-2.9 C
Nitra
utorok, 7 februára, 2023

Magdi-néni Kravcová z Komárna: Na nudu ani v mojom veku nie je čas, hovorí aktívna dôchodkyňa

Keď sa v Komárne zmienite o mene Mária Kravcová, veľa ľudí sa zamyslí, že veď to meno poznajú. Keď ale poviete, že ide o „Magdi-néni“ z Mestského klubu dôchodcov, každému sa rozleje úsmev po tvári. Vyspovedali sme za vás veľkú komárňanskú lokálpatriotku, propagátorku športu a organizátorku, bez ktorej sa v Komárne neuskutoční žiadne mestské kultúrne podujatie.

Magdi-néni Kravcová z Komárna: Na nudu ani v mojom veku nie je čas, hovorí aktívna dôchodkyňa
Mária Kravcová z Komárna

Ste činorodý človek. Kto je „Magdi-néni“ v číslach?

Odjakživa som bývala vytrvalá. 42 rokov som mala jedno zamestnanie, 40 rokov som viedla Telovýchovnú jednotu. 24. rok vediem Mestský klub dôchodcov, ale Jednotu dôchodcov v Komárne 27 rokov (Tá bola založená v Komárne pred 30 rokmi; Klub dôchodcov a JDS sú dve rôzne organizácie, pozn. red.) No, a aby toho nebolo málo, tak 13 rokov pôsobím ako predseda Okresnej organizácie JDS. Od založenia dobročinnej organizácie Villa Camarum, teda 10 rokov som jej členkou a 57 rokov som bola vydatá. Žiaľ, teraz už som vdova.

Ste „šéfkou“ Klubu dôchodcov v Komárne a tak vás poznajú aj mnohí, aj o dve generácie mladší ľudia. Čo vás ťahá k práci pre iných?

Vždy som žila medzi veľkým počtom ľudí a doma ma učili každého si vážiť a ľudom vždy pomáhať. No a mať už z toho dobrý pocit že som vykonala niečo dobré pre spoločnosť. Napriek tomu, že mnohí ľudia sú  zákerní a podlí, cez to sa vždy prenesiem, i keď ma to bolí. Skrátka mám rada ľudí. Od útleho veku som vystupovala, tancovala, robila ľudom radosť. Ako sedemročná som spoluzakladala komárňanský Csemadok. Neskoršie som sa aktivizovala, organizovala všade tam kde som cítila potrebu pomôcť.

Magdi-néni Kravcová z Komárna: Na nudu ani v mojom veku nie je čas, hovorí aktívna dôchodkyňa
Dôchodcovia sa jednoducho v Komárne nenudia (foto : fb MK)

Kde sa to vo vás vzalo?

Beriem si to z mojich koreňov – mama, starý otec aj celá rodina ma v tom podporovali. Narodila som sa v Komárne, na Alžbetinom ostrove, milujem toto mesto, ostrov. Dunaj je môj domov. I keď som mala možnosti nikdy by som ho neopustila. Komárno je pekné, má svoju krásnu históriu, dejiny a narodilo a žilo tu veľa významných osobnosti.

Ste však obľúbená aj medzi mládežou…

Starších ľudí som si vždy vážila, mala k nim zázračný vzťah, lebo som bola vychovávaná „v úcte k šedinám“. A mládež ? To bolo samozrejmé – veď aj ja som bola mladá, mala som –sať rokov a vždy som sa zapájala do aktivít a robím to aj teraz, keď mám – siat na konci desaťročia života.

Ste obrovský lokálpatriot, milujem čítať vaše spomienky na moje Komárno. Aké bolo vaše detstvo v Komárne?

Hodiny by som vedela o Komárne rozprávať. Boli sme chudobní, ale mala som krásne detstvo a pekné spomienky. Otec mi ostal vo vojne a mama mala len mňa a bola aj chorľavá. Vychovala 8 detí, dvaja boli telesne postihnutí a ja som bola najstaršia. Nikdy medzi nami nerobila rozdiel, ale bremeno bolo aj na mne. Príkladom bol môj starý otec, najlepší, najsvedomitejší človek na Zemi. Dával nám vždy neuveriteľne veľa lásky. U nás bol dom vždy plný ľudí. Starí, mladí, deti – spolu sme sa hrávali, či na Dunaji, alebo za domom na lúke. Ale keď bola robota spolu sme pracovali.

