V stredu organizujete v Nitre verejnú protestnú aktivitu, ktorou chcete upozorniť na zhoršujúcu sa sociálno-ekonomickú situáciu obyvateľov Slovenska. Ako sa táto situácia zhoršuje, v čom to vidno najviac? Kde sa to najviac prejavuje?
Zhoršovanie socionálno-ekonomickej situácie sa prejavuje najmä stúpajúcou infláciou, následným zdražovaním cien pohonných hmôt, elektriny, plynu, potravín, bývania a základných služieb, a tiež v kontexte viacerých zmien pracovno-právnej legislatívy v neprospech zamestnancov a ich zástupcov.
Má súčasná vláda prosociálne cítenie pre svojich obyvateľov a najmä zamestnancov?
Práveže nemá a my sa nemôžeme na to len mlčky prizerať. Ak chceme budovať silnú občiansku spoločnosť, tak na tom musíme participovať aj my – ako odborári a zamestnanci. Nie kapitál má prednosť, ale človek musí mať prednosť a takto by sa k tomu mala vláda postaviť, lebo vládnutie je o tom, aby sa zlepšila kvalita života čo najväčšiemu počtu ľudí, nielen určitému percentu.
Aké je postavenie slovenského zamestnanca v porovnaní so zahraničím? U nás predsa fungujú firmy, ktoré majú zahraničných vlastníkov napr. automobilky a k nemu združená výroba. Majú naši zamestnanci rovnaké pracovné podmienky ako tí v zahraničí?
Často mi hovorili zamestnanci, ktorí sa boli pred spustením výroby na Slovensku zaúčať v materských firmách v zahraničí, že v porovnaní s našimi zamestnancami tam majú pomalšie tempo, lepší prístup zamestnávateľa k zamestnancom. V pracovných podmienkach napr. v automobilkách, keďže technológie sú moderné a výroba už zautomatizovaná sa postupne vyrovnávame západu, ale v mzdách ťaháme za kratší koniec. Vo firmách na Slovensku dosahujeme produktivitu viac ako 80% západných firiem (v automobilkách sa dokonca vyrovnávame), ale položme si otázku: máme aj 80% z miezd zamestnancov západných firiem ? Myslím, že odpoveď je jednoduchá a jednoznačná.
Je dôležité mať určenú minimálnu mzdu, prečo? Koľko percent zamestnancov v nitrianskom kraji pracuje za takúto mzdu?
Minimálna mzda a jej rast mala vplyv na rast príplatkov, dnes zmenou výpočtu MM, prichádzajú zamestnanci o dosť podstatnú časť svojich príjmov, nakoľko Slovensko patrí medzi krajiny s najväčším podielom nadčasovej a nočnej práce, tiež patrí medzi krajiny s najväčším podielom práce vo sviatok, sobotu a nedeľu. (viď príloha – príklad)
Priemerná mzda v Nitrianskom kraji bola v r.2020 v podnikoch nad 20 zamestnancov – 1 191 € v hrubom, 909 € v čistom.
50 % zamestnancov v Nitrianskom kraji zarábalo 1 004 € v hrubom, 774 € v čistom.
25 % zamestnancov v Nitrianskom kraji zarábalo 763 € v hrubom.
10 % zamestnancov v Nitrianskom kraji zarábalo 621 € v hrubom, čo sa približuje k minimálnej mzde od 1.1.2021
V súčasnosti sa veľa hovorí o zákaze vstupu na pracovisko v prípade neočkovania a nevlastnenia covid pasu. Čo na to odbory?
Pre nás je podstatné stanovisko Národného inšpektorátu práce, z ktorého vyplýva, že podľa súčasnej legislatívy nemá zamestnávateľ právo takéto informácie od zamestnanca požadovať. (viď príloha NIP)
Ján Stískal je člen predsedníctva OZ KOVO
pýtala sa Henrieta Ďurovová
Žiadny zamestnanec nemôže byť diskriminovaný na základe očkovania proti koronavírusu
- Problematika podpory očkovania proti ochoreniu COVID-19 a súvisiaca snaha zamestnávateľa o vytvorenie bezpečných a zdravých podmienok na pracovisku musí byť z hľadiska pracovného práva postavená na nediskriminačných princípoch, pripomína inšpektorát práce.
- Možnosti zamestnávateľov vyžadovať od zamestnancov informácie o zaočkovaní proti koronavírusu alebo o výsledkoch testovania sú limitované.
- Zaobchádzanie so zamestnancami v pracovnoprávnych vzťahoch musí byť v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania a žiaden zamestnanec nesmie byť diskriminovaný z dôvodu iného postavenia, ktorým je napr. očkovanie proti koronavírusu.
- Aktuálne nie je platný a účinný žiaden predpis – vyhláška Úradu verejného zdravotníctva, ktorá by zamestnávateľa nejakým spôsobom oprávňovala na uvedené konanie (posledná vyhláška upravujúca režim vstupu osôb do priestorov prevádzok a priestorov zamestnávateľa č. 200/2021 V. v. SR bola zrušená dňa 17. mája 2021 redakčným oznámením č. 209/2021 V. v. SR).
- Vyžadovanie informácií o očkovaní od zamestnancov a aj príp. nariaďovanie povinného testovania zamestnávateľom s požiadavkou na preukazovanie sa negatívnym výsledkom testu zo strany zamestnanca nemá oporu v žiadnom právnom predpise, ktorý by zamestnávateľa oprávňoval získavať a spracúvať údaje o očkovaní zamestnanca. Zamestnávateľ môže spracúvať iba také údaje, ktorých spracovanie mu bolo určené zákonom alebo iný právnym predpisom.
