Od výmenného obchodu po digitálnu menu. Asi takto nejak sa vyvíjali postupom tisícročí obchodné vzťahy medzi ľuďmi. Zdá sa teda, že o nejaký krátky čas už peňaženky ani potrebovať nebudeme.
Vo viacerých štátoch si hľadajú cestu medzi ľudí, podnikateľov či rozličné inštitúcie digitálne meny. Slovensko sa, ako takmer vo všetkom, pri tomto takmer vôbec nespomína. Slovensko je totiž v mnohom ako spiaca Šípková Ruženka, ktorá čaká na prebudenie svojím princom. Digitálnym menám sa venuje aj portál finreport.sk, podľa ktorého sa digitálne meny vyvíjajú nielen na národnej, ale i na nadnárodnej úrovni, pričom postup prác na príprave digitálnych mien centrálnych bánk (Central Bank Digital Currency – CBDC) v rôznych krajinách je na rôznej úrovni.
Vo Švédsku sa vyvíja digitálna e-krona
Lídrami v celosvetovom meradle sú okrem niektorých ázijských krajín a tiež Európskej centrálnej banky najmä škandinávske štáty, predovšetkým Švédsko a Nórsko. A bolo to práve Švédsko, ktoré zaznamenalo najrýchlejší progres v prácach na digitálnej menej vlastnej centrálnej banky (CBDC). Miestna centrálna banka Riksbank sa touto problematikou začala zaoberať už v roku 2017. V roku 2020 spustila prvú fázu projektu e-krona a na sklonku roku 2022 ukončila ďalšiu fázu. Riksbank navyše plánuje v roku 2023 preskúmať účinky elektronickej koruny na švédsku ekonomiku. Chce otestovať technické riešenie e-krony so zameraním na offline platby a udržateľnosť. Dôležité podľa nej bude tiež preverenie potreby novej legislatívy v súvislosti s novou menou, pričom sa zameria najmä na koncových používateľov a obchodníkov. Vo finálnej fáze sa potom bude venovať otázkam samotného emitovania novej e-krony.
Druhou severskou krajinou, ktorá aktívne pracuje na vlastnej digitálnej mene, je Nórsko. Miestna centrálna banka Norges Bank v roku 2021 oznámila svoje plány na testovanie technických možností prípravy a uplatnenia CBDC v priebehu niekoľkých nasledujúcich rokov. V septembri 2022 začala spolupracovať s Bankou pre medzinárodné zúčtovanie s cieľom preskúmať, ako možno digitálnu menu použiť na medzinárodné maloobchodné platby a platby prevodom. Okrem toho sprístupnila zdrojový kód pre svoj CBDC sandbox a potvrdila, že prototypová infraštruktúra pre projekt je založená na ethereu. Nad zavedením digitálnej meny však uvažovali či uvažujú aj ďalšie severské krajiny – Island a Dánsko, pričom Fínsko sa zaradilo medzi čakateľov na digitálne euro.
Dánsko sa po skúškach zatiaľ stiahlo
Islandská centrálna banka už v roku 2018 začala pracovať na analýze výhod a nevýhod CBDC v tamojších podmienkach. Dokument skúmal účely použitia CBDC, vplyv digitálnej meny na menovú politiku a tiež potreby vypracovania regulačného rámca. Napriek skorému štartu krajina dosiaľ nezverejnila žiadne oznámenie o prípadnom pokroku v tejto oblasti. Dánska centrálna banka už v rokoch 2016 a 2017 vykonala prieskum, po ktorom zistila, že digitálne meny by predstavovali významné právne, finančné a administratívne výzvy bez jasných výhod pre dánsku spoločnosť. V júni 2022 publikovala dokument, ktorý analyzoval nové typy digitálnych peňazí vrátane CBDC. Sentiment však zostal nezmenený. Dánsko je teda zatiaľ jediné zo severských krajín, ktoré je voči digitálnym menám centrálnych bánk skeptické.
