 na 64 rokov.

FRANCÚZSKO na nohách. Takto sa to robí, do psej...!
Štrajk vo Francúzsku (zdroj: Organized Labor fb )

Presne toto mám na mysli, keď poukazujem na akcieschopnosť odborov a pracujúcich na Západe. Žiadne výstražné štrajky pripnutím si stužky, žiadne výhovorky či kapitulantstvo frflaním, že to nebude mať zmysel. Naopak: idem-riešim.

Štvrtkový štrajk nasledoval prakticky okamžite po tom ako Macron a jeho spojenci svoj zámer ohlásili. A ihneď po prvom štrajku bol ohlásený ďalší na 31. januára. Do ulíc vyšli všetky veľké odborové zväzy i politická opozícia. „Je to stávka, která nemá obdoby, která je opravdu generální, a celá země je paralyzována,“ napísal redaktor Českej televízie vo Francúzsku Jan Šmíd. Organizátori štrajkov sa snažia, aby štrajk proti dôchodkovej reforme prerástol do masívnych celospoločenských protestov proti zhoršujúcim sa životným podmienkam.

A čo Slovensko? Zaspalo

Teraz sa vráťme na Slovensko. Viete, že od januára platí nové nastavenie veku odchodu do dôchodku? Možno nie, lebo koncom októbra schválil parlament dôchodkovú reformu s minimálnou snahou o odbornú diskusiu, za minimálneho záujmu médií a s nulovou snahou obyvateľstva vzdorovať. Prečo? Zrejme kvôli typickému slovenskému: „Mňa sa to netýka.“ Študentov sa to ešte netýka, dôchodcov sa to už netýka a pracujúci majú problém vyžiť najbližší mesiac, nemôžu si dovoliť luxus premýšľať nad tým, čo s nimi bude o desať či dvadsať rokov.

Ján Čarnogurský: Začína rovnaká diktatúra ako za komunizmu. Súčasná vláda sa aj v otázkach slobody prejavu vzdáva zvrchovanosti Slovenska

Z doterajšieho tabuľkového systému prechádza určenie dôchodkového veku na výpočet koeficientom priemerného veku dožitia. Čo je do neba volajúca hlúposť, pretože predlžovanie ľudského veku nespôsobuje automatické predlžovanie biologických síl v pracovnom procese. Napríklad môj maličký synček pôjde podľa predbežného prepočtu do penzie po 70ke. Takáto filozofia má dva ciele: prvým vyžmýkať z ľudí za hranicou produktívneho veku ešte posledné príspevky do dôchodkového systému a zároveň ich mimo neho udržať čo najďalej, a tým zároveň maximálne skrátiť dobu vyplácania dôchodkov štátom.

Počet pracovných miest bude v budúcnosti v kontexte technologického pokroku ubúdať. No miesto toho, aby sme hľadali možnosti ako pomocou skracovania pracovnej doby udržať produktívne obyvateľstvo v pracovnom procese, tak naopak jeho počet v ňom zvyšujeme umelým predlžovaním doby produktívneho veku.

Samozrejme, pokles príspevkov do dôchodkového systému spôsobený postupným úbytkom ľudí v produktívnom veku doň prispievajúcich treba niečím kompenzovať. Adekvátnou odpoveďou by mohol byť efektívnejší výber daní, zdanenie nadnárodných spoločností či zavedenie progresívnej dane.

Zvíťazia Francúzi? Neviem, ale bojujú. Preto majú politici pred nami rešpekt

Dnes zrejme návrh dôchodkovej reformy schváli Rada ministrov a začiatkom februára pôjde do parlamentu. Tam prejsť môže, ale nemusí. Ak si teraz kladiete typickú slovenskú otázku – či to má zmysel, tak vám odpoviem takto: Dôchodková reforma je vlajkovou loďou Macronovho programu, no doteraz sa neodhodlal k jej presadeniu. Cúvol v roku 2017 a takisto aj na prelome rokov 2019 a 2020. Prečo? Z obáv pred reakciou verejnosti. Podarilo sa jej minimálne zabrzdiť tento zámer na päť rokov. Málo? Pre vás možno, ale určite nie pre státisíce Francúzov, ktorá v priebehu týchto piatich rokov odišli do dôchodku a nemuseli sa dva roky navyše drieť.

Mimochodom, keď v utorok francúzska premiérka ohlásila zámer presadiť dôchodkovú reformu, tak hovorila o zvýšení zo 62 na 65 rokov. V priebehu niekoľkých hodín mobilizácie verejnosti ustúpila zo 65 rokov na 64. Opozícia a odbory sa nedali opiť rožkom a do 48 hodín od ohlásenia zámeru zaplnili ulice francúzskych miest. To je obdivuhodná akcieschopnosť, ktorú odbory a opozícia dosiahli len a len pravidelnou aktívnou činnosťou aj na nižších úrovniach.

Cestou ako nasledovať západné protestné hnutia, ako napr. vo Francúzsku, je nehľadať výhovorky prečo sa neorganizovať, ale hľadať cesty ako sa organizovať.

Artur Bekmatov

Ak sa vám článok páči, zdieľajte ho na Facebooku a dajte o ňom vedieť svojim priateľom. Pridajte sa k nám aj na Telegrame https://t.me/nnnoviny. Ďakujeme.

0 0 hlasov
Hodnotenie článku
Prihlásiť sa na odber
Upozorniť na
0 Komentáre
Inline Feedbacks
Zobraziť všetky komentáre

Prečítajte si tiež

Najnovšie články

0
Komentujte a vyjadrite svoj názor.x