17.1 C
Nitra
pondelok, 26 septembra, 2022

JUDr. Peter Šamko: Blo­ko­va­nie webo­vých strá­nok je aj sú­čas­ťou rus­ké­ho prá­va a bo­lo pred­me­tom pres­kú­ma­va­nia Európ­ske­ho sú­du pre ľud­ské prá­va

Blo­ko­va­nie webo­vých strá­nok a je­ho mož­ný roz­por s ju­di­ka­tú­rou Európ­ske­ho sú­du pre ľud­ské prá­va, publikoval dnes na pravnelisty.sk svoj názor sudca Peter Šamko.

Dneš­né­ho dňa (26.02.2022) bol v Zbier­ke zá­ko­nov pod čís­lom 55/2022 pub­li­ko­va­ný zá­kon o niek­to­rých opat­re­niach v sú­vis­los­ti so si­tuáciou na Uk­ra­ji­ne (zá­kon na­do­bú­da účin­nosť dňom vy­hlá­se­nia, te­da dňa 26.02.2022), kto­rý v bo­de III me­ní aj zá­kon č. 69/2018 Z.z. o ky­ber­ne­tic­kej bez­peč­nos­ti (tzv. lex in­fo­voj­na, či lex hlav­nes­pra­vy).

Tá­to zme­na zá­ko­na umož­ňu­je Ná­rod­né­mu bez­peč­nos­tné­mu úra­du (ďa­lej len NBÚ) roz­hod­núť (buď z vlas­tnej ini­cia­tí­vy ale­bo na zá­kla­de žia­dos­ti op­ráv­ne­né­ho sub­jek­tu) „o blo­ko­va­ní škod­li­vé­ho ob­sa­hu ale­bo škod­li­vej ak­ti­vi­ty, kto­rá sme­ru­je do ky­ber­ne­tic­ké­ho pries­to­ru SR ale­bo z ky­ber­ne­tic­ké­ho pries­to­ru SR (ďa­lej len blo­ko­va­nie) a za­bez­pe­ču­je vy­ko­na­nie toh­to roz­hod­nu­tia ale­bo vy­ko­ná­va blo­ko­va­nie na zá­kla­de žia­dos­ti“.

NBÚ te­da dos­tal do kom­pe­ten­cie prá­vo­mo­ci cen­zor­ské­ho úra­du s mož­nos­ťou za­blo­ko­va­nia webo­vej strán­ky, kto­rá bu­de pod­ľa je­ho ná­zo­ru ob­sa­ho­vať škod­li­vý ob­sah ale­bo škod­li­vú ak­ti­vi­tu.

Je na ško­du ve­ci, že zá­ko­no­dar­ca pri kon­ci­po­va­ní toh­to zá­ko­na (a to v čas­ti tý­ka­jú­cej sa no­vej prá­vo­mo­ci NBÚ blo­ko­vať webo­vé strán­ky) pos­tu­po­val až príl­iš rých­lo, na­koľ­ko zrej­me pre­to ná­le­ži­te ne­zoh­ľad­nil re­le­van­tnú ju­di­ka­tú­ru Európ­ske­ho sú­du pre ľud­ské prá­va k prob­le­ma­ti­ke blo­ko­va­nia webo­vých strá­nok.

Pa­ra­doxným je, že ob­sa­ho­vo ob­dob­ný zá­kon tý­ka­jú­ci sa blo­ko­va­nia webo­vých strá­nok je aj sú­čas­ťou rus­ké­ho prá­va a prá­ve ob­sah toh­to rus­ké­ho práv­ne­ho pred­pi­su a je­ho vy­uží­va­nie v praxi rus­kým te­le­ko­mu­ni­kač­ným re­gu­lač­ným úra­dom Ros­kom­na­dzor bo­li pred­me­tom pres­kú­ma­va­nia v ne­dáv­nom roz­hod­nu­tí Európ­ske­ho sú­du pre ľud­ské prá­va vo ve­ci OOO Fla­vus a ďal­ší pro­ti Rus­ku zo dňa 23.06.2020 so zá­ve­rom o po­ru­še­ní člán­ku 10 Do­ho­vo­ru (prá­vo na slo­bo­du pre­ja­vu a prá­vo na ší­re­nie in­for­má­cií – vý­ťah z toh­to roz­hod­nu­tia je uve­de­ný niž­šie). To­to roz­hod­nu­tie ESĽP sto­jí za po­zor­nosť a tak zá­ko­no­dar­ca pri kon­ci­po­va­ní zá­ko­na ako aj NBÚ pri ap­li­ko­va­ní zá­ko­na, by ho ma­li dôs­led­ne zoh­ľad­ňo­vať.

