Výtvarník, absolvent banskobystrickej AMU, pedagóg, Peter Hitzinger dokáže zaujať pozornosť stále. Nielen svojimi maľbami, kresbami a rôznymi aktivitami, ale i svojou rôznorodou tvorivou činnosťou. V posledných týždňoch sledujem, ako trpezlivo reže sklo, maľuje ho, lepí, až napokon predstaví svojmu publiku zaujímavú lampu.
„Prišiel som k tej technike v bývalej robote a mám to ako hobby, aj ako relax – niečo remeselné, aby človek nebol len za počítačom alebo stojanom,“ napísal mi, keď som sa spýtala, kde tie lampičky objavil. „Je to relax mňa rezanie skla, upokojuje ma taká mechanická robota :)“
Nie sú malebné?
Peter Hitzinger vstúpil na slovenskú výtvarnú scénu v roku 2005. Za ten čas predstavil svoju tvorbu na takmer 60-tich kolektívnych, ale i samostatných autorských výstavách.
„U Petra Hitzingera badať aj snahu nahradiť tradičné niečím neočakávateľným, inovatívnym, zároveň však chce byť čo najosobnejším a silne emotívnym,“ podotkla na jeho margo Marta Hučková Kocianová, ktorú výtvarník zaujal svojim maliarskym prejavom – výtvarnou skratkou, farebnosťou, expresívnym rukopisom a dramatičnosťou kompozície, už pred jedenástimi rokmi. „V porovnaní s výstavou v roku 2009 mu charakteristický expresívny prejav zostal, avšak upustil od figuratívneho zobrazenia, zbavil sa popisnosti a prešiel k tvarovej redukcii v duchu abstrakcie,“ opísala umelecký posun výtvarníka, ktorý donedávna (jún 2018) pôsobil aj ako pedagóg na Cirkevnej škole úžitkového výtvarníctva sv. Lukáša v Topoľčanoch, kurátorka výstavy. Rodákovi z Bojníc sa paleta rokmi vyjasnila, z tmavých a šedých tónov totiž postupne prešiel k impresívnej farebnosti, ktorá je evidentná najmä v sakrálnych motívoch. „Použitie farieb záleží od životných udalostí. Mal som skoro monochromatické obdobie, také sivé, teraz som mal vnútornú potrebu farby. Tá farebnosť – dominancia ružovej a modrej, ale nie je náhodná. Má tiež symbolickú rovinu,“ dodal už samotný autor.
Heňa Ďurovová
