0.7 C
Nitra
utorok, 7 decembra, 2021

Ján STÍSKAL z OZ KOVO: Zamestnávateľ NESMIE pýtať vaše covidpasy, človek je viac ako kapitál

V stredu organizujete v Nitre verejnú protestnú aktivitu, ktorou chcete upozorniť na zhoršujúcu sa sociálno-ekonomickú situáciu obyvateľov Slovenska. Ako sa táto situácia zhoršuje, v čom to vidno najviac? Kde sa to najviac prejavuje?

Zhoršovanie socionálno-ekonomickej situácie sa prejavuje najmä stúpajúcou infláciou, následným zdražovaním cien pohonných hmôt, elektriny, plynu, potravín, bývania a základných služieb, a tiež v kontexte viacerých zmien pracovno-právnej legislatívy v neprospech zamestnancov a ich zástupcov.

Ján STÍSKAL z OZ KOVO: Zamestnávateľ NESMIE pýtať vaše covidpasy, človek je viac ako kapitál
Ján Stískal, OZ KOVO

Má súčasná vláda prosociálne cítenie pre svojich obyvateľov a najmä zamestnancov?


Práveže nemá a my sa nemôžeme na to len mlčky prizerať. Ak chceme budovať silnú občiansku spoločnosť, tak na tom musíme participovať aj my – ako odborári a zamestnanci. Nie kapitál má prednosť, ale človek musí mať prednosť a takto by sa k tomu mala vláda postaviť, lebo vládnutie je o tom, aby sa zlepšila kvalita života čo najväčšiemu počtu ľudí, nielen určitému percentu.

Aké je postavenie slovenského zamestnanca v porovnaní so zahraničím? U nás predsa fungujú firmy, ktoré majú zahraničných vlastníkov napr. automobilky a k nemu združená výroba. Majú naši zamestnanci rovnaké pracovné podmienky ako tí v zahraničí?

Často mi hovorili zamestnanci, ktorí sa boli pred spustením výroby na Slovensku zaúčať v materských firmách v zahraničí, že v porovnaní s našimi zamestnancami tam majú pomalšie tempo, lepší prístup zamestnávateľa k zamestnancom. V pracovných podmienkach napr. v automobilkách, keďže technológie sú moderné a výroba už zautomatizovaná sa postupne vyrovnávame západu, ale v mzdách ťaháme za kratší koniec. Vo firmách na Slovensku dosahujeme produktivitu viac ako 80% západných firiem (v automobilkách sa dokonca vyrovnávame), ale položme si otázku: máme aj 80% z miezd zamestnancov západných firiem ? Myslím, že odpoveď je jednoduchá a jednoznačná.

Je dôležité mať určenú minimálnu mzdu, prečo? Koľko percent zamestnancov v nitrianskom kraji pracuje za takúto mzdu?


Minimálna mzda a jej rast mala vplyv na rast príplatkov, dnes zmenou výpočtu MM, prichádzajú zamestnanci o dosť podstatnú časť svojich príjmov, nakoľko Slovensko patrí medzi krajiny s najväčším podielom nadčasovej a nočnej práce, tiež patrí medzi krajiny s najväčším podielom práce vo sviatok, sobotu a nedeľu. (viď príloha – príklad)

Ján STÍSKAL z OZ KOVO: Zamestnávateľ NESMIE pýtať vaše covidpasy, človek je viac ako kapitál

Priemerná mzda v Nitrianskom kraji bola v r.2020 v podnikoch nad 20 zamestnancov – 1 191 € v hrubom, 909 € v čistom.

50 % zamestnancov v Nitrianskom kraji zarábalo 1 004 € v hrubom, 774 € v čistom.

25 % zamestnancov v Nitrianskom kraji zarábalo 763 € v hrubom.

10 % zamestnancov v Nitrianskom kraji zarábalo 621 € v hrubom, čo sa približuje k minimálnej mzde od 1.1.2021

V súčasnosti sa veľa hovorí o zákaze vstupu na pracovisko v prípade neočkovania a nevlastnenia covid pasu. Čo na to odbory?