Sudca Peter Šamko otvára tabu: Čo je vy­šet­ro­va­cia me­tó­da „pre­pa­rá­cie“ ob­vi­ne­né­ho a ako sa v praxi vy­uží­va?

Vzhľa­dom na uve­de­né roz­hod­nu­tie ESLP je mož­né uviesť ur­či­té ús­ka­lia no­vé­ho zá­ko­na a je­ho mož­nej ap­li­ká­cie v praxi, kto­ré by moh­li byť prob­le­ma­tic­ké z hľa­dis­ka člán­ku 10 Do­ho­vo­ru:

1/

ESĽP v roz­hod­nu­tí OOO Fla­vus a ďal­ší pro­ti Rus­ku cel­kom jed­noz­nač­ne dos­pel k zá­ve­ru, že cel­ko­vé za­blo­ko­va­nie prís­tu­pu k webo­vým strán­kam je extrém­ne opat­re­nie, po­rov­na­teľ­né so zá­ka­zom no­vín ale­bo te­le­víz­nych sta­níc. Ta­ké­to opat­re­nie zá­mer­ne ig­no­ru­je roz­diel me­dzi zá­kon­ný­mi a ne­zá­kon­ný­mi in­for­má­cia­mi, kto­ré mô­že webo­vá strán­ka ob­sa­ho­vať a ro­bí nep­rís­tup­ným veľ­ké množ­stvo ob­sa­hu, kto­rý ne­bol iden­ti­fi­ko­va­ný ako ne­zá­kon­ný. Za­blo­ko­va­nie prís­tu­pu k ce­lej webo­vej strán­ke má prak­tic­ký do­pad, pre­to­že roz­ši­ru­je pô­sob­nosť blo­kač­né­ho prí­ka­zu ďa­le­ko za rá­mec pô­vod­ne cie­le­né­ho ne­zá­kon­né­ho ob­sa­hu.

ESLP uzat­vo­ril, že po­kiaľ blo­kač­né opat­re­nia cie­li­li na ce­lé elek­tro­nic­ké mé­diá nad rá­mec ob­sa­hu, kto­rý bol pô­vod­ne iden­ti­fi­ko­va­ný ako proti­práv­ny, ide o neo­dô­vod­ne­ný zá­sah pod­ľa člán­ku 10 ods. 2 Do­ho­vo­ru, na­koľ­ko nes­le­do­val žiad­ny le­gi­tím­ny cieľ a ne­bol ne­vyh­nut­ný v de­mok­ra­tic­kej spo­loč­nos­ti.

Z uve­de­né­ho vy­plý­va, že or­gán s kom­pe­ten­ciou blo­ko­vať webo­vé strán­ky mu­sí vo svo­jom roz­hod­nu­tí jas­ne iden­ti­fi­ko­vať, kto­rú kon­krét­nu in­for­má­ciu (kto­rý kon­krét­ny ob­sah) umies­tne­ný na kon­krét­nom webe po­va­žu­je za škod­li­vú a nás­led­ne by mal za­blo­ko­vať iba tú­to kon­krét­nu in­for­má­ciu (nap­rík­lad kon­krét­ny člá­nok, vi­deo a po­dob­ne) a nie aj auto­ma­tic­ky ce­lý web.

Ale­bo po­ve­da­né inak, bu­de v roz­po­re s člán­kom 10 Do­ho­vo­ru, ak cen­zor­ský or­gán (u nás NBÚ) za­blo­ku­je prís­tup k ce­lé­mu webu, po­kiaľ web ob­sa­hu­je aj in­for­má­cie, kto­ré nie sú zá­vad­né v zmys­le vnút­roš­tát­nej le­gis­la­tí­vy.

2/

ESĽP ďa­lej vo svo­jom roz­hod­nu­tí, s pou­ka­zom na vý­bor OSN pre ľud­ské prá­va, zdô­raz­nil, že pos­ti­ho­va­nie webo­vých strá­nok blo­kač­ný­mi opat­re­nia­mi z dô­vo­du, že sú kri­tic­ké k vlá­de ale­bo po­li­tic­ké­mu sys­té­mu, ne­mož­no nik­dy po­va­žo­vať za ne­vyh­nut­né ob­me­dzenie slo­bo­dy pre­ja­vu.

