Účasť na referende síce nepresiahla hranicu požadovanú pre jeho platnosť, avšak nie je ani jednou z historicky najnižších, ktoré sme v rámci referend na Slovensku zaznamenali, vraví politológ Jakub Bardovič z Katedry politických vied na Fakulte sociálnych vied Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave.
Ako ďalej uviedol pre agentúru SITA, celé referendum je potrebné chápať v kontexte toho, že je spájané s určitou politickou stranou, čo mohlo mnohých voličov od účasti odradiť. Za významný faktor, ktorý ovplyvnil účasť označil tiež veľmi nenápadnú kampaň, a rovnako to, že mnohí politickí aktéri sa do nej nezapojili, prípadne avizovali svoju neúčasť v referende.
KOLÍKOVÁ: Referendum ukázalo, že značná časť ľudí je NESPOKOJNÁ so súčasným spravovaním krajiny
Zhodnotenie výsledkov referenda je podľa Bardoviča najmä v prípade nižšej účasti komplikovanejšie, než v prípade volieb. Vyplýva to z toho, že okrem bežných dôvodov neúčasti, ktoré sú prítomné vo voľbách, pri referende sa pripája i potenciálne vyjadrenie nesúhlasu s otázkou či otázkami. „V prípade ak volič vie, že je nižšia pravdepodobnosť dosiahnutia požadovanej volebnej účasti a súčasne nechce hlasovať za, stáva sa jeho neúčasť silnejším vyjadrením jeho názoru, ako samotná účasť, ktorou len zvyšuje kvórum. Toto bol rovnako prípad tohto referenda, kedy sa aj stabilní voliči z dôvodu svojho nesúhlasu nezúčastnili volieb. Aj preto akýkoľvek pokus o interpretovanie výsledkov v zmysle, že si voliči vo všeobecnosti na Slovensku jednoznačne želajú zmenu Ústavy, nie je korektný, a to i napriek tomu že drvivá väčšina zúčastnených voličov hlasovala za,“ povedal politológ. Dodal, že skôr možno hovoriť o istom segmente, ktorý sa k danému návrhu prikláňa. „Na druhej strane je však vhodné dodať, že existuje súčasne skupina voličov, ktorá by aj súhlasila so znením referendovej otázky, no z dôvodu existujúcej nálepky previazanej s konkrétnou politickou stranou odmietli participovať na tejto agende,“ poznamenal Bardovič.
Riešenie problematiky, ktorá bola predmetom referenda bude podľa Bardoviča napokon diskutované na úrovni Národnej rady SR (NR SR). Ako jedinú cestu vníma dosiahnutie politického konsenzu v rámci parlamentu. Podotkol ale, že sme sa dostali do špecifickej situácie, vzhľadom na to, že ako NR SR, tak i referendum súčasne riešili tú istú tému. Považuje to za aspekt, ktorý mohol istú skupinu voličstva ovplyvniť pri rozhodovaní sa, prípadne i pri samotnej účasti na referende. Konanie referenda či prístup k nemu sa ale podľa Bardoviča môže stať jednou z tém napríklad pre najbližšie prezidentské voľby.
