3 C
Nitra
pondelok, 29 novembra, 2021

TIP NA KNIHU: Život s vysokou inteligenciou

Monika Stehlíková je lektorkou a terapeutkou. Môžete sa s ňou spojiť aj prostredníctvom Facebooku. Čo ma ale zaujalo na knihe tejto autorky Život s vysokou inteligenciou? Možno najviac práve to, že keď mi ležala na stole, niektorí ľudia reagovali veľmi zvláštne. Dokonca i s ironickou poznámkou: „To si o sebe myslíš?“ Akoby to, že chceme o živote a svete okolo seba vedieť, že chceme a zaujímame sa možno viac než iní, bolo známkou našej slabosti, či namyslenosti. A tu mi hneď prichádza na um autorkina veta z úvodu knihy: „Keď totiž ste takým človekom a neviete to, pretože ste sa o tom nedopočuli alebo ste si o tom neprečítali, s veľkou pravdepodobnosťou v živote zažívate veľa zbytočných problémov a nedorozumení.“

     V prvom rade treba azda hneď na začiatok vysvetliť, že slovné spojenie v názve „vysoká inteligencia“ neznamená a nepredstavuje ľudí s výhradne vysokým IQ. Autorka sa skôr zaoberá ľuďmi, ktorí majú špecifické nadanie alebo schopnosti v určitých oblastiach. A opäť, aby sme predišli nedorozumeniam, nemusí ísť len o talenty v zmysle športu alebo umenia (futbalisti, maliari a podobne).

TIP NA KNIHU: Život s vysokou inteligenciou

     O akých ľuďoch teda hovoríme? Bohužiaľ, aktuálne neexistuje presný pojem na túto špecifickú skupinu ľudí, ktorých spôsob myslenia a fungovanie psychiky je kvalitatívne iný. Kritériom teda nie je IQ, ale „odlišné neurologické fungovanie ako po stránke fyziologickej, tak emocionálnej a intelektovej, teda odlišné fungovanie vašeho myslenia a vašej psychiky.“

     Mnohokrát ide o citlivých jedincov, ktorí často svoju schopnosť „cítiť“ hlboko skrývajú. Prečo? „V našej spoločnosti nie je totiž (zatiaľ) bežné spontánne prejavovať emócie a ľudia citliví, citoví a emotívni sú stále ešte považovaní za slabých, krehkých, nezrelých, idealistických a naivných.“ Nadaní ľudia majú vyššiu emočnú reaktivitu, čo je dané vyššou citlivosťou ich limbického mozgu a amygdaly. Bohužiaľ,  s vyššou emočnou reaktivitou, sa následne často spájajú rôzne konflikty. V prípade, že sa snažia túto svoju „slabosť“ kontrolovať, stojí ich to často vysoké úsilie. Napokon môžu stratiť nielen svoju autentickú tvár, ale stane sa, že prestanú razantne reagovať aj vtedy, keď by sa to vyžadovalo. Ako sa vyrovnať s tým, že ľudia naokolo nerozumejú ich búrlivosti alebo citlivosti?

     Naviac, nadaní ľudia sú veľmi empatickí. „Sú schopní zvýšenej afektívnej ako aj kognitívnej empatie.“ Nie sú teda „stavaní“  na to, aby vedome škodili iným. Boli by totiž prví, ktorí by trpeli tým, že niekomu ublížili. Ak teda niekomu nechtiac ublížia, opätovne im to spôsobuje problém.

     So spomínanou precitlivelosťou súvisí i hypertenzia, čiže zvýšená citlivosť na senzorické podnety. Môžu mať dokonca hypertenziu spojenú so súznením zmyslov. Niektorí dokážu vnímať napríklad slová svojou kožou alebo predstavujú pre nich iné fyzické, či vnemové prežívanie.

