17.6 C
Nitra
pondelok, 4 marca, 2024

Ani zbraňou, ani ľsťou – to je Komárno

Nec arte, nec marte, to je nápis pod sochou dievčiny stojacej na najzápadnejšom cípe Novej pevnosti. S touto sochou, ako aj s celým mestom sa spája niekoľko povestí. Koľko z nich je pravda a koľko už legenda dnes ťažko posúdine, poznať by sme ich však mohli.

Ani zbraňou, ani ľsťou – to je Komárno
foto: komárňanský fotoalbum

Hrdí Komárňania

Jedna z povestí o Komárne hovorí, že nedobytné mesto bolo také nedobytné aj vďaka hrdosti jeho obyvateľov. Komárno bolo vo svojej histórii obliehané niekoľko krát. Raz, keď hrozilo, že už-už bude dobyté, ho sami obyvatelia podpálili. Mesto vyhorelo a obliehajúci odtiahli – veď čo už so spáleniskom. Komárňania si svoje mesto však vybudovali nanovo. A museli tak urobiť niekoľkokrát.

Zemetrasenia

Komárno zasiahlo niekoľko veľkých zemetrasení, po ktorých ho museli doslova nanovo vybudovať. O jednom z nich sa traduje legenda, že ho spôsobila nevesta Ester. Tá sa nechcela podrobiť otcovmu príkazu vydať sa za dohodnutého ženícha a pri svadobnom obrade prekliala od zlosti celú svoju i ženíchovu rodinu. Len čo sa svadobný sprievod pohol, v Komárne začalo obrovské zemetrasenie. Legenda hovorí, že Trojičný stĺp na námestí bol postavený presne na mieste, kde sa do otvorenej zeme prepadol koč práve s touto nevestou a svadobčanmi. Pri tomto zemetrasení sa zrútilo sedem kostolov a cez dvestopäťdesiat meštianskych domov. Po tomto zemetrasení v roku 1579 mestská rada v Komárne zakázala veselice, zábavu a hudbu – chceli tým odvrátiť hnev nebies.

Kto je to dievča?

Pýtajú sa mnohí turisti pri návšteve našej pevnosti. Nuž, je to záchrankyňa mesta. Podľa povesti sa vybrala do tureckého tábora, kde hrala pomätenú, aby v noci mohla zapáliť tureckú pracháreň. Predtým však ešte pozisťovala kadečo o plánovanom útoku na Komárno a tak musel sultán Sulejman (niektoré zdroje spomínajú Solimana) odtiahnuť „s dlhým nosom“.

… ani vodou nie.

Poslednou katastrofou, ktorá postihla Komárno bola tragická povodeň v roku 1965, kedy sa pretrhla hrádza Dunaja pri Čičove a Patinciach, čo spôsobilo, že veľká časť Žitného ostrova bola pod vodou. To už stáli niektoré sídliská a veľká časť súčasného Komárna bola vybudovaná za pomoci ľudí z celého Česko Slovenska. Pripomínajú nám to napríklad názvy ulíc. Nebudem tvrdiť, že Handlovskú budovali chlapi z Handlovej, Českú samotní Česi a Košickú košičania. Pravdou však je, že aj tieto ulice boli vystavané vďaka pomoci celej republiky, na čo Komárno nezabúda ani dnes, takmer 60 rokov po tejto tragickej udalosti. Keď sa v roku 2010 ocitli pod vodou Stará Ľubovňa či Malčice, Komárňania robili zbierku na pomoc postihnutým povodňami. Mnohí prišli a priniesli všeličo potrebné do domácnosti s tým, že „Nám pomohli v šesťdesiatom piatom, sme na rade.“ Rovnaký hnací motor mala aj pomoc, ktorú komárňania vďaka evanjelickej pani farárke poslali začiatkom tohto leta na tornádom zničenú Moravu.

Eka Balašková

Ak sa vám článok páči, zdieľajte ho na Facebooku a dajte o ňom vedieť svojim priateľom. Pridajte sa k nám aj na Telegrame https://t.me/nnnoviny. Ďakujeme.

Prečítajte si tiež

Najnovšie články