Pre nás je podstatné stanovisko Národného inšpektorátu práce, z ktorého vyplýva, že podľa súčasnej legislatívy nemá zamestnávateľ právo takéto informácie od zamestnanca požadovať. (viď príloha NIP)

Ján Stískal je člen predsedníctva OZ KOVO

pýtala sa Henrieta Ďurovová

Ján STÍSKAL z OZ KOVO: Zamestnávateľ NESMIE pýtať vaše covidpasy, človek je viac ako kapitál

Žiadny zamestnanec nemôže byť diskriminovaný na základe očkovania proti koronavírusu

  • Problematika podpory očkovania proti ochoreniu COVID-19 a súvisiaca snaha zamestnávateľa o vytvorenie bezpečných a zdravých podmienok na pracovisku musí byť z hľadiska pracovného práva postavená na nediskriminačných princípoch, pripomína inšpektorát práce.
  • Možnosti zamestnávateľov vyžadovať od zamestnancov informácie o zaočkovaní proti koronavírusu alebo o výsledkoch testovania sú limitované.
  • Zaobchádzanie so zamestnancami v pracovnoprávnych vzťahoch musí byť v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania a žiaden zamestnanec nesmie byť diskriminovaný z dôvodu iného postavenia, ktorým je napr. očkovanie proti koronavírusu.
  • Aktuálne nie je platný a účinný žiaden predpis – vyhláška Úradu verejného zdravotníctva, ktorá by zamestnávateľa nejakým spôsobom oprávňovala na uvedené konanie (posledná vyhláška upravujúca režim vstupu osôb do priestorov prevádzok a priestorov zamestnávateľa č. 200/2021 V. v. SR bola zrušená dňa 17. mája 2021 redakčným oznámením č. 209/2021 V. v. SR).
  • Vyžadovanie informácií o očkovaní od zamestnancov a aj príp. nariaďovanie povinného testovania zamestnávateľom s požiadavkou na preukazovanie sa negatívnym výsledkom testu zo strany zamestnanca nemá oporu v žiadnom právnom predpise, ktorý by zamestnávateľa oprávňoval získavať a spracúvať údaje o očkovaní zamestnanca. Zamestnávateľ môže spracúvať iba také údaje, ktorých spracovanie mu bolo určené zákonom alebo iný právnym predpisom.
  • Ustanovenia právnych predpisov aktuálne nedávajú zamestnávateľovi právo zisťovať údaje o zdravotnom stave jednotlivých zamestnancov, ani rozdielne zaobchádzať so zamestnancami na základe akýchkoľvek interne stanovených kritérií, ktoré nespočívajú v povahe činností vykonávaných v zamestnaní alebo okolnosťami, za ktorých sa tieto činnosti vykonávajú.
  • Problematika podpory očkovania proti ochoreniu COVID-19 a súvisiaca snaha zamestnávateľa o vytvorenie bezpečných a zdravých podmienok na pracovisku musí byť z hľadiska pracovného práva postavená na nediskriminačných princípoch.
  • Nariadiť obmedzenie alebo zamedzenie vstupu do určených priestorov zamestnávateľa pre skupinu nezaočkovaných zamestnancov, resp. pre skupinu očkovaných zamestnancov, na jednej strane predpokladá, že zamestnávateľ zisťuje a spracúva informácie o očkovaní, príp. o výsledkoch testovania na prítomnosť koronavírusu. Na strane druhej takýto prístup znamená, že zamestnávateľ segreguje zamestnancov – nerovnako zaobchádza so zamestnancami z dôvodu iného postavenia (zaočkovania/nezaočkovania proti koronavírusu), čo je vzhľadom na ustanovenie § 13 ods. 1 a 2 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (ďalej Zákonník práce) neprípustné.