     Pokiaľ nemajú žiadne problémy, psychológovia sa o nich ani nedozvedia. Avšak vzhľadom na ich odlišnosti, určité percento sa stretne so závažnými problémami, dokonca až na hrane psychopatologie. Ako povedal Martin Page: „Tí, ktorí si myslia, že inteligencia je výsadou, jej najskôr  nemajú dosť, aby si uvedomili, že je to predovšetkým prekliatie.“

          V čom spočívajú ďalšie odlišnosti fungovanie mozgu týchto ľudí? Vedeli ste, že náš mozog disponujte tzv. latentnou inhibíciou? Je to prirodzená ochrana mozgu pred nepretržitým prúdom prichádzajúcich podnetov a informácii. Akási prirodzená ignorácia, či blokácia myšlienok. U nadaných ľudí je však táto latentná inhibícia  znížená. Hovoríme priam o deficite latentnej inhibície. Čo to znamená?

     „Nadaní ľudia mávajú výraznejšie citové prežívanie a emocionálne reakcie, viac vnímajú podnety z okolia, viac premýšľajú, rýchlejšie konajú. Žijú skrátka väčšou intenzitou ako bežní ľudia. To môže byť prínosné, alebo taktiež devastujúce, záleží na tom, či vedia s takým potenciálom zaobchádzať.“

     „Mozog nadaných jedincov sa nachádza v permanentnom stave zvýšenej aktivity a zvýšenej rýchlosti spracovania podnetov a informácií.“

     „Spracovanie podnetov sa v mozgu nadaných jedincov šíri veľmi rýchlo a simultánne do rôznych oblastí, čo znamená, že všetky informácie z vnútorného i vonkajšieho prostredia sa spracovávajú zároveň…“

     „Nadaní jedinci majú prevažne dominantnú pravú hemisféru (bežný človek ľavú) a využívajú pri riešení problémov intuitívnu a perceptívnú inteligenciu. Aby pochopili detail, musia chápať celok a celkový zmysel toho, z akého dôvodu sa detailom zaoberajú. Sú to ľudia tvoriví, vnímaví, často majú umelecký cit.“

     Existuje množstvo predsudkov a mýtov, ktoré svedčia o tom, že v spoločnosti sa „výnimoční ľudia“ chápu nesprávne. A to je len začiatok ich konca.

     Nadaní ľudia sú povýšeneckí. Môžu tak skutočne pôsobiť a bude to iba ich obrana pred vlastnou precitlivenosťou. Inak je to úplne chybné tvrdenie. V hĺbke duše o sebe totiž pochybujú. Sú prvými, ktorí vidia čo na sebe musia ešte zlepšiť a kam sa posunúť. Ich perfekcionizmus, ktorí je ostatnými vnímaný ako povýšenosť, je v skutočnosti skôr známkou pochybovania o sebe samom.“

    Vysoká inteligencia býva automaticky spájaná s úspechom. No často to je však naopak. Množstvo nadaných ľudí – napriek tomu, že sami sú veľmi empatickí – trpí nepochopením, odmietaním, predstieraním. Cítia sa osamelo, majú nedostatok sebadôvery a sú zraniteľní. 

     Kniha poskytuje prvý krok na ceste k sebapoznaniu, ktoré je základným predpokladom na to, aby sa život nadaného zmenil. Častokrát je však potrebná i terapeutická skúsenosť. „Ak chce dospelý nadaný  uspieť, je potrebné konfrontovať sa s falošným JA, poznať samého seba, aký je naozaj, odstrániť pocity viny, prekročiť závislosť na mienke druhých o ňom, uvedomiť si svoj strach, riskovať a zbaviť sa strachu z neúspechu, zlepšiť svoje sebavedomie,“  píše Monique de Kermadec.

     Cesta ku skutočnému úspechu a šťastiu môže byť teda pre nadaného veľmi tŕnistá. Stanovenie si vlastnej cesty pre realizáciu nadania a vykročiť je však veľmi oslobodzujúce.

     Kniha nám ukazuje, že je potrebné  podporovať takýchto ľudí. Poznať, že nejde len o vyššiu inteligenciu, ale o celý rad osobnostných charakteristík a problémov, ktoré sa s tým spájajú. Iba tak môžeme vedieť takýmto ľuďom pomôcť a oni môžu následne pomôcť rozvoju celej našej spoločnosti.

Lucia Balagová

Prečítajte si tiež

Najnovšie články