Z uve­de­né­ho vy­plý­va, že pod­ľa ju­di­ka­tú­ry ESĽP nie je mož­né za­blo­ko­vať web iba pre­to, že je kri­tic­ký k vlá­de, že sú na ňom kri­tic­ké prís­pev­ky tý­ka­jú­ce sa čin­nos­ti vlá­dy, res­pek­tí­ve, že sa na ňom po­le­mi­zu­je s vlád­ny­mi vý­stup­mi, či vlá­dou pos­ky­to­va­ný­mi in­for­má­cia­mi (sem mož­no za­ra­diť aj nap­rík­lad príl­iš všeo­bec­né ná­lep­ko­va­nie niek­to­rých in­for­má­cií ako proti­spo­lo­čen­ských, proti­sys­té­mo­vých a po­dob­ne – to bol aj prob­lém rus­kej ap­li­kač­nej praxe, kto­rú kri­ti­zo­val ESĽP v uve­de­nom roz­hod­nu­tí). Ak by to­to mal byť dô­vod na blo­ko­va­nie webo­vej strán­ky (a to do­kon­ca ce­lej, tak ako to bo­lo aj v prí­pa­de po­su­dzo­va­nom tým­to sú­dom) po­tom by cel­kom ur­či­te iš­lo o po­ru­še­nie člán­ku 10 Do­ho­vo­ru.

3/

ESĽP ďa­lej pou­ká­zal na to, že rus­ké úra­dy ko­na­li svoj­voľ­ne, keď neš­pe­ci­fi­ko­va­li kon­krét­ny zá­va­do­vý ob­sah na webo­vej strán­ke (URL webo­vej strán­ky), kto­rý po­va­žo­va­li za prob­le­ma­tic­ký, čím za­brá­ni­li sťa­žo­va­te­ľom uro­biť in­for­mo­va­né roz­hod­nu­tie me­dzi od­strá­ne­ním ale­bo zme­nou kon­krét­ne­ho ob­sa­hu.

Z uve­de­né­ho mož­no vy­vo­diť, že ak cen­zor­ský úrad iden­ti­fi­ku­je zá­va­do­vý ob­sah na webo­vej strán­ke, mal by dať mož­nosť pre­vádz­ko­va­te­ľo­vi webo­vej strán­ky, aby ten­to zá­va­do­vý ob­sah od­strá­nil, res­pek­tí­ve ná­le­ži­te poz­me­nil s tým, že v prí­pa­de ak by sa tak nes­ta­lo (res­pek­tí­ve by to ne­bo­lo mož­né, na­koľ­ko nie je zná­my, či zrej­mý pre­vádz­ko­va­teľ webu) by mo­hol ce­n­zor­ský or­gán pris­tú­piť k blo­ko­va­niu, av­šak iba a len toh­to zá­va­do­vé­ho ob­sa­hu, av­šak nie aj auto­ma­tic­ky ce­lej webo­vej strán­ky. Ta­ká­to mož­nosť v na­šom no­vom zá­ko­ne ob­siah­nu­tá nie je.

            4/

Náš no­vý zá­kon de­fi­nu­je škod­li­vý ob­sah a škod­li­vú ak­ti­vi­tu, kto­rú bu­de môcť NBÚ za­blo­ko­vať, tak, že „škod­li­vým ob­sa­hom sa ro­zu­mie prog­ra­mo­vý pros­trie­dok ale­bo údaj, kto­rý za­prí­či­ňu­je ale­bo mô­že za­prí­či­niť ky­ber­ne­tic­ký bez­peč­nost­ný in­ci­dent. Škod­li­vou ak­ti­vi­tou sa ro­zu­mie aká­koľ­vek čin­nosť, kto­rá za­prí­či­ňu­je ale­bo mô­že za­prí­či­niť ky­ber­ne­tic­ký bez­peč­nost­ný in­ci­dent, pod­vod­nú čin­nosť, od­cu­dzenie osob­ných ale­bo cit­li­vých úda­jov, zá­važ­né de­zin­for­má­cie a iné for­my hyb­rid­ných hro­zieb“.

