32.6 C
Nitra
nedeľa, 26 júna, 2022

ROZPRÁVOČKA: Princ Ondrej a jablkový drak

Kde bolo tam bolo, bolo raz jedno kráľovstvo. Bolo to kráľovstvo Nádherných jabloní. Najlepších, najšťavnatejších jabĺk na celom svete. A v tomto kráľovstve žil kráľ a kráľovná, ktorí mali dve detičky. Princa Ondreja a princeznú Terezku.

     Bolo to pokojné kráľovstvo. Ľudia v ňom sa mali radi a pri zbere jabĺk si spievali. Spievala si aj princezná Terezka, keď sa hrala v sade. Keď tu zrazu…. Znenazdajky priletel do kráľovstva zlý drak. Z ničoho nič sa objavil nad jabloňami, vystrčil svoje pazúry a chytil do nich Terezku. Potom sa s ňou vzniesol do nebies a letel kamsi ďaleko do hôr.

     Princ Ondrej a rodičia nestihli ani len vykríknuť: „Jój, pomóc!“ Drak tak rýchlo zmizol z dohľadu aj s malou princezničkou.

     Mamka kráľovná hneď začala bedákať: „Čo budeme robiť?“ Plakala.

     Otec kráľ hneď začal uvažovať: „Zvolám vojsko!“

     A princ Ondrej hneď vysadol na svojho koníka a cválal tým smerom, ktorým videl draka so sestričkou odlietať. „Je to predsa moja sestra. Musím ju zachrániť!“ Zakričal.

     Rodičia nestihli ani len vykríknuť: „Jój, pomóc!“ A už boli obe deti preč z domu. Netušili, čo bude ďalej. Mohli sa len spoliehať, že princ Ondrej dobre študoval v rytierskej škole a vie nielenže rýchlo cválať na koni a presne švihať mečom, ale tiež správne pohnúť rozumom. Že načo pohnúť rozumom? Nuž, orientovať sa v hlbokom lese, to veru nie je len tak. Musíte vedieť kde je sever. A to nie iba cez deň, ale tiež v noci. Že ako zistíte kde je sever? Hm… to sa princ Ondrej učil v rytierskej škole.

ROZPRÁVOČKA: Princ Ondrej a jablkový drak

     „Všímajte stromy,“ hovorieval pán učiteľ rytier Peter Hrom. „Na severnej strane sú konáre kratšie a vyrastajú menej husto,“ dodal. „Všímajte si mach,“ upozorňoval. „Zvykne stromy obrastať skôr zo severnej strany,“ zahmkal dôležito. „A všímajte si aj pne, ktoré v lese možno nájsť,“ pokýval Peter Hrom dôležito prstom. „Letokruhy sú najhustejšie práve na severnej strane.“

     Rytier Peter Hrom im vravel aj mnoho ďalších užitočných vecí o prírode, ale i tom ako v prírode prežiť. „Absolvovať kurz prežitia je pre rytiera nutnosť,“ zdôrazňoval. A princ Ondrej bol našťastie dobrým žiakom. Preto sa mu ešte tej noci podarilo vystopovať jaskyňu. Ozývalo sa z nej ohromné: „Chŕŕŕŕŕ, chrap-chrap, Chŕŕŕŕ.“ Drak chrápal.

     Princ Ondrej sa usadil neďaleko jaskyne, že počká do rána. Drak predsa musí vyliezť von. Možno sa mu potom podarí zachrániť sestričku. A veru, tak sa i stalo. Ráno začul buchot ako sa drak trmácal von z diery. Natiahol krídla a kamsi odletel.

     Princ Ondrej neváhal a okamžite utekal do jaskyne pohľadať Terezku. „Sestrička!“ Vykríkol, keď ju uvidel.

     „Braček!“ Vykríkla, keď ho uvidela. „Daj si pozor, o chvíľu sa vráti,“ upozornila ho. „Išiel iba kamsi pre jablká. Vieš, chce sa so mnou oženiť. Má veľmi rád jablká a chce sa takto stať kráľom nášho kráľovstva Nádherných jabloní.“

     „Hlupák,“ zakričal princ Ondrej. „Žení sa predsa z lásky a nie pre jablká!“ Dodal. Tak ho to totiž učili v rytierskej škole.

     Učiteľ, rytier Peter Hrom im vždy vravieval: „Láska dáva nášmu rytierskemu životu ten správny smer. Zachraňujte preto princezné z lásky. Nech sú dámami vašich sŕdc,“ poklepkával si pritom rukou na hrudi.

     „Hm. Keď ťa ale teraz drakovi vezmem, bude ťa hľadať,“ povedal princ Ondrej. „Nedá sa nič robiť, musím ho zabiť.“ Dodal hrdinsky.

     „Jój,“ zľakla sa Terezka. „Ale on je veľký!“ Vykríkla.

