Pozri sa na to mojimi očami.
Povedali sme si s Heňou pri jednom inšpiratívnom telefonáte. Začalo to nevinnou výzvou pre vás, teda kontaktným statusom – na Medzinárodný deň fotografie nám pošlite svoje pekné fotky.
Heňa mi volá, že to bol fajn nápad (joooj, no dobre, prihrievam si polievočku), a že z toho môžeme urobiť súťaž o peknú knihu s výpravnými fotkami. Tú dodala naša redakcia (Heňa) a ja pre dvoch rodičov vyrobím náramky s menom pre ich ratolesti.
No a vtom sa ma Heňa pýta: „Ako vieš, čo je na fotkách?“ No niečo vidím ja, niečo si domyslím podľa popisov a na niečo sa opýtam vidiacich. Heňa je však „starý profík“ (viac profík, ako starý) a tak jej to nedalo, pýtala sa ďalej: „A ako to teda vidíš?“ A tak sa zrodilo pár fotiek, ako sa dá vidieť.
Popisy k fotkám:
(c)Janka Sedláčiková – Hm, silueta by mohla byť Janka, ale je to ona, nie je to ona…?
(c)Janka Hanková Karšayová – Psíky? Hm, určite sú krásne…
(c)Jozef Mikušík – Keď sprevádzate, nebojte sa popisov! To, že niekto vidí takto neznamená, že ho nezaujíma realita.
Eka Balašková je predsedníčka ZO Únie nevidiacich a slabozrakých v Komárne.