Úlo­hou NBÚ ako cen­zor­ské­ho úra­du bu­de te­da vy­hod­no­co­vať čo mož­no a čo už ne­mož­no ozna­čiť za škod­li­vý ob­sah, či škod­li­vú ak­ti­vi­tu. Je vý­raz­ným ne­dos­tat­kom no­vej práv­nej úp­ra­vy, že zá­ko­no­dar­ca bliž­šie ne­de­fi­no­val poj­my „cit­li­vý údaj“ a „zá­važ­né de­zin­for­má­cie“, na­koľ­ko ide o tak vág­ne poj­my, že bu­de fak­tic­ky iba sa sub­jek­tív­nom uvá­že­ní NBÚ (a hod­no­to­vom nas­ta­ve­ní je­ho pra­cov­ní­kov) ako bu­dú vy­kla­dať ob­sah tých­to poj­mov. Hro­zí tu pre­to mož­ná svoj­vô­ľa v roz­ho­do­va­ní cen­zor­ské­ho úra­du a vy­ššie uve­de­né vág­ne poj­my mô­žu spô­so­bo­vať prob­lém v tom, či mož­no no­vý zá­kon ozna­čiť za dos­ta­toč­ne ur­či­tý, kon­krét­ny, či pred­ví­da­teľ­ný. 

5/

Pod­ľa no­vej práv­nej úp­ra­vy bu­de roz­hod­nu­tie o blo­ko­va­ní pres­kú­ma­teľ­né sú­dom na pod­kla­de správ­nej ža­lo­by, kto­rá ne­bu­de mať od­klad­ný úči­nok (te­da naj­skôr bu­de webo­vá strán­ka za­blo­ko­va­ná roz­hod­nu­tím NBÚ a nás­led­ne sa bu­de môcť dot­knu­tá oso­ba ob­rá­tiť so správ­nou ža­lo­bou na súd a žia­dať pres­kú­ma­nie ta­ké­ho­to roz­hod­nu­tia).

Nie je vô­bec jas­né, pre­čo zá­ko­no­dar­ca nez­vo­lil rov­no kon­cept blo­ko­va­nia škod­li­vé­ho ob­sa­hu na zá­kla­de roz­hod­nu­tia sú­du (t. j., že by roz­ho­do­val o blo­ko­va­ní zá­va­do­vé­ho ob­sa­hu na webe súd prí­ka­zom na pod­kla­de žia­dos­ti NBÚ). Blo­ko­va­nie pre­vádz­ky webo­vé­ho síd­la ale­bo prís­tu­pu na do­mé­no­vé me­no sú­dom pri­tom nie je v slo­ven­skom prá­ve nič no­vé, na­koľ­ko v zmys­le zá­ko­na č. 30/2019 Z.z. o ha­zar­dných hrách je to prá­ve súd, kto­rý na zá­kla­de žia­dos­ti Úra­du pre re­gu­lá­ciu ha­zar­dných hier mô­že vy­dať prí­kaz na za­me­dzenie prís­tu­pu k webo­vé­mu síd­lu, kto­ré pos­ky­tu­je za­ká­za­nú po­nu­ku (na Kraj­skom sú­de v Bra­tis­la­ve pri­tom nie je nič neob­vyk­lé, že ta­ké­to prí­ka­zy vy­dá­va­me, keď sú na to spl­ne­né zá­kon­né pod­mien­ky, pri­čom o žia­dos­ti úra­du mu­sí byť roz­hod­nu­té sud­com do sied­mych ka­len­dár­nych dní od jej do­ru­če­nia).

Väč­šiu ochra­nu by pre­to pre­vádz­ko­va­te­ľom webo­vých strá­nok pos­kyt­la ob­dob­ná práv­na úp­ra­va ako je pri ha­zar­de, t. j. pri kto­rej by prí­kaz na blo­ko­va­nie vy­dá­val súd a nie cen­zor­ský úrad (úlo­hou cen­zor­ské­ho úra­du by ma­lo byť vy­hľa­dať in­for­má­cie, kto­ré by moh­li byť zá­vad­né v zmys­le zá­ko­na, úlo­hou sú­du by nás­led­ne bo­lo po­sú­diť, či to tak sku­toč­ne je). Na­vy­še, ob­dob­nú práv­nu úp­ra­vu už slo­ven­ský práv­ny po­ria­dok ob­sa­hu­je a nie je dô­vod sa od nej od­klá­ňať.

