Volebné obdobie Národnej rady (NR) SR bude možné skrátiť uznesením. Vyplýva to z novely ústavného zákona, ktorú dnes schválili poslanci NR SR.
Za hlasovalo 92 poslancov, proti bolo 44 a zdržalo sa 11 poslancov. Zároveň sa bude nová právna úprava vzťahovať aj na práve prebiehajúce volebné obdobie, teda bude možné skrátiť aj ôsme volebné obdobie. Predkladateľmi návrhu sú poslanci hnutia Sme rodina Miloš Svrček a Petra Hajšelová. Poslanci Sme rodina v návrhu požadovali, aby sa volebné obdobie mohlo skrátiť i referendom. Takáto možnosť však nebude možná, keďže plénum schválilo pozmeňujúci návrh Márie Kolíkovej (SaS), Michala Šipoša (OĽaNO), Miloša Svrčeka (Sme rodina) a nezaradeného poslanca Juraja Šeligu (Za ľudí), na ktorom sa v nedeľu 22. januára dohodli bývalí koaliční partneri. Za pozmeňujúci návrh hlasovalo 92 poslancov, proti bolo 52 a zdržali sa traja poslanci.
Návrh na opätovné zavedenie obedov zadarmo pre všetky deti je podľa SaS predvolebný ťah
„Navrhujeme, aby toto skrátenie nešlo ani cez ústavný zákon, ani cez referendum, ale cez uznesenie NR SR, na ktoré bude potrebný súhlas trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov. Poistkou, aby sa takéto uznesenie politicky nezneužívalo, je, že podanie takéhoto návrhu bude môcť podať len skupina poslancov, ktorých je najmenej jedna pätina, čiže 30 poslancov,“ uviedla Kolíková. V samotnom uznesení sa bude určovať i presný termín vykonania volieb a súčasťou bude i obdobie, v ktorom bude predseda NR SR vyhlasovať parlamentné voľby. Účinnosť nadobúda dňom vyhlásenia.
Za novelu ústavy ako celok zahlasoval celý poslanecký klub Obyčajných ľudí a nezávislých osobností (OĽaNO) s výnimkou Györgyho Gyimesiho, ktorý hlasoval proti. Za bol aj celý klub Sme rodina, klub Sloboda a Solidarita (SaS) a nezaradení poslanci Juraj Šeliga (Za ľudí), Jana Žitňanská (Za ľudí), Miroslav Kollár (Spolu – občianska demokracia), Tomáš Valášek (Progresívne Slovensko), Kristián Čekovský, Róbert Halák, Ján Mičovský, Jaromír Šíbl, Jarmila Vaňová, Anna Mierna, Tomáš Šudík, Katarína Hatráková, Martin Borguľa, Martin Klus, Anna Remiášová, Vladimír Zajačik, Martina Brisudová, Monika Kozelová a Miriam Šuteková. Proti hlasoval celý poslanecký klub Smeru-SD, poslanci Hlasu-SD sa zdržali. Zdržal sa tiež nezaradený poslanec Ján Krošlák. Proti zmene ústavy hlasovali nezaradení poslanci Martin Beluský, Eduard Kočiš, Rastislav Schlosár, Tomáš Taraba, Martin Čepček, Peter Krupa, Miroslav Suja, Slavěna Vorobelová, Ondrej Ďurica, Marek Kotleba, Filip Kuffa, Milan Mazurek, Stanislav Mizík, Magdaléna Sulanová, Miroslav Urban, Andrej Medvecký. Neprítomný boli poslanci Peter Žiga, Štefan Kuffa a Patrick Linhart.
Predseda NR SR Boris Kollár (Sme rodina) predpokladá, že o skrátení súčasného volebného obdobia sa bude hlasovať v utorok o 17:00.
Schválený pozmeňujúci návrh zároveň obsahuje aj zakotvenie princípu pomerného zastúpenia a jedného volebného obvodu v ústave. Na zmenu volebného systému bude tým pádom potrebná ústavná väčšina, čiže 90 hlasov poslancov namiesto súčasných 76. Išlo o podmienku hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti k predčasným voľbám. Cieľom má byť ochrana súčasného volebného systému pred prípadnými zmenami po parlamentných voľbách.
