12 C
Nitra
štvrtok, 11 apríla, 2024

Na osobnej asistencii nezbohatnete. Získate však niečo výnimočné

Píše Eka Balašková, šéfka ZO Únie nevidiach a slabozrakých v Komárne

Na sociálnych sieťach často začínam svoje komentáre vetou „Moja asistentka…“

Kto ma pozná, vie, že je to dáma, ktorá mi v určitých momentoch (psychicky) doslova pomohla prežiť a rovnako aj moja rodina vie, že na ňu sa môžem spoľahnúť aj o pol druhej nad ránom. Ona jediná vie, keď naši idú na dlhšie z domu a ona je tá, čo mi príde pomôcť v čase, keď naši nie sú doma a spýta sa, či niečo z mesta nepotrebujem. Robí to aj moja sestra, ale to je iné. Nie je mi to o nič menej vzácne, ale u človeka, ktorý s vami nie je v príbuzenskom vzťahu, je to skrátka iné.

Keď som uvažovala o osobnom asistentovi po tom, ako som začala používať barly/chodítko, pýtala som sa viacerých ľudí, ako by riešili konkrétnu situáciu, pri ktorej potrebujú pomoc.

Napríklad, taká bežná situácia – sme v obchode, musím si urobiť bežný nákup. Mám zoznam, vošli sme do obchodu a vy, ako asistent, ako zareagujete? Tých, ktorí reagovali „nie, šla (šiel) by som do toho obchodu sama, s tvojim zoznamom a doniesla by som ti všetko, čo potrebuješ,“ som úplne vylúčila. Lebo to je práca opatrovateľky. Neobstojí ani odpoveď na spôsob „ideme podľa zoznamu a určite to budeme mať rýchlejšie, keď budem skrátka dávať do košíka, čo máš na zozname.“ To už síce vyznieva lepšie, ale – ak to chceš mať turbo, tak to ozaj môžem ostať doma. Moja asistentka postupuje spôsobom – máš tu biely jogurt, tu sú asi tri druhy, ktorý chceš?

Iná situácia. Cestujeme vlakom. Poznáte vlakové wc, radšej len zrýchleným krokom prejsť okolo a ak sa len trošku dá, vyčkať na domáce pohodlie. Mala som sprievodkyňu, ktorá mi pred cestou hovorí – neviem, či by si mala piť, kde budeme vo vlaku zháňať wc? Nuž radšej zháňať toalety, ako nastupovať či vystupovať s pocitom, že odpadnem od smädu (čo som teda zažila už tiež – ten pocit. Nie odpadnutie). Asistentka, ktorá vám „neodporúča“ piť, lebo veď napiješ sa a budú problémy, to tiež nie je asistentka pre mňa.

Aký by teda mal byť osobný asistent človeka s ťažkým zdravotným znevýhodnením?

Nesmie klienta ľutovať. Musí mať súcit, to ale nie je ľútosť. Vo vzťahu asistent -klient musí byť dôvera. Asistent sú vaše ruky/nohy/oči/uši… a tak naozaj nie je na mieste „hrať na asistenta frajerinu“. Asistent je totiž ten, kto musí vedieť zhodnotiť vaše schopnosti v ten-ktorý moment. Keď sa vás, ako klienta opýta – cítiš sa na to?, nemá význam za každú cenu odpovedať kladne. „Akceptujem“ odpoveď typu – áno, ale od teba potrebujem toto a toto. Ste tím a v tíme nesmie mať nikto „na vrch“.

Moja asistentka je tá, čo mi pri vystupovaní z auta podá barly či rozloží chodítko, ale vzápätí mi povie – makaj, tvoríme kolónu. Asistentka je tá, čo v supermarkete „uteká“ pre kľúč od toalety, ale ak sa mi niečo nepáči, s kompetentnými to nekomunikuje za mňa. Nesmie mať problém povedať mi – poď, odvediem ťa tam, ale ústa máš zdravé, v hlave ti to tiež šrotuje normálne, ja som tvoj doprovod.

Ak sa chcete stať osobným asistentom, vedzte, že odmena pre osobného asistenta, ktorú poskytuje štát, je 4,18 € na hodinu. Z toho, ako píšem v titulku, naozaj nezbohatnete. Ale môžete získať niečo iné. Pýtate sa, čo? Rozhodne iný pohľad na svet, na život. Sú momenty, kedy práve vy môžete byť ten, kto musí myslieť ako trebárs vozíčkar, aby ste svojho klienta (napríklad) pri zostupovaní z chodníka „nevyklopili“ do cesty priamo pod kolesá prechádzajúcich áut.

Osobná asistencia nie je zamestnanie. Nie je to ani povolanie. Je to skôr poslanie. Ste poslaný niekomu, kto je na vás do určitej miery závislý a pomôcť prežiť určitú časť dňa. Nie myslieť za neho, lež vcítiť sa doň. Získate kopec zaujímavých známych. Keď neasistujete a vidíte partiu nevidiacich s ich sprievodcami, možno ich zaregistrujete len podvedome. Keď ste ale jedným zo sprievodcov práve vy, zistíte, že kamoška vášho klienta vám spraví fantastickú masáž, iný z partie je hokejový fanúšik a „odrecituje“ vám zostavu na MS v hokeji z roku 1985 (OK, je mu to na prd, ale rovnako na prd je to aj vidiacemu hokejovému fanúšikovi) a od nejakého pána na predvianočnej akcii Únie nevidiacich dostanete háčkovaný zvonček, ktorý vytvoril on sám.

Nie je to dosť ? 🙂

Ak sa vám článok páči, zdieľajte ho na Facebooku a dajte o ňom vedieť svojim priateľom. Pridajte sa k nám aj na Telegrame https://t.me/nnnoviny. Ďakujeme.

Prečítajte si tiež

Najnovšie články