19.2 C
Nitra
utorok, 9 augusta, 2022

NITRA: Súdy nechcú žene 19 rokov vrátiť takmer 150 – tisíc eur, ÚS konštatoval porušenie práv

Ústavný súd SR konštatoval porušenie práv. Žene priznal aj finančné zadosť učinenie 7 – tisíc eur. Zaujímavý článok o tom napísala moja kolegyňa Júlia Mikolášiková.

NITRA: Súdy nechcú žene 19 rokov vrátiť takmer 150 – tisíc eur, ÚS konštatoval porušenie práv

Ešte vo februári 2002 policajti pri domovej prehliadke žene zaistili v prepočte 150 – tisíc eur.  Jej manžel ktorý medzi časom umrel a synovia čelili obvineniu. Nitrianske súdy žene peniaze nechcú vrátiť, hoci preukázala, že sú jej. Keď zaistili finančných prostriedky mala 50 rokov. Ústavný súd konštatoval porušenie práv a priznal jej aj finančné zadosťučinenie vo výške 7 – tisíc eur. Žena je už 69 ročná dôchodkyňa.

Žena sa so sťažnosťou obrátila na ústavný súd ešte v októbri 2017. V  januári 2019 bola prijatá na ďalšie konanie. No sudcovi spravodajcovi Ladislavovi Oroszovi uplynulo 16. februára 2019 funkčné obdobie. Náhodným výberom bola 17. októbra 2019 pridelená sudcovi spravodajcovi Rastislavovi Kaššákovi.  Toľko na úvod.

Na okresnom súde v Nitre  je vedené trestné konanie, v ktorom sú obvinený aj dvaja synovia sťažovateľky. Obvineným bol aj jej (už zosnulý) manžel a to pre podozrenie zo spáchania trestného činu skrátenia dane a poistného a falšovania a pozmeňovania kontrolných technických opatrení na označenie tovaru formou spolupáchateľstva  a to ešte podľa starého Trestného zákona, účinného ho do 31. decembra 2005.

Policajti ešte 5. februára 2002 v rodinnom dome ženy a jej manžela urobili domovú prehliadku a zaistili aj peniaze vo výške takmer v prepočte na eurá vo výške 150- tisíc eur, ktoré boli uložené trezore.

Zomrelý manžel

Žena sa v ústavnej sťažnosti poukázala na neprimerane dlhé konanie na nitrianskych súdoch, ktoré jej zaistené peniaze nechcú vrátiť. Tvrdia, že v samotnej trestnej veci ešte nebolo právoplatne rozhodnuté.

„O nesústredenom postupe okresného súdu svedčí aj skutočnosť, že trestné stíhanie proti manželovi, ktorý zomrel v roku 2008, bolo zastavené až 10. apríla 2012,“ uviedla žena. Zdôraznila, že okresný súd nedokázal za 14 rokov vykonať ani len jedno hlavné pojednávanie.

Uviedla tiež, že po ukončení dedičského konania je jedinou vlastníčkou zaistenej peňažnej sumy (135 102,57 eur) ona sama, pričom páchateľom trestnej činnosti mal byť jej manžel, nie ona. Dôvody na zaistenie peňažných prostriedkov tak pominuli najneskôr 10. apríla 2012, teda zastavením trestného stíhania nebohého manžela.

Ešte pred podaním ústavnej sťažnosti žena v priebehu trestného konania štyrikrát žiadala okresný súd o zrušenie zaistenia a vydanie zaistených peňažných prostriedkov  z dôvodu,  že tieto peňažné prostriedky nepochádzajú z trestnej činnosti a sú sčasti v jej výlučnom vlastníctve a sčasti v bezpodielovom vlastníctve jej a jej manžela. Okresný súd Nitra žiadosti zamietol. Naposledy v júni 2017 a nepomohla ani sťažnosť, ktorú podala na Krajský súd v Nitre.

Proti postupu okresného súdu v napadnutom konaní podala sťažovateľka spomínanú ústavnú sťažnosť, v ktorej argumentuje, že napadnuté konanie pred okresným súdom trvá neprimerane dlho, ako aj tým, že dostatočným spôsobom preukázala svoje postavenie zúčastnenej osoby, čo okresný súd akceptoval.

Peniaze boli zaistené už 16 rokov

Proti napadnutému uzneseniu krajského súdu žena argumentovala, že k zaisteniu peňažných prostriedkov došlo nezákonným spôsobom, pretože neboli dodržané zákonné podmienky domovej prehliadky. Tiež, že zaistenie peňažných prostriedkov trvá už viac ako 16 rokov (v čase podania ústavnej sťažnosti – pozn. autorky), pričom do času podania ústavnej sťažnosti nedošlo ani len k uskutočneniu hlavného pojednávania v predmetnej trestnej veci.

Podotkla, že z jej strany bolo vlastníctvo peňažných prostriedkov dostatočne preukázané, keď ich nadobudla legálne, na podporu čoho predložila okresnému súdu a krajskému súdu účtovné doklady a po dedičskom konaní je vlastníčkou zaistených finančných prostriedkov v celku.

Ústavný súd SR okrem iného v súvislosti s prieťahmi v konaní poukázal na to, že okresný súd má možnosť pristúpiť aj k vynúteniu si účasti obvinených na hlavnom pojednávaní, prípadne ustanoviť im náhradných obhajcov.

