3 C
Nitra
pondelok, 29 novembra, 2021

ROZPRÁVOČKA: Ako osa Hilda a lienka Lenka chránili záhradku

„Póóóóc, bźźźźźźźź, pomóóóóc, bźźźźźźźź,“ ozývalo sa lúkou.

„Vŕŕŕŕŕ, bźźźźźź, vŕŕŕŕŕ, bźźźźźz, keď ťa chytím tak ťa zjem,“ šiel hneď za tým ďalší zvuk.

Čo to, čo to? Pomyslela si lienka Lienka, keď to počula. A keďže to bola veľmi odvážna lienka, vyliezla na vysokú trávu aby sa pozrela, kto potrebuje pomoc. Lenka lienka totiž chránila neďalekú záhradku. Chránila? Pýtate sa. Chránila záhradku? Ako sa dá chrániť záhradka? Že neviete? No tak to je dobre, že čítate túto rozprávku. Na svete totiž žijú veeeeľmi užitočné chrobáčiky. A nie sú to iba včely. O tých vie každý, že opeľujú kvety a vyrábajú medík. Ale viete čo robia iné chrobáky? A na svete ich je tóóóóóľko!

Lienka Lenka je užitočný chrobák. Zbiera v záhradke vošky. Vošky ohrýzajú rastlinky a v záhradke to predsa nechceme. Rastlinka cez lístky dýcha. A keď ich má ohryzené, nemôže rásť. Lienka Lenka teda v záhradke na toto dozerá.

Ale aby sme sa vrátili k rozprávke. Lienka Lenka vyliezla na vysokú trávu a čo nevidí. Malú osu naháňa veľký sršeň! Júúúúj a sršeň, to je veru pre chrobáčiky nebezpečný tvor. Loví najmä včely a osy. A včelám dokonca kradnú aj medík. Lienka Lenka teda hneď vedela, že je zle a musí kamarátke ose pomôcť.

„Tu,tu,tu,“ kričala lienka Lenka a odvážne priletela k ose na pomoc. „Poď zavediem ťa do bezpečného úkrytu,“  volala a ukazovala na peknú vtáčiu búdku, ktorá sa týčila na okraji záhradky. Postavila ju Alenka, babičkina vnučka, ale zatiaľ sa do nej nenasťahovali žiadne vtáčiky. Bola preto voľná.

„Ďakujéééém,“ zvolala osa a rýchlo vletela do búdky. Lenka lienka vzápätí za ňou. „Uf,“ vydýchla si osa, keď strašný bzukot „Vŕŕŕŕŕ, bźźźźźź, vŕŕŕŕŕ, bźźźźźz“ nebezpečného sršňa zanikol v diaľke. „Ešte raz ďakujem,“ povedala osa lienke.

„Ako sa voláš,“ spýtala sa lienka.

„Som Hilda,“ predstavila sa osa. „A ty?“

„Ja som Lenka a chránim túto záhradku. Nechcela by si sa pridať? Ochrancov nikdy nie je dosť.“ povedala. „Mohla by si tu byť ubytovaná,“ žmurkla veselo na Hildu.

„Hm, chrániť záhradku a mať ubytovanie, to znie dobre,“ potešila sa osa.

Neviem, či to viete, ale aj osy sú užitočné. Zo záhradky odstraňujú škodlivý hmyz. Poviete si – ale sú otravné a bojíme sa ich. Chodia na sladké! No to je pravda. Ale úprimne – vy nemáte radi sladkosti? Nuž, aj osy sú jednoducho maškrtnice. Netreba si ich všímať a zaháňať sa rukami. Ani vám by sa nepáčilo, keby vám niekto okolo nosa neustále metal rukami. Tiež by vás to hnevalo.

Ale aby sme sa vrátili k rozprávke. Osa Hilda súhlasila. Hneď ráno si spolu s lienkou Lenkou urobili vyhliadkový let nad záhradkou, aby zistila aká veľká, kde čo rastie a aby sa zoznámila s ďalšími užitočnými chrobáčikmi a motýľmi, ktoré tam žili a rastlinkami, ktoré tam rástli. Všetkým sa predstavila, nech sa jej neboja.

„Dobrý deň, teda Kukurička,“ pozdravila sa lenka Lienka. „Toto je moja nová kamarátka osa Hilda. Bude mi pomáhať chrániť záhradku,“ povedala.

„To je dobre,“ pošepkala teta Kukurička.

„Čo sa vám stalo? Prečo šepkáte?“ spýtala sa lienka Lenka.

„Jáááj, neviem čo mi je, ale stratila som hlas. A asi to bude tým, že ma stále niečo svrbí pri koreni,“ povedala teta Kukurička.

„Pozrieme sa na to,“ povedala osa Hilda a hneď letela ku koreňu. „Možno to bude treba ošetriť,“ zakričala, keď zbadala že pri koreni sú kukuričné listy trochu zhnednuté.

„Ako to chceš ošetriť?“ spýtala sa lienka Lenka.

„Nuž, bude to treba trochu rozrezať a pozrieť,“ povedala osa Hilda.

„Rozrezať?“ zhrozila sa lienka.

„Neboj sa, to iba trošku,“ upokojila ju osa. „Mám dobré zúbky. Iba trošku nimi hryznem a pozrieme, čo je pod zhnednutými kukuričnými listami, aby sme to mohli ošetriť,“ vysvetlila.

„Dobre,“ súhlasila teta Kukurička.

Osa Hilda zahryzla opatrne do chorých listov a v malej dierke, čo nevidí! Ha! Škodlivá húsenica si tam robila tunel do koreňa tety Kukuričky. Osa Hilda vytiahla svoje žihadlo a zahnala sa na húsenicu.

„Už aj zmizni preč!“ zakričala.

Toto húsenica vôbec nečakala. Myslela si, že je dobre ukrytá. A keď zbadala osu, veľmi sa preľakla. Vzala nohy na plecia a utekala kade-ľahšie.

„Ďakujem!“ zakričala teta Kukurička, ktorej sa okamžite vrátil hlas.

„Si hrdinka,“ pochválila ju lienka Lenka.

A osa Hilda sa tešila, že mohla byť užitočná. Keď to videla blízka jabloň, okamžite zakričala na dievčatá.

„Výborne si to zvládla osa Hilda! A ja ťa za to pozývam na jablčnú šťavu,“ ponúkla sa a ukázala na spadnuté jablko.

Dievčatá si naň sadli a osa Hilda vytiahla slamky. Zapichli slamky do jabĺčka a cucali sladučkú, šťavnatú odmenu.

Lucia Balagová

Prečítajte si tiež

Najnovšie články