Píše Eka Balašková
Ako človek s ťažkým zdravotným postihnutím nemám rada také tie veľkohubé pochvalné reči na adresu ľudí s ťažkým zdravotným postihnutím. Ak sa, pravda jedná o aktivity bežného života. Je mi čudné, ak sa „ochká“ nad nevidiacou mamičkou, ktorá sa stará o svoje deti; ak sa v novinách ostentatívne vyzdvihuje, že čo ja viem, šperkárka má o pár koliesok viac; že fotograf je nepočujúci …
Títo ľudia si náš klobúk dole skutočne zaslúžia – rovnako, ako športovci bez zdravotných obmedzení, si pri výkone siahajú na dno svojich fyzických, aj psychických síl. Pritom ich podmienky na prípravu, či finančné zdroje sú poddimenzované.
Blížia sa však Paralympijské hry v Tokiu. Tie budú v termíne od 24. augusta do 5. septembra a Slovensko bude reprezentovať zatiaľ najmenej početná, 27 členná, zostava vedená Jánom Riapošom (parastolný tenis). Nebudú v nej chýbať medajlisti, ako Veronika Vadovičová, či Jozef Metelka, no „želiezka v ohni“ bude mať aj Nitriansky kraj. Dušan Laczkó (38) motivátor z Andoviec pri Nových Zámkoch sa predstaví v atletických súťažiach a telesne postihnutý Ondrej Strečko (38) bude súťažiť v cyklistike. Držať palce budeme ale všetkým.
V zostave nebudú chýbať ani boccisti. Boccia je loptová hra pre sediacich na vozíkoch a Slovensko má v nej medizinárodne veľmi úspešný tím.
Mimochodom, keby si každý z účastníkov mal so sebou vziať aj svoje medaily z minulých paralympiád, v batožine by sme ich narátali 21. Len Strelkyňa V. Vadovičová a stolný tenista J. Riapoš ich majú po päť.
A my všetci našej výprave držíme palce, aby si mohli stupne víťazov vychutnať aj na týchto netypických hrách.