Na­vy­še ESLP vo svo­jom roz­hod­nu­tí skon­šta­to­val, že rus­ké prá­vo ne­vy­ža­do­va­lo žiad­nu for­mu účas­ti zo stra­ny pre­vádz­ko­va­te­ľov webov v ko­na­ní o ich blo­ká­cii. Ako žia­dosť ge­ne­rál­nej pro­ku­ra­tú­ry, tak aj prí­kaz Ros­kom­na­dzo­ru (cen­zor­ský ú­rad) bo­li vy­da­né bez pred­chá­dza­jú­ce­ho ozná­me­nia stra­nám, kto­rých prá­va a zá­uj­my ním moh­li byť dot­knu­té. Prá­vo ne­vy­ža­do­va­lo, aby úra­dy po­sú­di­li do­pa­dy blo­kač­ných opat­re­ní pred ich vy­da­ním ale­bo aby od­ôvod­ni­li na­lie­ha­vosť ich okam­ži­té­ho vy­ko­na­nia bez to­ho, aby da­li zú­čas­tne­ným stra­nám mož­nosť od­strá­niť ne­zá­kon­ný ob­sah ale­bo po­žia­dať o súd­ny pries­kum. Blo­kač­né opat­re­nia ne­bo­li schvá­le­né sú­dom ani iným ne­zá­vis­lým súd­nym or­gá­nom, kto­rý by pos­ky­tol pries­tor, kde by moh­li byť zú­čas­tne­né stra­ny vy­po­ču­té.

Z uve­de­né­ho vy­plý­va, že ur­či­té prá­va v ko­na­ní o blo­ko­va­nie webo­vých strá­nok by ma­li mať aj pre­vádz­ko­va­te­lia webo­vých strá­nok, kto­rých sa to tý­ka. Ta­ké­to op­ráv­ne­nia v na­šom no­vom zá­ko­ne úpl­ne ab­sen­tu­jú.

Roz­hod­nu­tie Európ­ske­ho sú­du pre ľud­ské prá­va vo ve­ci OOO Fla­vus a ďal­ší pro­ti Rus­ku, roz­hod­nu­tie zo dňa 23.06.2020 (čís­lo spo­je­ných sťaž­nos­tí 12468/15, 23489/15 a 19074/16) – vý­ňa­tok

Pod­sta­ta prí­pa­du:

Iš­lo o troch ru­ských sťa­žo­va­te­ľov, kto­rí pre­vádz­ko­va­li inter­ne­to­vé spra­vo­daj­ské weby.

Pr­vý sťa­žo­va­teľ OOO Fla­vus pre­vádz­ku­je spra­vo­daj­ský a ná­zo­ro­vý server gra­ni.ru. Dru­hý sťa­žo­va­teľ, pán Kas­pa­rov, je za­kla­da­te­ľom kas­pa­rov.ru; ide o web, kto­rý pri­ná­ša ne­zá­vis­lé webo­vé pub­li­ká­cie o so­ciál­nych a po­li­tic­kých té­mach a tiež je to plat­for­ma pre ne­zá­vis­lých blo­ge­rov. Tre­tí sťa­žo­va­teľ, OOO Me­dia­fo­kus pre­vádz­ku­je elek­tro­nic­ký por­tál  na ad­re­se ej.ru a pub­li­ku­je vý­sku­my ana­lý­zy po­li­to­ló­gov, eko­nó­mov a no­vi­ná­rov, z kto­rých ni­ek­to­rí kri­ti­zu­jú rus­kú vlá­du.

V ro­ku 2013 bo­la pri­ja­tá no­ve­la rus­ké­ho in­for­mač­né­ho zá­ko­na, kto­rá po­sil­ni­la prá­vo­mo­ci ge­ne­rál­nej pro­ku­ra­tú­ry a da­la jej do kom­pe­ten­cie prá­vo­moc iden­ti­fi­ko­vať webo­vé strán­ky ob­sa­hu­jú­ce vý­zvy k ma­so­vým ne­po­ko­jom, extré­mis­tic­kým čin­nos­tiam ale­bo k účas­ti na ne­do­vo­le­ných zhro­maž­de­niach. V ta­kých­to prí­pa­doch moh­la ge­ne­rál­na pro­ku­ra­tú­ra po­dať žia­dosť o blo­ká­ciu webo­vých strá­nok pria­mo te­le­ko­mu­ni­kač­né­mu re­gu­lač­né­mu úra­du Ros­kom­na­dzor, kto­rý mo­hol ta­kú­to blo­ká­ciu vy­ko­nať tak, že o tom in­for­mo­val pos­ky­to­va­te­ľa web­hos­tin­gu da­nej webo­vej strán­ky a pos­ky­to­va­teľ nás­led­ne za­bez­pe­čil okam­ži­té za­blo­ko­va­nie prís­tu­pu k webo­vým strán­kam.