  • Ustanovenie § 30 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia v znení neskorších predpisov (ďalej zákon č. 355/2007 Z. z.) ukladá zamestnávateľovi povinnosti vo vzťahu k posúdeniu zdravotného rizika z expozície faktorom práce a pracovného prostredia a vo vzťahu k zabezpečeniu opatrení na zníženie expozície zamestnancov a obyvateľov fyzikálnym, chemickým, biologickým alebo iným faktorom práce a pracovného prostredia na najnižšiu dosiahnuteľnú úroveň, najmenej však na úroveň limitov ustanovených osobitnými predpismi. Povinnosť a zároveň aj možnosť posúdiť zdravotné riziko u zamestnanca má zamestnávateľ výslovne upravené iba vo vzťahu k expozícii faktorom práce a pracovného prostredia na pracovisku.
  • Ochorenie COVID-19 a šírenie koronavírusu v zásade (okrem niektorých zdravotníckych povolaní) nie sú faktorom práce, ktorú zamestnanci vykonávajú a ani faktorom pracovného prostredia na pracovisku. Preto uvedeným ustanovením zákona č. 355/2007 Z. z. nie je možné odôvodniť konanie zamestnávateľa.
  • Zároveň ani z ustanovení § 5 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších prepisov (ďalej zákon o BOZP),  ktoré popisujú všeobecné zásady prevencie, nevyplýva zamestnávateľovi možnosť aplikovať do praxe povinné testovanie na ochorenie COVID-19.
  • Medzi povinnosti zamestnávateľa ustanovené v § 6 zákona o BOZP patrí aj povinnosť podľa ods. 1 písm. o) zaraďovať zamestnancov na výkon práce so zreteľom na ich zdravotný stav, najmä na výsledok posúdenia ich zdravotnej spôsobilosti na prácu, schopnosti, na ich vek, kvalifikačné predpoklady a odbornú spôsobilosť podľa právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a nedovoliť, aby vykonávali práce, ktoré nezodpovedajú ich zdravotnému stavu, najmä výsledku posúdenia ich zdravotnej spôsobilosti na prácu, schopnostiam, na ktoré nemajú vek, kvalifikačné predpoklady a doklad o odbornej spôsobilosti podľa právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
  • Zamestnávateľ nie je oprávnený žiadať a sankcionovať zamestnanca za nepredloženie výsledkov akéhokoľvek lekárskeho vyšetrenia. Tieto sú určené do rúk lekára. Zamestnávateľ je oprávnený vyžadovať od zamestnanca dokument o posúdení jeho zdravotného stavu vo vzťahu k práci a interpretáciu jeho výsledku lekárom v zmysle zdravotne spôsobilý alebo zdravotne nespôsobilý na výkon posudzovaných pracovných činností.
  • V prípade, že sú na základe posúdenia zdravotného stavu lekárom zamestnanci uznaní za spôsobilých na výkon posudzovaných pracovných činností, zamestnávateľ s nimi musí v pracovnoprávnych vzťahoch zaobchádzať v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou pre oblasť pracovnoprávnych vzťahov osobitným zákonom o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon).
  • V prípade, že by zamestnávateľ obmedzil alebo zakázal vstup do jeho priestorov pre niektorých zamestnancov – nezaočkovaných  alebo zaočkovaných zamestnancov a v jeho dôsledku by tejto skupine zamestnancov neprideľoval prácu podľa pracovných zmlúv, išlo by o prekážku v práci na strane zamestnávateľa v zmysle § 142 ods. 3 Zákonníka práce. Za čas trvania takejto prekážky zamestnávať poskytne dotknutým zamestnancom náhradu mzdy v sume ich priemerných zárobkov.
  • Vzhľadom na možné budúce zmeny právnych predpisov a vydávanie predpisov príslušnými orgánmi v súvislosti s vývojom situácie so šírením ochorenia COVID-19 nie je vylúčené, že sa ustanovia nové oprávnenia, resp. povinnosti pre zamestnávateľov vo vzťahu k problematike očkovania alebo testovania na prítomnosť koronavírusu u osôb vstupujúcich alebo nachádzajúcich sa na pracoviskách zamestnávateľov.
  • Zdroj: Národný inšpektorát práce

Prečítajte si tiež

Najnovšie články