22 C
Nitra
sobota, 13 apríla, 2024

Slovensko, ako aj iné európske štáty oslavujú 8. mája Deň víťazstva nad fašizmom

Druhá svetová vojna, ktorá sa začala 1. septembra 1939 útokom vojsk nacistického Nemecka na Poľsko, priniesla počas 2194 dní miliónom ľudí na oboch stranách frontu nevýslovnú bolesť, utrpenie, strádanie a smrť v rôznych podobách. Počas nej prišlo o život viac ako 50 miliónov ľudí. Počtom obetí, svojím charakterom a krutosťou ide o najväčšiu tragédiu v dejinách ľudstva.

Skončenie druhej svetovej vojny si jednotlivé štáty pripomínajú 8. mája ako Deň víťazstva nad fašizmom. Na Slovensku je tento deň dňom pracovného pokoja. Rozhodli o tom poslanci zákonodarného zboru v júni 1996. Valné zhromaždenie OSN v rezolúcii 59/26 z 22. novembra 2004 vyhlásilo 8. a 9. máj za Dni spomienok a zmierenia na počesť všetkých, čo zomreli v čase druhej svetovej vojny.

„Pripomínaním si tejto významnej historickej udalosti vzdávame česť tisícom Slovákov a príslušníkom národností žijúcich na území Slovenska, ktorí sa počas 2. svetovej vojny zapojili do bojov proti nacistickému Nemecku a jeho satelitom. To nielen v československých vojenských jednotkách v zahraničí, v povstaleckej 1. československej armáde na Slovensku a v domácom partizánskom hnutí, ale aj v armádach iných štátov protifašistickej koalície či v hnutiach odporu na území okupovaných krajín,“ zdôraznil pre TASR zástupca riaditeľa Vojenského historického ústavu (VHÚ) Peter Šumichrast.

Ako ďalej uviedol, účasť Slovákov v československom protifašistickom odboji vo vojne má svoje osobitné a nezastupiteľné miesto v novodobej histórii Slovenska. Národnooslobodzovací boj výrazne sformoval charakter, myslenie a konanie jeho účastníkov a ovplyvnil život nasledujúcich generácií.

Víťazstvo protifašistickej koalície si na strane bývalého Československa vyžiadalo množstvo obetí, utrpenia a bolesti. „Podľa údajov z VHÚ predstavovali celkové straty na životoch asi 350.000 až 360.000 obyvateľov. Z toho zahynulo v koncentračných táboroch približne 235.000 osôb, z nich asi 149.000 židovského pôvodu. V Česku to bolo 78.000 a na Slovensku 71.000 osôb. Dovedna však prešlo koncentračnými tábormi 350.000 osôb. Pri represáliách a prenasledovaní partizánov bolo na Slovensku vypálených viac než 100 obcí,“ priblížil Šumichrast.

Do vojny sa postupne zapojilo 62 štátov, v ktorých žilo 80 percent vtedajšej svetovej populácie. Priama bojová činnosť zasiahla územie 40 štátov. Bojovalo sa v Európe, severnej Afrike, Atlantiku, Oceánii, južnej a v juhovýchodnej Ázii. Do armád bojujúcich krajín bolo zaradených asi 110 miliónov ľudí. Podľa najnovších údajov zahynulo v nej približne 20 miliónov vojakov a 40 miliónov civilistov. Zo súhrnného počtu obetí pripadá približne 83 percent na príslušníkov štátov protifašistickej koalície a 17 percent obetí na obyvateľov mocností Osi a ich Spojencov. Najväčšie straty, takmer 27 miliónov vojakov a civilistov, utrpel vtedajší Sovietsky zväz.

Ako pripomenul historik, v Európe sa vojna skončila formálne podpísaním bezpodmienečnej kapitulácie Nemecka 8. mája 1945. „Napriek tomu aj po tomto dni dochádzalo k bojovým akciám, ktoré sa na území Česka skončili v podstate až 11. mája, resp. 14. mája, keď si bojová skupina nemeckej 16. tankovej divízie prebojovala cestu do americkej zóny. V severnej časti Juhoslávie bojovali nemecké vojská ustupujúce do Rakúska ešte aj 15. mája. Definitívny koniec 2. svetovej vojny nastal podpísaním bezpodmienečnej kapitulácie Japonska na americkej bojovej lodi v Tokijskom zálive 2. septembra 1945,“ dodal pre TASR Šumichrast.

Aktu kapitulácie predchádzala bitka o Berlín. Bezpodmienečná kapitulácia nemeckých vojsk do rúk západných spojencov bola pôvodne podpísaná 7. mája 1945 vo francúzskom meste Remeš. Keď sa o podpise kapitulácie dozvedel sovietsky vodca Stalin, označil ju za „predbežný protokol o kapitulácii Nemecka“. Akt podpísania kapitulácie v Remeši vnímal ako zníženie úlohy Sovietskeho zväzu vo vojne, pričom práve na sovietsko-nemeckom fronte zahynulo 73 percent nemeckých vojakov a bolo zničených 75 percent nacistickej vojenskej techniky.

Stalinovu nevôľu vyvolala najmä skutočnosť, že podpísanie kapitulácie v Remeši sa uskutočnilo v štábe hlavného veliteľa spojeneckých síl na západnom fronte, amerického generála Eisenhowera, a nie v Berlíne. Preto sa podpis kapitulácie zopakoval 8. mája 1945 v sídle sovietskeho štábu v Berlíne-Karlshorste.

Druhá svetová vojna v Európe sa oficiálne skončila 8. mája 1945 o 23.01 h. V Sovietskom zväze to bolo však vzhľadom na časový posun po polnoci a preto za Deň víťazstva vyhlásili 9. máj.

(tasr, foto: wikipedia: Bundesarchiv, B 145 Bild-P054320 / Weinrother, Carl / CC-BY-SA 3.0)

Ak sa vám článok páči, zdieľajte ho na Facebooku a dajte o ňom vedieť svojim priateľom. Pridajte sa k nám aj na Telegrame https://t.me/nnnoviny. Ďakujeme.

0 0 hlasov
Hodnotenie článku
Prihlásiť sa na odber
Upozorniť na
0 Komentáre
Inline Feedbacks
Zobraziť všetky komentáre

Prečítajte si tiež

Najnovšie články

0
Komentujte a vyjadrite svoj názor.x