7.1 C
Nitra
pondelok, 19 februára, 2024

Pravoslávni veriaci Veľkým týždňom vstupujú do osláv veľkonočných sviatkov

Pravoslávni veriaci v pondelok vstúpili do Veľkého alebo Strastného týždňa. V chrámoch sa konajú bohoslužby, ktoré približujú veriacim hlavne význam ukrižovania a smrti Isusa Christa pre spásu človeka. Tento týždeň v liturgickej tradícii pravoslávnej cirkvi predchádza najväčšiemu kresťanskému sviatku – Christovmu zmŕtvychvstaniu, ktorý pravoslávni kresťania v tomto roku oslávia v nedeľu 16. apríla.

Obrady Veľkého štvrtka, najmä umývanie nôh a liturgia, majú kresťanom pripomenúť tajomnú večeru a ustanovenie Eucharistie. Bohoslužby Veľkého piatka sa začínajú čítaním Dvanástich strastných evanjelií. Tieto biblické úryvky veriacim v chronologickom poradí približujú udalosti pred ukrižovaním Christa, jeho nočnú modlitbu v Getsemanskej záhrade, zradu, zajatie, výsluch u veľkňaza Kaifáša, Pilátov súd, cestu na Golgotu, ale aj samotné utrpenie a smrť na kríži. Smútočný charakter bohoslužieb Veľkého piatka umocňuje i vynesenie doprostred chrámu takzvanej plaščenice – plátna s vyobrazením sňatia Christa z kríža a jeho uloženia do hrobu.

Veľkonočný pondelok: Kresťania slávia zmŕtvychvstanie Ježiša Krista

Pochovanie Christa a jeho zostúpenie do pekla je obsahom bohoslužieb Veľkej soboty. Od Veľkého piatka až do nedele Vzkriesenia sa na znak úcty voči utrpeniu a smrti Isusa Christa v pravoslávnych chrámoch nezvoní na zvonoch. V pravoslávnom svete je sviatok Christovho Zmŕtvychvstania nazývaný aj Pascha najdôležitejším sviatkom cirkevného roka. Cirkev si v ňom modlitebne pripomína a sprítomňuje významnú biblickú udalosť – Isus Christos, ktorý svojou smrťou vykúpil hriechy ľudstva, vstal z mŕtvych. Podľa Svätého Písma bol ukrižovaný a zomrel na kríži na Golgote. Následne bol najbližšími učeníkmi a nasledovníkmi pochovaný do hrobu a na tretí deň vstal z mŕtvych. Táto biblická udalosť znamená pre kresťanov víťazstvo Bohočloveka Isusa Christa nad hriechom i smrťou a počiatok nového života. Samotné slovo Pascha znamená prechod. Pre kresťanov má osobitný význam – znamená prechod od smrti k večnému životu s Christom.

Slávnostná bohoslužba Paschy, nazývaná Utreňa zmŕtvychvstania, sa začína spravidla v noci alebo v skorých ranných hodinách a má radostný charakter. Počas bohoslužby mnohokrát zaznieva paschálny pozdrav Christos voskrese – Christos vstal z mŕtvych, na ktorý veriaci odpovedajú slovami Voistinu voskrese – Skutočne vstal z mŕtvych. Týmito slovami sa pozdravujú počas nasledujúcich 40 dní veľkonočného obdobia, čím potvrdzujú vieru pravoslávnej cirkvi vo vzkrieseného Christa ako jednu z hlavných doktrín kresťanstva. Po svätej liturgii kňazi zvyčajne požehnávajú pokrmy – syr, maslo, vajcia a mäso, ako aj sladký koláč, príznačne nazývaný pascha.

(tasr)

Ak sa vám článok páči, zdieľajte ho na Facebooku a dajte o ňom vedieť svojim priateľom. Pridajte sa k nám aj na Telegrame https://t.me/nnnoviny. Ďakujeme.

0 0 hlasov
Hodnotenie článku
Prihlásiť sa na odber
Upozorniť na
0 Komentáre
Inline Feedbacks
Zobraziť všetky komentáre

Prečítajte si tiež

Najnovšie články

0
Komentujte a vyjadrite svoj názor.x