Parlament neschválil pozmeňujúci návrh nezaradeného poslanca Juraja Šeligu (Za ľudí), nezaradeného poslanca Miroslava Kollára (Spolu – občianska demokracia) a viacerých poslancov OĽaNO a Občiansko-demokratickej platformy, ktorý mal ukotviť Špecializovaný trestný súd a Úrad špeciálnej prokuratúry v ústave. Návrh našiel podporu u 71 poslancov, 41 bolo proti, 32 sa zdržalo, traja nehlasovali a traja boli neprítomní. Poslanecký klub Sme rodina sa pri hlasovaní zdržal, traja poslanci z klubu OĽaNO nehlasovali – György Gyimesi, Radovan Marcinčin a Peter Cseh. Cieľom návrhu bola ich ochrana pred prípadným zrušením po ďalších parlamentných voľbách. Špecializovaný trestný súd sa mal stať súčasťou sústavy súdov a Úrad špeciálnej prokuratúry osobitnou súčasťou existujúcou v rámci prokuratúry. „Úrad špeciálnej prokuratúry však nad rámec priznania ústavnoprávnej ochrany mal získať aj atribút osobitného postavenia a nezávislosti v rámci prokuratúry, a to práve z dôvodu dozoru a trestného stíhania tej najzávažnejšej trestnej činnosti. Takáto nezávislosť by bola prejavom ochrany Úradu špeciálnej prokuratúry pred akýmikoľvek zásahmi do vyšetrovaní z prostredia mimo úradu,“ uviedli prekladatelia v návrhu.
Pozmeňujúci návrh nezaradených poslancov Martina Beluského, Mareka Kotlebu a Rastislava Schlosára (všetci Kotlebovci-ĽSNS) plénum taktiež neschválilo. Poslanci v návrhu požadovali vypustiť vetu „Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.“ Taktiež požadovali pridať nový článok, ktorý znie: „Každá fyzická osoba má právo na úhradu záväzku v hotovosti. Každá právnická osoba má povinnosť prijať pohľadávku v hotovosti.“ Cieľom pozmeňujúceho návrhu podľa poslancov bolo vytvoriť ústavné predpoklady pre obnovenie zvrchovanosti Slovenska, ktorú náš štát podľa navrhovateľov stratil po vstupe do Európskej únie v roku 2004.
Prezidentka zákon podpísala
Prezidentka SR Zuzana Čaputová podpísala dnes schválený ústavný zákon, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava SR. Po novom tak bude možné Volebné obdobie Národnej rady SR skrátiť uznesením. V tlačovej správe o tom informoval hovorca prezidentky Martin Strižinec.
Za hlasovalo 92 poslancov, proti bolo 44 a zdržalo sa 11 poslancov. Zároveň sa bude nová právna úprava vzťahovať aj na práve prebiehajúce volebné obdobie, teda bude možné skrátiť aj ôsme volebné obdobie. Predkladateľmi návrhu sú poslanci hnutia Sme rodina Miloš Svrček a Petra Hajšelová. Plénum schválilo pozmeňujúci návrh Márie Kolíkovej (SaS), Michala Šipoša (OĽaNO), Miloša Svrčeka (Sme rodina) a nezaradeného poslanca Juraja Šeligu (Za ľudí), na ktorom sa v nedeľu 22. januára dohodli bývalí koaliční partneri. Schválený pozmeňujúci návrh zároveň obsahuje aj zakotvenie princípu pomerného zastúpenia a jedného volebného obvodu v ústave. Na zmenu volebného systému bude tým pádom potrebná ústavná väčšina, čiže 90 hlasov poslancov namiesto súčasných 76. Išlo o podmienku hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti k predčasným voľbám. Cieľom má byť ochrana súčasného volebného systému pred prípadnými zmenami po parlamentných voľbách.