V ro­ku 2014 ge­ne­rál­na pro­ku­ra­tú­ra po­žia­da­la Ros­kom­na­dzor o za­blo­ko­va­nie webo­vých strá­nok vy­ššie uve­de­ných sťa­žo­va­te­ľov, na­koľ­ko na weboch gra­ni.ru a ej.ru bo­li zve­rej­ne­né prís­pev­ky, kto­ré ko­men­to­va­li tzv. prí­pad Bo­lot­na­ja; iš­lo o trest­ný prí­pad, kto­rý sa tý­kal ma­so­vých ne­po­ko­jov v Mos­kve v ro­ku 2012 s tým, že ko­na­nie účas­tní­kov tej­to ak­cie bo­lo uve­de­ný­mi webo­vý­mi strán­ka­mi pre­zen­to­va­né ako pri­ja­teľ­né a nut­né vy­jad­re­nie ob­čian­ske­ho pos­to­ja a vy­zý­va­li na účasť na po­dob­ných ak­ciách. Po­kiaľ iš­lo o web kas­pa­rov.ru, tak žia­dosť o je­ho za­blo­ko­va­nie uvá­dza­la, že na ňom doš­lo k zve­rej­ne­niu člán­ku o Kry­me s tým, že oku­pan­ti tam krad­nú pe­nia­ze a znet­vo­ru­jú mes­tá s vý­zvou, že sa ne­ma­jú vzdá­vať a ne­ma­jú zos­tať ti­cho.

Ros­kom­na­dzor už na dru­hý deň po po­da­ní žia­dos­ti prís­tup k uve­de­ným webo­vým strán­kam sťa­žo­va­te­ľov za­blo­ko­val, pri­čom po­žia­dal pos­ky­to­va­te­ľov web­hos­tin­gu, aby od­strá­nil proti­práv­ny ma­te­riál z dô­vo­du, že ob­sa­hu­je vý­zvy k extré­mis­tic­kým čin­nos­tiam.

Sťa­žo­va­te­lia po­žia­da­li o súd­ny pries­kum blo­kač­né­ho opat­re­nia, pri­čom tvr­di­li, že je to nep­ri­me­ra­ná blo­ká­cia prís­tu­pu k ce­lým webo­vým strán­kam, bez to­ho, aby doš­lo k ozna­če­niu kon­krét­ne­ho proti­práv­ne­ho ma­te­riá­lu, aby tak sťa­žo­va­te­lia ma­li mož­nosť ob­no­viť prís­tup k webo­vým strán­kam od­strá­ne­ním proti­práv­ne­ho ma­te­riá­lu (uvá­dza­li, že ta­ké­to ploš­né za­blo­ko­va­nie ce­lej web strán­ky ob­me­dzi­lo ich prá­vo roz­ši­ro­vať in­for­má­cie, kto­ré ne­bo­li preh­lá­se­né za proti­práv­ne).

Sú­dy v dvoj­stup­ňo­vom ko­na­ní sťaž­nos­ti sťa­žo­va­te­ľov za­miet­li s tým, že blo­kač­né opat­re­nie ne­ma­lo žiad­ny vplyv na prá­va a slo­bo­dy sťa­žo­va­te­ľov.

Po­sú­de­nie ESĽP

Sťa­žo­va­te­lia po­da­li sťaž­nosť na ESLP, pri­čom tvr­di­li, že roz­hod­nu­tím rus­ké­ho úra­du o za­blo­ko­va­ní prís­tu­pu k ich webo­vým strán­kam bo­li po­ru­še­né ich prá­va pod­ľa člán­ku 10 Do­ho­vo­ru a to v čas­ti, kto­rá znie: Kaž­dý má prá­vo na slo­bo­du pre­ja­vu. Tá­to za­hŕňa slo­bo­du pri­jí­mať a roz­ši­ro­vať in­for­má­cie ale­bo my­šlien­ky bez za­sa­ho­va­nia štát­nych or­gá­nov a bez oh­ľa­du na hra­ni­ce.