Medzi čakateľov na digitálne euro sa však zaradilo aj Fínsko, ktoré je jediný štát nachádzajúci sa na severe Európy, kde je oficiálnou menou euro. Má teda tú výhodu, že sa môže spoľahnúť na úsilie Európskej centrálnej banky (ECB), ktorá zastrešuje všetky členské krajiny eurozóny, a na príprave jednotnej digitálnej európskej meny pracuje už niekoľko rokov. ECB začala na digitálnom eure oficiálne pracovať v roku 2021 a v októbri 2023 má oznámiť, či spustí „realizačnú fázu“ zameranú na vývoj a testovanie vhodných technických riešení a obchodných opatrení potrebných na poskytovanie digitálneho eura. Najnovšie ECB oznámila možný vývoj základnej aplikácie Digital Euro, ktorá súvisí s vývojom používateľských digitálnych peňaženiek.
NEUVERITEĽNÉ: Prezident influencer s laserovými očami oznámil oficiálne platidlo – bitcoin
Senegal a Ekvádor sa možnosti zriekli
V tejto súvislosti si ECB na sklonku minulého roka spomedzi bánk a fintech spoločností vybrala päť pomocníkov, ktorí jej majú pomôcť posunúť projekt digitálneho eura do ďalšej fázy. Španielska CaixaBank sa zameriava na výrobu prototypu pre P2P online platby, francúzska Worldline urobí to isté v oblasti offline platieb, talianska banka Nexi pracuje na platbách v oblasti obchodu, a ďalšie úlohy dostali aj americký Amazon a patentová inštitúcia EPI. Paralelne s vývojom finančnej technológie, ktorú má na starosti ECB, postupuje aj Európska komisia, ktorá pracuje na legislatívnej úprave týkajúcej sa digitálneho eura a úplného pokrytia okamžitých platieb v rámci celej Európskej únie. Nová a jednotná právna úprava by mala svetlo sveta uzrieť na začiatku roku 2023. Návrh zákona bude slúžiť ako právny základ pre pokračujúcu technickú prácu Európskej centrálnej banky na vytvorení digitálnej meny, presnejšie digitálneho eura.
Pokiaľ ide o okamžité platby, navrhované legislatívne zmeny majú riešiť roztrieštený trh s cezhraničnými platbami v reálnom čase a poskytnúť podnet na iniciatívy otvoreného bankovníctva v celej Európskej únii. Vlastné digitálne meny vyvíjajú však aj ďalšie desiatky krajín z celého sveta. Čína napríklad dostala svoj digitálny jüan do fázy, že ho mohla otestovať počas nedávnych zimných olympijských hier v Pekingu. Naopak, USA svoj projekt vyvíjajú pomalšie ako iné krajiny. Bránia im v tom prílišné obavy z možných komplikácií a možného zneužitia tretími stranami. Digitálne meny centrálnych bánk nie sú doménou len európskych a ázijských krajín. Venujú sa im totiž aj štáty z amerického kontinentu a veľmi aktívne sú tiež niektoré africké krajiny. Na celom svete sú len dva štáty, ktoré sa oficiálne zriekli možnosti rozvíjať tento projekt. Sú to africký Senegal a juhoamerický Ekvádor.
Saska: Nenechajme si zobrať našu slobodu používať hotovosť!
Na Slovensku pripravila Výzvu za prijatie zmeny ústavy, ktorá nám dá istotu zachovania práva na hotovosť, strana SaS. „V Európskej únii sa aktuálne vedie diskusia o digitalizácii peňazí a zavedení digitálneho Eura. Tieto úvahy vzbudzujú nevôľu mnohých obyvateľov nielen na Slovensku, ale aj Švajčiarsku a v Rakúsku, kde sa pripravujú referendá na tému práva na hotovosť garantovaného ústavou. SASKA je hlavným bojovníkom za slobodu a preto pripravila pozmeňujúci návrh ústavného zákona, ktorý ukladá bankám povinnosť vykonávať hotovostné operácie. Takouto zmenou ochránime občanov pred zápornými úrokmi na účtoch, ochránime právo na súkromie a tiež zachováme funkciu hotovosti ako uchovávateľa hodnoty,“ píše sa vo zverejnenej výzve.
Tak teda, ako? Dostane digitálne euro zelenú, alebo nám zostane právo na hotovosť v podobe ústavného zákona?
Dodo Púchovský, finreport.sk, freepik