Magdi-néni Kravcová z Komárna: Na nudu ani v mojom veku nie je čas, hovorí aktívna dôchodkyňa
Spomienky na mladosť (foto: fb MK)

Tej bolo zrejme veľa …

Bolo, ale veľa sme sa smiali. Toto dnes už deti nezažijú. Keď bola v roku 1954 povodeň a ostrov bol pod vodou, starý otec priviezol pred dom nákladnú loď a celý ostrov býval na lodi. Napriek všetkému bolo veľmi veselo. Neviem, ako to dokázali…

Poďme ale do dospelosti, zamestnanie a v ňom určite množstvo aj mimopracovných aktivít…

42 rokov som pracovala v doprave, ako dopravná referentka  osobnej dopravy. Nebola to ľahká práca, robiť s ľuďmi, byť stále načasovaná. Ale aj tam som neustále všeličo organizovala. Zájazdy, veľké zábavy, pionierske tábory deň detí, Deda Mráza, kde bolo aj 700 detí. Okrem toho som aktívne pracovala v Telovýchove či pri organizovaní Spartakiád.

Pri tom športe sa zastavme dlhšie …

Bolo toho dosť kedysi – telovýchovné súťaže, majstrovstvá sveta mládeže vo volejbale. A dodnes organizujem športové hry seniorov a zúčastňujeme sa aj Krajských a Celoslovenských športových hier. Podotýkam, že vždy s úspechom.

Ste „inovátorkou“ aj v tomto.

Šport je hlavným zdrojom zdravia, preto je zdravé športovať. Pustila som sa do Nordwalkingu a teraz začíname aj s novou formou cvičenia, skôr tanca – „SENIOR“ tanec pre zdravie od 55 do 100 rokov.

Nie je vám cudzia zrejme ani kultúra. Nečudo, že vašou srdcovkou sú Slovenskí rebeli a Dramaťák. My, v Komárne to vieme, lebo ich predstavenia milujeme. Povedzte však, prečo zaujali vás?

Mládež milujem a snažím sa im podľa mojich možnosti aj pomáhať. Tvoria dobrý kolektív, neholdujú drogám, robia radosť ľudom, zachovávajú zvyky a umenie našich predkov. A deti, mladí ľudia potrebujú poznať svoje korene, ako sa žilo aj v Komárne kedysi, či už v stredoveku, alebo v minulom storočí. Sú to ochotníci, ale čo robia, je nádherné. Dávať ľudom radosť a pomáhať.

To všetko je ako fyzicky, tak aj psychicky náročné. Ako trávite voľný čas?

Mám ho málo. Neviem, čo je to nuda, ale rada si sadnem niekedy s milými ľuďmi na jednu kávu. No a pri spoločenských akciách aj pohárik, veď to patrí k tomu a ako organizátorka si viac naozaj nedovolím. Rada cestujem a rada robím v záhrade. Aj keď ma stále trápi svedomie.

A to už prečo?

No, že nie je taká upravená a pekná ako za čias môjho dedka.

Vráťme sa ešte ku Klubu dôchodcov, vediete ho dlhé roky, napĺňa vás to, alebo je to už tak trošku aj rutina?

Teším sa z toho že za tie roky mojej pôsobnosti v klube sme tento pekne obnovili, veľa sme a robíme pre spoločnosť, zúčastňujeme sa doma aj v zahraničí rôznych kultúrnych podujatí a snažíme sa kolektívne využívať náš voľný čas. Je pravda že, mám aj svoje roky, ale pokiaľ mi zdravie a okolnosti dovolia, budem v tejto mojej práci pokračovať, aby seniori mali možnosť svoj život dôstojne dožiť a aby mládež si uvedomila, že život treba žiť a využiť, ale raz sa aj oni dostanú do seniorského veku.

Pýtala sa Eka Balašková

  

Ak sa vám článok páči, zdieľajte ho na Facebooku a dajte o ňom vedieť svojim priateľom. Pridajte sa k nám aj na Telegrame https://t.me/nnnoviny. Ďakujeme.

Prečítajte si tiež

Najnovšie články