     „No ja som múdry,“ usmial sa Ondrej a v hlave sa mu už rodil nápad.

     Nie darmo ho rytier Peter Hrom učil: „Nezabudnite, v boji proti nepriateľovi nepoužívame iba zbrane. Veľmi nám poslúži i moment prekvapenia.“

     „Ty sa len sestrička nič neboj,“ povedal Ondrej. „Zostaň v jaskyni a dobre sa o draka staraj. Nech si nič nevšimne,“ povedal jej.

    Ako povedal tak sa aj stalo. Ondrej kamsi odišiel a Terezka čakala na draka, ktorý veru o chvíľu priletel.

     „Tak čo?“ Spýtal sa drak. „Budeš mojou ženou?“

     „Rada by som, ale nemôžem,“ povedala Terezka smutne. „Ešte nemám osemnásť rokov. A princezné sa dovtedy nemôžu vydávať.“ Dodala múdro.

     „A to už prečo?“ Bol zvedavý drak.

     „Pretože potom by prestali rásť jablká,“ vysvetlila mu Terezka.

     „Čože? To som nevedel.“ Zahundral drak. “A koľko máš teda rokov?“ Bol zvedavý.

     „Pätnásť. To znamená, že musíš počkať ešte tri roky.“ Usmiala sa.

     „Hm. To budem mať presne 254 rokov.“ Spočítal si drak. „Čo budeme dovtedy ale robiť?“ Zamyslel sa nahlas.

     „Mohli by sme spolu vyrobiť moje svadobné šaty.“ Navrhla Terezka.

     „To nie je zlý nápad. A aké svadobné šaty by si chcela?“ Bol zvedavý drak.

     „No predsa zo sušených jablkových šupiek.“ Povedala. „Ty máš výborné nechty.“ Zaliečala sa. „Môžeš nimi šúpať jablká.“ Navrhla. „No a ja budem šupky sušiť. Potom z nich ušijem šaty,“ Povedala.

     Drak sa zamyslel. „Nedbám.“ Povedal. „Ale teraz sa mi chce spať.“ Dodal. Zívol veľkou papuľou plnou hrozných zubov. Zaklapol oči a okamžite zaspal. A spal veru až dovtedy, kým nezacítil úžasnú vôňu jabĺk. Okamžite ho prebrala. „Čo to? Čo to?“ Ňuchal.

     Vôňa jabĺk prichádzala spred jaskyne. Vypotácal sa von a čo nevidí, krásne jabĺčko na zemi. „Kde sa tu vzalo?“ Čudoval sa. „Ale čo tam potom. Hlavne, že ho môžem zjesť. A môžem tiež narobiť šupky na svadobné šaty.“ Povedal si a vložil si jablko do papule.

     Jáááj, to som vám nepovedala? Viete akú papuľu má jablkový drak? Ako škrečok. Že neviete ako to má škrečok? Nuž škrečok má vo svojich lícach vrecúška. Tam si vkladá zrnká a takto si ich nosí do svojej zásobárne. Veď ako by inak mohol zrnká nosiť? Niekedy má líca plné na prasknutie. Keď príde domov, iba si zrnka z papule povyberá, poukladá a pekne v bezpečí zje. A také isté ústa, avšak s vreckami na jablká, má jablkový drak. Veď ako inak by mohol prenášať jablká do svojej jaskyne, keď lieta a chodí?

     Takže vložil si jablko do papule. A čo nevidí? Kúsok ďalej, ďalšie jablko. Chňap ho do úst. A čo nevidí? Kúsok ďalej, ďalšie jablko! Chňap ho do úst. A čo nevidí? Kúsok ďalej obrovský sud s jablkami! Drak otvoril papuľu a chcel sud vložiť do svojej papule.   

     Keď tu zrazu…. Zo suda vyskočil princ Ondrej a pichol milého draka do otvoreného krku. Drak okamžite padol na zem.

     Bol to rýchly boj. Učiteľ, rytier Peter Hrom by uznanlivo povedal: „Chrabrý rytier!“ A potľapkal by Ondreja po pleci. Keby tam bol.

     Keď Terezka začula buchot padajúceho draka, vybehla z jaskyne. „Braček!“ Hodila sa Ondrejovi okolo krku. Ten ju vysadil na koňa a hneď cválili domov za rodičmi. Bolo že to doma radosti! Na počesť tejto udalosti si odvtedy v kráľovstve Nádherných jabĺk robievajú jablkový koláč. Dokonca bezplepkový! Že aj vy ho chcete vyskúšať? Tu je recept.

Lucia Balagová

Ak sa vám článok páči, zdieľajte ho na Facebooku a dajte o ňom vedieť svojim priateľom. Pridajte sa k nám aj na Telegrame https://t.me/nnnoviny. Ďakujeme.

Prečítajte si tiež

Najnovšie články