Teší ma, kajúcnik

Píše Juraj Veverka

„Ko­lúz­na väz­ba nie je vy­uží­va­ná na za­bez­pe­če­nie pro­ces­ných úko­nov, ale na pro­duk­ciu ka­júc­ni­kov“, JUDr. Mar­tin Ri­bár

Príbeh kajúcnika

Podľa biblického kontextu je kajúcnik hriešnik, ktorý činí pokánie, a teda ľutuje svoje zlé skutky (hriechy), ktorými sa previnil. Kňaz mu potom udelí rozhrešenie. Novodobé kajúcnictvo však nemá nič spoločné s tým duchovným, biblickým zmyslom. Hovoríme tu skôr o vyvinení sa.

Ak si niekto myslí, že sa v kajúcnikovi naraz prebudilo svedomie, mýli sa. „V danom prípade by som povedala, že to zaváňa účelovosťou a vtedy je to podozrivé, lebo dá sa za tým vidieť  jediný motív, a to vlastný prospech,“ konštatuje uznávaná psychiatrička Danica Caisová.

Ako vysvetľuje expert na trestné právo a dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, Eduard Burda, kajúcnik nie je právny pojem. Ide však spravidla o osobu zo zločineckého prostredia, ktorá sa rozhodne vypovedať, a to väčšinou z dvoch hlavných dôvodov. V prvom prípade zo strachu o svoj vlastný život a v druhom prípade, že existujú proti nemu dôkazy o trestnej činnosti a kajúcnik, motivovaný snahou o nižší trest alebo úplnú beztrestnosť, sa rozhodne vypovedať o trestnej činnosti buď spolupáchateľov a účastníkov na vlastnom trestnom čine, alebo inej trestnej činnosti, o ktorej má vedomosť.

Ka­júc­nik a pro­ku­ra­tú­ra te­da uzat­vá­ra­jú ne­for­mál­nu zmlu­vu, v kto­rej si do­hod­nú podmienky a tiež vý­ho­dy, kto­ré ka­júc­ni­k získa, ak bu­de opa­ko­va­ne vy­po­ve­dať o istej tres­tnej čin­nos­ti.

Slepá dôvera

S kajúcnikmi však býva jeden problém. Do akej miery mu možno veriť a aká je dôveryhodnosť jeho výpovedí?

Podľa tvrdenia známeho sudcu Petra Šamka, je inštitút kajúcnika dobrý, avšak treba ho využívať rozumne. Osobne si však myslí, že u nás kajúcnictvo nabralo priam desivé rozmery. Sudca Šamko ďalej upozorňuje na to, že sa tomuto inštitútu v slovenských právnych pomeroch až príliš slepo verí, a to bez toho, aby sa výpoveď kajúcnika vôbec overovala. „Zabúda sa na to, že spolupracujúci obvinený je páchateľ trestnej činnosti, priznáva sa k nej a vie, že aby mohol dosiahnuť určité úľavy na treste, či úplnú beztrestnosť, tak proste musí vypovedať, hromadiť skutky a podozrivé osoby,“ konštatuje Šamko.

Je dôležité si uvedomiť, že výpoveď spolupracujúceho obvineného by mala byť len začiatkom dokazovania a nie jeho koncom, ako sme dnes častokrát svedkami. Podľa sudcu Šamka je priam dôležité, aby obvinené osoby neboli nútené stať sa kajúcnikmi pod hrozbou možného vedenia väzobného trestného stíhania voči nim, ak spolupracovať nebudú. Ak totiž prokurátor dospeje k záveru, že sú splnené zákonné podmienky, môže byť voči každému kajúcnikovi trestné stíhanie podmienečne zastavené.

A práve tu vzniká to riziko, že obvinený bude vypovedať presne to, čo polícia chce, len aby mu bola udelená “milosť”. „Tento spôsob výpovede môže potom veľmi ľahko skĺznuť do polohy, že kajúcnik bude vypovedaťčokoľvek na kohokoľvek, hlavne, aby hovoril veľa a spomenul čo najviac osôb, pretože čím viac skutkov a možných páchateľov spomenie, tým väčší priestor bude na jeho možné úľavy pri treste, či pri zvažovaní jeho beztrestnosti,“ upozorňuje Šamko na možné riziká.