- Ustanovenia právnych predpisov aktuálne nedávajú zamestnávateľovi právo zisťovať údaje o zdravotnom stave jednotlivých zamestnancov, ani rozdielne zaobchádzať so zamestnancami na základe akýchkoľvek interne stanovených kritérií, ktoré nespočívajú v povahe činností vykonávaných v zamestnaní alebo okolnosťami, za ktorých sa tieto činnosti vykonávajú.
- Problematika podpory očkovania proti ochoreniu COVID-19 a súvisiaca snaha zamestnávateľa o vytvorenie bezpečných a zdravých podmienok na pracovisku musí byť z hľadiska pracovného práva postavená na nediskriminačných princípoch.
- Nariadiť obmedzenie alebo zamedzenie vstupu do určených priestorov zamestnávateľa pre skupinu nezaočkovaných zamestnancov, resp. pre skupinu očkovaných zamestnancov, na jednej strane predpokladá, že zamestnávateľ zisťuje a spracúva informácie o očkovaní, príp. o výsledkoch testovania na prítomnosť koronavírusu. Na strane druhej takýto prístup znamená, že zamestnávateľ segreguje zamestnancov – nerovnako zaobchádza so zamestnancami z dôvodu iného postavenia (zaočkovania/nezaočkovania proti koronavírusu), čo je vzhľadom na ustanovenie § 13 ods. 1 a 2 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (ďalej Zákonník práce) neprípustné.
- Ustanovenie § 30 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia v znení neskorších predpisov (ďalej zákon č. 355/2007 Z. z.) ukladá zamestnávateľovi povinnosti vo vzťahu k posúdeniu zdravotného rizika z expozície faktorom práce a pracovného prostredia a vo vzťahu k zabezpečeniu opatrení na zníženie expozície zamestnancov a obyvateľov fyzikálnym, chemickým, biologickým alebo iným faktorom práce a pracovného prostredia na najnižšiu dosiahnuteľnú úroveň, najmenej však na úroveň limitov ustanovených osobitnými predpismi. Povinnosť a zároveň aj možnosť posúdiť zdravotné riziko u zamestnanca má zamestnávateľ výslovne upravené iba vo vzťahu k expozícii faktorom práce a pracovného prostredia na pracovisku.
- Ochorenie COVID-19 a šírenie koronavírusu v zásade (okrem niektorých zdravotníckych povolaní) nie sú faktorom práce, ktorú zamestnanci vykonávajú a ani faktorom pracovného prostredia na pracovisku. Preto uvedeným ustanovením zákona č. 355/2007 Z. z. nie je možné odôvodniť konanie zamestnávateľa.
- Zároveň ani z ustanovení § 5 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších prepisov (ďalej zákon o BOZP), ktoré popisujú všeobecné zásady prevencie, nevyplýva zamestnávateľovi možnosť aplikovať do praxe povinné testovanie na ochorenie COVID-19.
- Medzi povinnosti zamestnávateľa ustanovené v § 6 zákona o BOZP patrí aj povinnosť podľa ods. 1 písm. o) zaraďovať zamestnancov na výkon práce so zreteľom na ich zdravotný stav, najmä na výsledok posúdenia ich zdravotnej spôsobilosti na prácu, schopnosti, na ich vek, kvalifikačné predpoklady a odbornú spôsobilosť podľa právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a nedovoliť, aby vykonávali práce, ktoré nezodpovedajú ich zdravotnému stavu, najmä výsledku posúdenia ich zdravotnej spôsobilosti na prácu, schopnostiam, na ktoré nemajú vek, kvalifikačné predpoklady a doklad o odbornej spôsobilosti podľa právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
- Zamestnávateľ nie je oprávnený žiadať a sankcionovať zamestnanca za nepredloženie výsledkov akéhokoľvek lekárskeho vyšetrenia. Tieto sú určené do rúk lekára. Zamestnávateľ je oprávnený vyžadovať od zamestnanca dokument o posúdení jeho zdravotného stavu vo vzťahu k práci a interpretáciu jeho výsledku lekárom v zmysle zdravotne spôsobilý alebo zdravotne nespôsobilý na výkon posudzovaných pracovných činností.
- V prípade, že sú na základe posúdenia zdravotného stavu lekárom zamestnanci uznaní za spôsobilých na výkon posudzovaných pracovných činností, zamestnávateľ s nimi musí v pracovnoprávnych vzťahoch zaobchádzať v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou pre oblasť pracovnoprávnych vzťahov osobitným zákonom o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon).
- V prípade, že by zamestnávateľ obmedzil alebo zakázal vstup do jeho priestorov pre niektorých zamestnancov – nezaočkovaných alebo zaočkovaných zamestnancov a v jeho dôsledku by tejto skupine zamestnancov neprideľoval prácu podľa pracovných zmlúv, išlo by o prekážku v práci na strane zamestnávateľa v zmysle § 142 ods. 3 Zákonníka práce. Za čas trvania takejto prekážky zamestnávať poskytne dotknutým zamestnancom náhradu mzdy v sume ich priemerných zárobkov.
- Vzhľadom na možné budúce zmeny právnych predpisov a vydávanie predpisov príslušnými orgánmi v súvislosti s vývojom situácie so šírením ochorenia COVID-19 nie je vylúčené, že sa ustanovia nové oprávnenia, resp. povinnosti pre zamestnávateľov vo vzťahu k problematike očkovania alebo testovania na prítomnosť koronavírusu u osôb vstupujúcich alebo nachádzajúcich sa na pracoviskách zamestnávateľov.
- Zdroj: Národný inšpektorát práce