ESĽP v da­nej ve­ci uvie­dol, že

– inter­net pos­ky­tu­je zá­klad­né nás­tro­je pre účasť v čin­nos­tiach a dis­ku­siách tý­ka­jú­cich sa po­li­ti­ky a otá­zok všeo­bec­né­ho zá­uj­mu, zlep­šu­je prís­tup ve­rej­nos­ti k sprá­vam a uľah­ču­je ší­re­nie in­for­má­cií. Člá­nok 10 Do­ho­vo­ru za­ru­ču­je kaž­dé­mu slo­bo­du pri­jí­mať a roz­ši­ro­vať in­for­má­cie,

– blo­kač­né opat­re­nie, kto­ré za­brá­ni­lo náv­štev­ní­kom webo­vých strá­nok sťa­žo­va­te­ľov v prís­tu­pe k ich ob­sa­hu bo­lo zá­sa­hom or­gá­nu ve­rej­nej mo­ci do prá­va pri­jí­mať a roz­ši­ro­vať in­for­má­cie, pre­to­že člá­nok 10 za­ru­ču­je nie­len prá­vo roz­ši­ro­vať in­for­má­cie, ale tiež prá­vo ve­rej­nos­ti ich pri­jí­mať; ta­ký­to zá­sah bu­de po­ru­še­ním člán­ku 10 po­kiaľ ne­bu­de sta­no­ve­ný zá­ko­nom, sle­do­vať je­den ale­bo viac le­gi­tím­nych cie­ľov uve­de­ných v člán­ku 10 ods. 2 a ne­bu­de ne­vyh­nut­ný v de­mok­ra­tic­kej spo­loč­nos­ti k do­siah­nu­tiu ta­ké­ho­to cie­ľa,

– po­kiaľ ide o pod­mien­ku zá­sa­hu „sta­no­ve­né­ho zá­ko­nom“, tak ESLP sa neob­me­dzu­je iba na zis­te­nie, či štát­ny or­gán ko­nal v sú­la­de s vnút­roš­tát­nym prá­vom, na­koľ­ko ESĽP mu­sí aj ove­riť, či kva­li­ta dot­knu­té­ho zá­ko­na umož­ni­la sťa­žo­va­te­ľom up­ra­viť ich sprá­va­nie a ochrá­ni­la ich pro­ti svoj­voľ­né­mu zá­sa­hu,

– rus­ké úra­dy ko­na­li svoj­voľ­ne, keď neš­pe­ci­fi­ko­va­li kon­krét­ny zá­va­do­vý ob­sah na webo­vej strán­ke (URL webo­vej strán­ky), kto­rý po­va­žo­va­li za prob­le­ma­tic­ký, čím za­brá­ni­li sťa­žo­va­te­ľom uro­biť in­for­mo­va­né roz­hod­nu­tie me­dzi od­strá­ne­ním ale­bo zme­nou kon­krét­ne­ho ob­sa­hu a vy­jad­re­ním práv­nej ná­miet­ky pro­ti po­žia­dav­ke ge­ne­rál­nej pro­ku­ra­tú­ry s od­ka­zom na kon­krét­ne webo­vé strán­ky,

– ESLP po­va­žu­je cel­ko­vé za­blo­ko­va­nie prís­tu­pu k webo­vým strán­kam za extrém­ne opat­re­nie, po­rov­na­teľ­né so zá­ka­zom no­vín ale­bo te­le­víz­nych sta­níc. Ta­ké­to opat­re­nie zá­mer­ne ig­no­ru­je roz­diel me­dzi zá­kon­ný­mi a ne­zá­kon­ný­mi in­for­má­cia­mi, kto­ré mô­že webo­vá strán­ka ob­sa­ho­vať a ro­bí nep­rís­tup­ným veľ­ké množ­stvo ob­sa­hu, kto­rý ne­bol iden­ti­fi­ko­va­ný ako ne­zá­kon­ný. Za­blo­ko­va­nie prís­tu­pu k ce­lej webo­vej strán­ke má prak­tic­ký do­pad, pre­to­že roz­ši­ru­je pô­sob­nosť blo­kač­né­ho prí­ka­zu ďa­le­ko za rá­mec pô­vod­ne cie­le­né­ho ne­zá­kon­né­ho ob­sa­hu,