Podľa slov bývalej zástupkyne Slovenskej republiky pri Európskom súde pre ľudské práva Marice Pirošíkovej pre HN, prílišná dôvera v kajúcnika vyvoláva obavy do budúcnosti. „Slovensku sa takáto dôvera v kajúcnikov môže vypomstiť.“

Inštitút kajúcnika sa stal akýmsi „symbolom“ dôveryhodnosti, na základe čoho vznikli nepísané mantry, o ktorých sa nesmie samozrejme pochybovať a ktoré sa opakujú stále dookola. Tieto „mantry“ opísal vo svojom článku „Kult kajúcnika ako trend roku 2020“ JUDr. Peter Šamko:

• ka­júc­nik ho­vo­rí vždy prav­du, pre­to­že ne­má dô­vod kla­mať
• ka­júc­nik v ča­se svo­jej vý­po­ve­de ne­ve­del, s aký­mi dô­kaz­mi bu­de tá­to je­ho vý­po­veď kon­fron­to­va­ná. Je­ho roz­hod­nu­tie po­môcť si je te­da reali­zo­va­né prá­ve v prí­pa­de, ak ho­vo­rí prav­du a nao­pak, ri­zi­ko­vé pre prí­pad, že sved­kom uvá­dza­né okol­nos­ti sa uká­žu ako fik­tív­ne,
• ka­júc­nik ne­má dô­vod uvá­dzať nep­rav­dy, veď us­ved­ču­je aj sám se­ba a ak by sa zis­ti­lo, že kla­me, pri­šiel by o všet­ky be­ne­fi­ty,
• ka­júc­nik vy­po­ve­dal pod­rob­ne, de­tail­ne a je nep­rav­de­po­dob­né, že by si ta­ké kon­krét­ne ve­ci o kto­rých vy­po­ve­dal mo­hol vô­bec vy­my­slieť, po­pí­sať tak pod­rob­ne skut­ky mo­hol iba ten, kto je­ho prie­beh pria­mo a sku­toč­ne vní­mal,
• ka­júc­nik vy­po­ve­dal o tres­tnej čin­nos­ti via­ce­rých osôb a nie je zrej­mé pre­čo by si mal vy­mýš­ľať prá­ve vo­či oso­bám, kto­ré vo vý­po­ve­di uvá­dzal a nie aj vo­či iným oso­bám.

Všet­ky tie­to vyhlásenia ma­jú spo­loč­né to, že sú dop­re­du pred­pok­la­da­né ako správ­ne, je s ni­mi za­ob­chá­dza­né ako s nie­čím sa­moz­rej­mým, pričom ani nie je nutné ďal­šie­ do­ka­zo­va­nie, či overovanie. Už len treba dú­fať, že zá­ko­no­dar­ca čos­ko­ro nevlo­ží tú­to ma­gic­kú ve­tu pria­mo do Tres­tné­ho po­riad­ku s prí­ka­zom, že ka­júc­ni­ko­vi je nut­né ve­riť vo všet­kých sme­roch a bez­pod­mie­neč­ne. 

Výhodný obchod za slobodu

V roku 2020 na Slovensku vzniklo akési nó­vum bez­hra­nič­ne ve­riť neo­ve­re­ným tvr­de­niam a výpovediam ka­júc­ni­kov, ktoré v minulosti orgány činné v trestnom konaní takmer ne­brali do úvahy, pretože ka­júc­nikove informácie boli zväčša z dru­hej ru­ky.

Dnes ka­júc­nik ne­zried­ka vy­po­ve­dá spôsobom, že „po­čul od oso­by A, že aj oso­ba B pá­cha­la tres­tnú čin­nosť“, res­pek­tí­ve, že „oso­ba A mu ho­vo­ri­la, že ho za ním po­sie­la oso­ba B, kto­rá chce nie­čo vy­ba­viť“ a po­dob­ne. Avšak od roku 2020 na vzne­se­nie ob­vi­ne­nia na osobu B zjavne úplne stačí aj ta­kéto “svedectvo”, a to aj na­priek to­mu, že samotný ka­júc­nik sa s oso­bou B nikdy nes­tre­tol a nik­dy s ňou ne­ho­vo­ril, ale má „za­ru­če­né“ in­for­má­cie z po­ču­tia. Treba zdôrazniť, že to­to nik­dy pred­tým na vzne­se­nie ob­vi­ne­nia nes­ta­či­lo.

