8.7 C
Nitra
nedeľa, 4 decembra, 2022

Budúcnosť nám nezabezpečia politické strany, ale návrat ku skutočným koreňom a tradíciám

V roku 2009 založil občianske združenie Slavica, ktoré má na svojom konte množstvo projektov. Stále je otvorený čeliť novým výzvam, ktoré život prinesie alebo si ich sám dobrovoľne postaví do cesty. Miloš Zverina sa už dávno nadchol pre slovanský svet a pôvodnú kultúru Slovanov. Preto počas pandémie nezaháľal ani chvíľu a využil čas tvorivo. Postavil Pribinovu dvoranu v blízkosti Nitry, kam presťahoval svoju bohatú knižnicu a tento víkend sa v nej konalo popoludnie pre priateľov a nadšencov aktivít o.z. Slavica, kde si mohli naživo vypočuť piesne speváka Jána Svetlana Majerčíka.

Má veľa sympatizantov, zároveň aj silných odporcov. Miloš Zverina.

Pribinovej dvorane si dal názov podľa krásnej busty Pribinu, ktorú si dostal do daru. Čo všetko si si o Pribinovi naštudoval a zistil? Čo o ňom vieš?

Informácie o Pribinovi (Privinovi) sú všeobecne známe a dostupné. Z môjho pohľadu je dôležité o ňom vedieť že bol naším Veľkým kniežaťom a uctieval Starú vieru a pôvodnú kultúru našich predkov. Niektoré kruhy sa snažia robiť z neho kresťana na základe toho, že jestvujú také názory, predpokladá sa to a je to pravdepodobné. Ide väčšinou o neslovanské historické školy slúžiace cudzím záujmom.

Budúcnosť nám nezabezpečia politické strany, ale návrat ku skutočným koreňom a tradíciám
Miloš Zverina
Dozvedela som sa, že má byť odhalený aj svetovo prvý pamätník obetiam genocídy Slovanov. Kto bude jeho autorom?

Áno, chystáme túto udalosť na 22. 6. 2021, kedy je Deň smútku a pamäti na genocídu Slovanov. Tento pamätný deň sme na základe nášho návrhu (Slavica o. z.) prijali na podujatí Slovanská Praha 2017. Odvtedy si pravidelne 22. 6. pripomíname genocídu Slovanov po celom slovanskom svete. Autorom pamätníku je sochár N. Kelecsényi a bude odhalený na Slovanskom Dvore Slavica v Alekšinciach pri Nitre.

Nedávno si sa zúčastnil Cesty víťazstiev a navštívil si Rusko. Nebolo to prvýkrát, čo si cestoval autom až do Moskvy a sprevádzal Nočných vlkov. Prečo je táto skupina ľudí tak kontroverzne vnímaná?

M: Cesty víťazstva alebo Дороги победы sa uskutočňujú každoročne v mesiacoch apríl a máj. Doterajšie ročníky prebiehali tým spôsobom, že štart podujatia bol na Červenom námestí v Moskve a cieľ 9. mája v Berlíne. V tomto roku toto podujatie malo podtitul „Cesta domov“ a symbolizovala návrat vojakov Červenej armády domov na rodnú hruď zeme. Čiže jazdilo sa v jednotlivých európskych štátoch a cesta končila 9. mája na Červenom námestí v Moskve, kde sme sa zúčastnili tradičnej vojenskej prehliadky na Deň víťazstva. O kontroverzné vnímanie tejto skupiny v európskych štátoch sa postarali predovšetkým médiá tzv. hlavného prúdu a zapredaní politici, ktorí si z tejto udalosti vytĺkajú politický kapitál.

Budúcnosť nám nezabezpečia politické strany, ale návrat ku skutočným koreňom a tradíciám
Bol si osobným priateľom spisovateľa Sergeja Chelemendika. Držíš sa jeho rady, aby mal každý človek svoju vlastnú „barličku“, ktorá mu pomôže prežiť v ťažkých časoch. Skús to bližšie vysvetliť.