„Aj keď okresný súd tvrdí, že tieto opatrenia nie sú vždy účinné, ak za obdobie 14 rokov nedokáže konajúci súd uskutočniť jediné pojednávanie, je potrebné hľadať riešenie v postupe tohto súdu alebo v prípadnej zmene právnej úpravy. Ani na jedno z uvedeného však sťažovateľka nemá žiaden vplyv,“ píše sa v náleze Ústavného súdu SR.V tejto súvislosti tiež pripomenul, že zodpovednosť za neúčasť obvinených znáša štát.

Ústavný súd preto dospel k záveru, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní bolo porušené základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a jej právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote. Vzhľadom na uvedené ústavný súd prikázal okresnému súdu postupovať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov.

Krajský súd navyše podľa ženy nedal dostatočnú odpoveď na jej námietku o nezákonnosti domovej prehliadky, pri ktorej boli peňažné prostriedky zaistené. Uvedené má predstavovať porušenie jej práva na súdnu ochranu, práva na spravodlivé súdne konania, základného práva vlastniť majetok a práva na ochranu majetku.

Ako som už spomenula, Krajský súd v Nitre v napadnutom uznesení odkázal na prebiehajúce a neukončené trestné stíhanie a pretrvávanie zákonných dôvodov na zaistenie majetku, keďže záver o tom, či peňažné prostriedky boli alebo neboli určené na spáchanie trestného činu, boli použité na jeho spáchanie alebo sú výnosom z trestnej činnosti, môže súd urobiť až po vykonaní dokazovania a vyhodnotení všetkých dôkazov, a to v rámci porady a hlasovania o rozsudku. Zaujatie právneho záveru v tomto smere v súčasnom štádiu trestného konania by bolo podľa krajského súdu nezákonným prejudikovaním.

Vo vzťahu k nenaplneniu zákonných podmienok na domovú prehliadku odkázal na svoje prechádzajúce rozhodnutia i na rozhodnutia okresného súdu o žiadostiach sťažovateľky, z ktorých vyplýva, že tieto splnené boli a že ich splnenie sťažovateľka relevantným spôsobom nespochybnila.

Dĺžka konania nemôže byť na ujmu

„Ústavný súd SR však nemôže akceptovať záver krajského súdu o tom, že časové hľadisko nezohráva pri posudzovaní dôvodnosti zaistenia žiadnu úlohu. Každý zásah do základného práva vlastniť majetok a do práva na ochranu majetku musí byť totiž v zmysle ústavy i dohovoru primeraný,“ uvádza sa v náleze.

 Napokon, uvedené je premietnuté aj v § 1 ods. 1 Trestného poriadku, ktorý výslovne odkazuje na rešpektovania základných práv a slobôd fyzických a právnických osôb.

Časové hľadisko predstavuje jeden z faktorov pri posudzovaní primeranosti zásahu do základného práva vlastniť majetok a práva na ochranu majetku.

Ústavný súd poukázal na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý posudzoval zásah do práva na ochranu majetku sťažovateľa v konkurznom konaní a dospel k záveru, že zásah síce mal zákonný základ a sledoval legitímny cieľ, avšak vzhľadom na jeho viac ako 14-ročné trvanie ho nebolo možné považovať za primeraný.

„Zo samotnej dočasnej povahy daného zaisťovacieho inštitútu vyplýva, že tento nemôže trvať akokoľvek dlho. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že prieťahy v trestnom konaní nemôžu ísť na ťarchu zúčastnenej osoby. Neúmerné a nedôvodné predlžovanie trestného konania môže mať podľa názoru ústavného súdu za následok neprimeraný zásah do vlastníckeho práva zúčastnenej osoby, čo bude potrebné posúdiť vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti danej veci.

Ústavný súd  SR v náleze skonštatoval, že povinnosťou krajského súdu, pred ktorým bola vznesená námietka (extrémnej) dĺžky trestného stíhania, resp. napadnutého konania okresného súdu, bolo posúdiť závažnosť zásahu predmetného opatrenia do základných práv sťažovateľky prostredníctvom už uvedených kritérií, a tak zabezpečiť náležitú ochranu jej základného práva vlastniť majetok, resp. jej práva na ochranu majetku.

Paušálny odkaz na budúce vykonanie dokazovania a vyhodnotenie dôkazov predstavuje v konkrétnych okolnostiach tejto veci prílišný formalizmus, a tak aj ústavne neprípustný zásah do základného práva sťažovateľky vlastniť majetok a jej práva na ochranu vlastníctva, aj porušenie jej práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie.

„Pri dlhotrvajúcom zaistení je potrebné skúmať a zohľadniť okrem iného aj faktor existencie zbytočných prieťahov v príslušnom súdom konaní, resp. jeho neúmerné a nedôvodné predlžovanie. Totiž, všetky zákonom predpokladané zásahy do základných práv je potrebné interpretovať ústavne konformným spôsobom, a to aj v rámci medzinárodných záväzkov, ktoré na seba Slovenská republika prebrala,“ dodal v náleze ústavný súd.

Napadnuté uznesenie Krajského súdu v Nitre zrušil a vec na ďalšie konanie.

Pôvodný článok nájdete na blog.sme.sk

Ak sa vám článok páči, zdieľajte ho na Facebooku a dajte o ňom vedieť svojim priateľom. Pridajte sa k nám aj na Telegrame https://t.me/nnnoviny. Ďakujeme.

Prečítajte si tiež

Najnovšie články