V súčasnosti tu veľakrát hovoríme o informáciách, ktoré sú skôr na úrovni klebety, ako postavené na faktoch. Do­kon­ca, na vzne­se­nia ob­vi­ne­nia v sú­čas­nos­ti pos­ta­ču­jú nie­len in­for­má­cie ka­júc­ni­ka „z po­ču­tia“, ale aj in­for­má­cie pos­kyt­nu­té ka­júc­ni­kom, v kto­rých nie je tak­mer nič ur­či­té a kto­ré vy­ze­ra­jú nap­rík­lad nas­le­dov­ne:

• v pres­ne ne­zis­te­ný deň na nez­ná­mom mies­te v rám­ci neur­či­té­ho kon­kur­zné­ho ko­na­nia spo­je­né­ho s in­ci­den­čnou ža­lo­bou si dal sud­ca XY sľú­biť od neur­či­tej oso­by neur­či­tý úp­la­tok pre zá­kon­né­ho sud­cu, kto­rý mal pred­met­ný spor pri­de­le­ný za to, že ten­to roz­hod­ne v pros­pech tej­to neur­či­tej oso­by….

ale­bo

• v pres­ne ne­zis­te­ný deň na pres­ne ne­zis­te­nom mies­te sud­ca XY si od neur­či­tej oso­by dal sľú­biť úp­la­tok…., aby zá­kon­ný súd­ca v rám­ci bliž­šie neur­če­né­ho kon­kur­zné­ho ko­na­nia roz­ho­dol ne­zis­te­ným spô­so­bom pod­ľa po­žia­dav­ky neur­či­tej oso­by…

Je skutočne ná­ho­da, že tak­mer všet­ky ob­vi­ne­né oso­by v ro­ku 2020 v me­diál­ne zná­mych prí­pa­doch, kto­rým nebola preukázaná tres­tná čin­nosť a ne­potvr­dzo­va­li, či ne­potvr­dzu­jú vý­po­veď ka­júc­ni­kov, skon­či­li vo väz­be? A rovnako je náhoda, že tak­mer všet­ky ob­vi­ne­né oso­by, kto­ré sú v pos­ta­ve­ní kajúcnika sú na slo­bo­de a uží­va­jú si svo­je be­ne­fi­ty?

Vlastná prax kriminalistu Mateja Snopka presvedčila, že reči o „zapredaní vlastnej matky“ pre osobný prospech sú pravdivé. „Náročná situácia a pobyt vo vyšetrovacej väzbe odhalia, čo je v človeku. Kto bol udavačom, tak v takejto chvíli sa to ešte zvýrazní. Osoba s pevným charakterom zotrvá na svojom, ak nedôjde k náhlemu skratu.

Podľa Snopka je kajúcnictvo ako obchod. „Dotknutá osoba pristúpi na dohodu bez výčitiek svedomia.“

„Pre každého jedného kajúcnika platí, že čím skôr začne spolupracovať, tým lepšie pre neho.“

 doc. JUDr. Eduard Burda PhD.

Benefity kajúcnika a sloboda za trestné činy

Jedným z najznámejších kajúcnikov je aj Ľudovít Makó. Hovoríme o človeku, ktorý bol obvinený z korupcie a násilnej trestnej činnosti a následne vzatý do väzby. Keď sa však pred vyšetrovateľmi rozhovoril, bol náhle prepustený. Teraz si užíva nakradnuté peniaze na slobode. Za jeho spoluprácu mu prokurátor dokonca podmienečne zastavil trestné stíhanie. „Znamená to, že mu dočasne končí trestné stíhanie spolupracujúceho obvineného a určuje sa mu skúšobná doba, v ktorej musí splniť uložené podmienky, t. j. aj naďalej usvedčovať osoby zo spáchania trestnej činnosti.„ vysvetľuje pre portál hnonline.sk sudca Peter Šamko.

