Slovensko vôbec nie je tunelovou krajinou. Teda, aspoň čo sa dopravných tunelov týka, pretože v tých ekonomických patríme rozhodne medzi špičku minimálne v Európe. Hoci sme už niekoľko rokov nedokázali postaviť dva tunely na trase medzi Žilinou a Košicami, už sa hotujeme na stavbu ďalšieho, ktorý podľa predbežného rozpočtu zhltne takmer miliardu eur!
Poriadne bradatý je už rozostavaný dvojrúrový tunel Višňové, ktorý sa stavia na diaľnici D1 na úseku Lietavská Lúčka – Dubná Skala. Merať má 7445metrov a stavať ho začali už v júni roku 2015. Kedy ho dokončia dnes, ako sa zvykne hovoriť, ešte ani srnky netušia. Ešte bradatejší je rovnako dvojrúrový tunel Čebrať, ktorý meria 3,6 km a nachádza sa na diaľnici D1 na úseku medzi Hubovou a Ivachnovou. Jeho samotná výstavba sa oficiálne začala 11. februára 2014 a slávnostne prerazený bol až po vyše 8 rokoch, 15. novembra minulého roku. Po definitívnom odovzdaní do užívania motoristickej verejnosti v plnom profile, ktoré sa očakáva už v roku 2024, bude po pripravovanom tuneli Karpaty a Višňovom tretím najdlhším tunelom na Slovensku.
Tunel bude dlhý 7,6 km a stavať by ho mali 5 a pol roka
Bratislavský samosprávny kraj (BSK) sa na svojej facebookovej stránke pýši, že tunel Karpaty je už bližšie k realite. Teda aspoň čo sa začiatku výstavby týka, pretože projekt má súhlas envirorezortu. „Nová časť diaľnice D4 s bezmála 12-kilometrovým tunelom by mala spojiť Raču so Záhorskou Bystricou. Ďalší postup však závisí najmä od financií, keďže odhadované náklady sú viac ako miliarda eur,“ píše v statuse bratislavská župa, ktorá dodáva, že Ministerstvo životného prostredia súhlasí s výstavbou tunela Karpaty medzi Račou a Záhorskou Bystricou, čo vyplýva zo záverečného stanoviska k posudzovaniu vplyvov na životné prostredie. Priemerná dĺžka doby razenia tunelových rúr bude 22 mesiacov, tzn. celková dĺžka výstavby sa predpokladá na 5,6 roka.
„Na základe záverov komplexného posúdenia navrhovanej činnosti podľa zákona príslušný orgán súhlasí s realizáciou navrhovanej činnosti podľa realizačného variantu V3a, ktorý možno vyhodnotiť za najpriaznivejší v porovnaní s ostatnými navrhovanými variantmi, a to hlavne z hľadiska únosnosti jeho vplyvov na životné prostredie,“ konštatuje podľa BSK envirorezort. Celková dĺžka tunela Karpaty vo variante V3a má byť 11 760 metrov, celková dĺžka úseku ale bude 12,417 km, pričom objem rúbaniny z tunela Karpaty pri TMB metóde má byť 4 593 000 m3. Pri výrube tunela bude postupne horninový masív rozpojovaný rotačným pohybom frézovej (raziacej) hlavy, ktorá je vybavená reznými a valivými dlátami, rozpojená hornina bude padať na hlavu raziaceho stroja, odkiaľ bude rôznymi dopravníkmi transportovaná von z tunela.
Trasa diaľnice D4, ktorej súčasťou je aj navrhovaná činnosť, vytvára obchvatovú komunikáciu hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava, ktorá je následne prepojená s novým hraničným priechodom Slovenska s Rakúskom prostredníctvom budúcej rakúskej rýchlostnej cesty S8, na diaľničnú sieť Európskej únie. Prechádzať bude z rovinatého územia Podunajskej nížiny na juhu, tunelom popod Malé Karpaty do Záhorskej nížiny ku križovatke Záhorská Bystrica. Predpokladané náklady na tunel D4 sú jedna miliarda eur.
Dodo Púchovský
