Chodiť po krásnych hradoch a zámkoch u nás si už zvyklo mnoho Slovákov. Veľmi veľa je však aj takých, ktorí obdivujú naše zrúcaniny, dýchajúce zaujímavou históriou a určite i svojskou krásou.
Jednou z tajomných, no zároveň aj krásnych zrúcanín je Čachtický hrad, ktorý je známy najmä svojou „krvavou paňou“. Nie azda Slováka, ktorého zaujíma história, aby nepoznal historku o čachtickej krvavej pani, ktorou bola Alžbeta Báthoryová. Stavba stredovekého kamenného hradu súvisela s tatárskym vpádom do Uhorska. Výstavba Čachtického hradu začala v 1. polovici 13. storočia na podnet panovníka Bela IV.
Stiborovci dbali, aby hrad bol pevnosťou
Hrad bol vybudovaný Kazimírom z rodu Hunt-Poznan v 13. storočí. Kráľovský hrad sa postupne rôznym spôsobom – darom, kúpou, či násilným ovládnutím dostával do rúk viacerých rodov. Na konci 13. storočia sa hradu zmocnil Matúš Čák Trenčiansky. V roku 1392 daroval hrad kráľ Žigmund Stiborovi zo Stiboríc za jeho verné služby. Po Stiborovej smrti hrad Čachtice vlastnil jeho rovnomenný syn a to až do roku 1434. Pravdepodobne vtedy prikročili k prestavbe jestvujúceho pôvodného hradu a rozšíreniu o veľké nádvorie s gotickou kaplnkou, obkolesenie hradu parkánovými múrmi s ochodzou a cimburím, hospodárskymi budovami, dielňami a tunelovitým vchodom. Panovníci, aj Stiborovci, dôsledne dbali o to, aby hrad bol pevnosťou, ktorá odolá náporom všetkých nepriateľov.
Tip na výlet: Vstal doslova z popola a jeho zrúcaniny lákajú turistov. Taký je hrad Beckov
Kráľ Žigmund daroval hradné panstvo v roku 1436 Michalovi Orsagovi de Gut. Tento rod sa tiež staral o hrad a jeho vybavenie. Keďže bol v jeho rukách 130 rokov, zanechal na ňom stopy v podobe ďalších úprav. Prudký rozvoj palných zbraní v 2. polovici 15. stor. podnietil vybudovanie druhého, širšieho, parkánu, ktorý na juhu vyústil až do predsunutej opevnenej bašty s delovými strielňami. Keď posledný príslušník rodu Orságovcov – Krištof Orság zomrel bez potomkov, pripadlo hradné panstvo kráľovi Maximiliánovi I., ktorý ho dal v roku 1569 do zálohu Uršule Kanižajovej vdove po Tomášovi Nádašdym.
Hrad vlastnili významné uhorské rody
Jej syn František Nádašdy I. hradné panstvo od panovníka odkúpil v roku 1602. Po jeho smrti v roku 1604 zdedila panstvo manželka Alžbeta Báthoryová Tá bola známa ako krvavá čachtická pani, ktorá však žila v kaštieli v Čachticiach. Po smrti Alžbety vznikli dedičské spory medzi jej deťmi, synom Pavlom Nádašdym a dcérami Katarínou a Annou, vydanými za Juraja Drugeta a Mikuláša Zrínskeho. S opravou a prestavbou Čachtického hradu v roku 1670 bol najviac zviazaný František Nádašdy II. Po odhalení Vešeléniho sprisahania, v ktorom sa angažoval aj František, panovník nariadil hrad obsadiť a skonfiškovať majetok. Pri rabovaní cisárskym vojskom bol hrad poškodený, pričom skonfiškované majetky pripadli kráľovskej komore, ktorá ich prenajala Révajovcom a Draškovičovcom.
Tip na výlet: Milujete zrúcaniny a ich tajomstvá? Áno? Tak potom HOR SA na Spišský hrad
V roku 1703 sa majiteľmi hradu stali členovia rodu Forgáčovcov a Berčéniovcov. Po dobytí kuruckými vojskami F. Rákociho (1708) začal hrad pustnúť a v roku 1799 vyhorel. V roku 1765 získali panstvo Erdodyovci, v roku 1855 Bruenerovci a v roku 1887 Springerovci. Medzi vlastníkmi obce, panstva aj hradu sa vystriedalo množstvo významných uhorských rodov. Svedectvá archeologických nálezov však dokazujú, že Čachtický hradný kopec bol osídľovaný už v praveku. S Čachtickým hradom sú spojené aj dve legendy, ktoré sa spomínajú v súvislosti s grófkou Alžbetou Báthoryovou.
„Krvavá“ Alžbeta sa spojila so zbojníkmi
V jednej, ktorá je určite najznámejšia a doslova legendárka sa hovorí, že deň po smrti urodzeného pána Františka Nádasdyho česala jedna zo slúžok pani grófku. Pri česaní ju ale viackrát „vyšticovala a vykvácala“, až sa Alžbeta nazlostila a slúžku dala zbiť do krvi. Pritom jej však kvapka krvi vystrekla na tvár a Alžbete sa zdalo, že na zasiahnutom mieste opeknela. Zmámená touto vidinou začala postupne kántriť dievky, aby sa kúpala v ich krvi a zachránila svoju postupne hynúcu krásu. Využívala vraj pri tom železnú pannu, ktorej z hrude, keď sa k nej priblížilo dievča, vyskočili nože a dievča prebodli. Takýmto spôsobom údajne skántrila až niekoľko sto dievčat, ktorých stonanie a nárek dodnes počuť v noci medzi hradnými múrmi.
S grófkou sa však nespájajú iba hrôzostrašné príbehy, ale o nej a jej pomocníkoch koluje i veľa úsmevných historiek a povestí. Jedna hovorí, že žiadna urodzená návšteva, ktorá kedysi zavítala na Čachtický hrad, si nemohla sťažovať na Alžbetinu pohostinnosť. Jedla a pitia bolo vždy dostatok a vždy boli naporúdzi aj muzikanti. Hostia od nej zakaždým odchádzali spokojní. Pohoda im však väčšinou vydržala iba po úvoz pod hradom. Tu na nich obyčajne čakali Báthoryčkini muzikanti preoblečení za zbojníkov, milých hostí dokonale okradli a takmer vyzliekli donaha. Tretina lupy vždy patrila „muzikantom“ a zvyšok grófke, ktorá tak na každej návšteve dobre zarobila.
Dodo Púchovský