Je zrejmé, že Makó si nebude musieť odpykať žiaden trest a aj napriek svojmu doznaniu si užíva slobodu, bez ohľadu na to, či je jeho výpoveď skutočne pravdivá, alebo iba účelová. Všetci akosi zatvárajú oči pred faktom, že jeho výpovede v spojitosti napr. s N. Bödörom z roku 2019 sú v úplnom rozpore s tým, čo vypovedal v roku 2020. Ale slovo kajúcnika je zjavne i v tomto prípade sväté a dôležitejšie ako pravda je to, že nepohodlné osoby pre slovenskú politickú “elitu” sú tam, kde ich chcú mať.

JUDr. Eduard Burda na otázku portálu Pravda.sk, „Aký nízky trest môže kajúcnik dostať?“ iba potvrdzuje to, čo môžeme sledovať naživo napr. pri Makóovi.

„Ak ide o spolupracujúceho obvineného, možno mu znížiť trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby trestu odňatia slobody. Môže byť ale aplikovaný aj inštitút podmienečného zastavenia trestného stíhania spolupracujúceho obvineného. To znamená, že ten spolupracujúci obvinený by napokon mohol obísť aj úplne bez trestu a na súde s páchateľmi by vystupoval iba ako svedok.”

Takže by mohlo byť kajúcnikovi zastavené trestné stíhanie aj v prípade vraždy?

“Čisto teoreticky áno, ak je taký spoločenský záujem.“

Ďalším zaujímavým prípadom, okrem iných, je bývalý sudca Vladimír Sklenka a jeden z hlavných kajúcnikov NAKA. Tento pán sa priznal ku vzatiu úplatku od Mariána Kočnera vo výške 170-tisíc EUR. Neskôr sa akosi rozpamätal, že bral úplatky aj od sudcu Richarda Molnára a obálky od bývalej podpredsedníčky Najvyššieho súdu Jarmily Urbancovej.

Nakoľko sa v sudcovi Sklenkovi zobudilo „svedomie“, dostal ako prezent pobyt na slobode, nebol mu zadržaný majetok a ešte si aj v pokoji užíva peniaze nadobudnuté korupčnou trestnou činnosťou. Vitajte na Slovensku.  

Kým sudcovia, voči ktorým vypovedá, sú vo väzbe, Sklenka je na slobode a bez hanby sa súdi ešte aj o časť platu, o ktorý prišiel od konca októbra do konca decembra 2019, kedy mal pozastavený výkon funkcie a dokonca aj o 14. plat, informuje portál dennikn.sk   

Ako jedného z obetí kajúcnika by som rád spomenul väzobne stíhaného advokáta Martina Ribára, ktorý vo svojom liste priamo z väzby uvádza „Beztrestnosť kajúcnikov či mimoriadne nízke tresty pre spolupracujúcich výmenou za ich svedectvá, usvedčujúce iných, mnohokrát nepravdivé, neúplné, výpovede po pobyte vo väzbe či pod hrozbou väzobného stíhania, sú na Slovensku pričastým fenoménom v trestných konaniach.”

Rovnako dodal, že sa nečuduje tým, ktorí začnú spolupracovať s políciou a využívanie väzby v súčasnosti označil za nátlakový prostriedok na zlomenie ľudí, priznanie sa a spoluprácu proti nepohodlným.

„Väzba sa zneužíva ako donucovací prostriedok k priznaniu viny obvineného.“ povedal pre Hlavný denník známy advokát, JUDr. Ľubomír Hlbočan, „Toto sú praktiky ešte z čias Stalina.“ dodáva.

JUDr. Hlbočan tiež upozorňuje na fakt, že mnohí obvinení sú zatknutí a posadení do väzby len na základe jedného svedectva.

Žijeme v dobe, kedy ukázať prstom na správnu osobu je vstupenkou na slobodu, bez ohľadu na to, aký závažný trestný čin ste spáchali.