– blo­ko­va­nie prís­tu­pu k le­gi­tím­ne­mu ob­sa­hu ne­mô­že byť nik­dy auto­ma­tic­kým dôs­led­kom iné­ho blo­kač­né­ho opat­re­nia, na kto­rom je za­lo­že­ný pô­vod­ný prí­kaz za­me­ra­ný na ne­zá­kon­ný ob­sah; aké­koľ­vek blo­kač­né opat­re­nie, kto­ré za­sa­hu­je do zá­kon­né­ho ob­sa­hu ale­bo webo­vých strá­nok ako ved­ľaj­ší pro­dukt opat­re­nia, kto­ré je za­me­ra­né na ne­zá­kon­ný ob­sah, pred­sta­vu­je svoj­voľ­ný zá­sah do práv pre­vádz­ko­va­te­ľov webo­vých strá­nok,

– vý­bor OSN pre ľud­ské prá­va zdô­raz­nil, že pos­ti­ho­va­nie on­li­ne spra­vo­daj­ských pros­tried­kov a webo­vých strá­nok blo­kač­ný­mi opat­re­nia­mi z dô­vo­du, že sú kri­tic­ké k vlá­de ale­bo po­li­tic­ké­mu sys­té­mu, ne­mož­no nik­dy po­va­žo­vať za ne­vyh­nut­né ob­me­dzenie slo­bo­dy pre­ja­vu,

– v da­nej ve­ci iš­lo o pred­bež­nú cen­zú­ru, kto­rá bo­la uva­le­ná na weby, pri­čom s pred­bež­nou cen­zú­rou sú spo­je­né ri­zi­ká a pre­to sa vy­ža­du­je práv­ny rá­mec, kto­rý za­ru­čí prís­nu kon­tro­lu nad roz­sa­hom zá­ka­zu ako aj účin­ný súd­ny pries­kum v sú­la­de s Do­ho­vo­rom,

– ESLP kon­šta­tu­je, že rus­ké prá­vo ne­vy­ža­do­va­lo žiad­nu for­mu účas­ti zo stra­ny pre­vádz­ko­va­te­ľov webov v ko­na­ní o ich blo­ká­cii. Ako žia­dosť ge­ne­rál­nej pro­ku­ra­tú­ry, tak aj prí­kaz Ros­kom­na­dzo­ru bo­li vy­da­né bez pred­chá­dza­jú­ce­ho ozná­me­nia stra­nám, kto­rých prá­va a zá­uj­my ním moh­li byť dot­knu­té. Prá­vo ne­vy­ža­do­va­lo, aby úra­dy po­sú­di­li do­pa­dy blo­kač­ných opat­re­ní pred ich vy­da­ním ale­bo aby od­ôvod­ni­li na­lie­ha­vosť ich okam­ži­té­ho vy­ko­na­nia bez to­ho, aby da­li zú­čas­tne­ným stra­nám mož­nosť od­strá­niť ne­zá­kon­ný ob­sah ale­bo po­žia­dať o súd­ny pries­kum. Blo­kač­né opat­re­nia ne­bo­li schvá­le­né sú­dom ani iným ne­zá­vis­lým súd­nym or­gá­nom, kto­rý by pos­ky­tol pries­tor, kde by moh­li byť zú­čas­tne­né stra­ny vy­po­ču­té,

– ESLP uzat­vo­ril, že po­kiaľ blo­kač­né opat­re­nia cie­li­li na ce­lé elek­tro­nic­ké mé­diá nad rá­mec ob­sa­hu, kto­rý bol pô­vod­ne iden­ti­fi­ko­va­ný ako proti­práv­ny, iš­lo o neo­dô­vod­ne­ný zá­sah pod­ľa člán­ku 10 ods. 2 Do­ho­vo­ru. Nes­le­do­val žiad­ny le­gi­tím­ny cieľ a ne­bol ne­vyh­nut­ný v de­mok­ra­tic­kej spo­loč­nos­ti.

Vzhľa­dom k uve­de­né­mu doš­lo v pre­jed­ná­va­nej ve­ci k po­ru­še­niu člán­ku 10 Do­ho­vo­ru.

zdroj: pravnelisty.sk, so súhlasom autora

Ak sa vám článok páči, zdieľajte ho na Facebooku a dajte o ňom vedieť svojim priateľom. Pridajte sa k nám aj na Telegrame https://t.me/nnnoviny. Ďakujeme.

Prečítajte si tiež

Najnovšie články