Áno, so Sergejom sme boli priatelia a pracovali sme spolu na projekte Dobrá sila. Sergej zastával názor, a ja sa s ním plne stotožňujem, že ľudia by si mali vytvárať svoj vlastný zdroj prežitia. Takýmto zdrojom prežitia by mala byť nejaká výnimočná zručnosť človeka, remeslo alebo malá živnosť. Veď nenadarmo sa nehovorí že remeslo má zlaté dno. Alebo možnosť si niečo dopestovať alebo vychovať. Ide o to, že keď príde ku krízovej situácii, čo sa už aj stáva, a tento systém sa zrúti tak ľudia budú mať aspoň niečo v rukách čo im pomôže prežiť, budú mať čo ponúknuť komunite na výmenu. Je dôležité aby sa ľudia pripravovali na takúto situáciu čím skôr, aby mysleli na zadné vrátka alebo kolieska.

Budúcnosť nám nezabezpečia politické strany, ale návrat ku skutočným koreňom a tradíciám
Moskovské metro
Vydal si už veľa knižných titulov. Určite sa ku každej knihe viaže mnoho príbehov a spomienok. Počas pandémie mnohí zostali doma. Myslíš, že Slováci čítajú viac?

Slováci čítajú rovnako ako predtým, nezaznamenal som zvýšený záujem o knihy.

Čo myslíš, ako sa budú učiť o tejto dobe, ktorú teraz žijeme, deti v školách o takých 20-30 rokov?

Myslím si, že my dospelí sa budeme veľmi hanbiť za to, čo sme dopustili. Deti sa budú učiť o tejto dobe ako o dobe smutných časov. Dúfam, že sa nám podarí návrat do nášho bezpečného prístavu do Sveta Slovanov.

Mnohé knihy, ktoré si vydal, hovoria o tom, že dejiny našich predkov sú značne skreslené. Ktorý autor ťa najviac ovplyvnil?

o súčasných autorov to boli hlavne knihy Viktora Timuru. A z tých minulých sú to hlavne diela: Slovanstvo a svet budúcnosti, Kráľovstvo Slovanov, Generácia Všeslávie, Slovania, Západní Slovania a BYSTVOR.

Budúcnosť nám nezabezpečia politické strany, ale návrat ku skutočným koreňom a tradíciám
Plánuješ pokračovať v projektoch Slavice, ak sa ako krajina vrátime do tzv. normálu? Čo rozumieš pod pojmom normál?

Projekty slovanského spolku Slavica som nikdy neprerušil. Nie som si celkom istý, či môžeme hovoriť o normálnom Slovensku aj pred touto pseudopandémiou.

V minulosti si bol aktívny aj na poli politiky a máš v tomto smere veľa skúseností. Išiel by si do toho znova?

Nešiel by som do politickej strany, lebo som nikdy v mojom živote ani v žiadnej nebol. Treba rozlišovať medzi politikou a straníckosťou. Budúcnosť nám nezabezpečia politické strany, ale zabezpečí nám ju návrat ku skutočným koreňom a tradíciám.

Tvoj vzťah k Nitre je veľmi vrúcny. Čo máš na nej najradšej a čo by si rád zmenil k lepšiemu?

Na Nitre mám najradšej jej dávnu minulosť a prechádzky v historickom centre mesta a v parku na Sihoti. Samozrejme sú to aj spomienky na celoslovenské dožinkové slávnosti a poľnohospodárske výstavy. Doprial by som mestu Nitra normálne vedenie so zdravým rozumom.

Budúcnosť nám nezabezpečia politické strany, ale návrat ku skutočným koreňom a tradíciám
Čo podľa teba dala Slovákom pandémia? Aký prínos si si všimol?

Dúfam, že im otvorila oči, srdce a dušu.

Hneď po návrate z Ruska si sa musel vrhnúť do učenia. O pár dní ťa čakali štátnice a obhajoba. Nevnímali ťa pedagógovia viac ako kolegu, než študenta?

To je pravda. V mojej práci som sa venoval Ruskému národnému štýlu vo výtvarnom zobrazení diel A. S. Puškina, čo bolo pre mňa veľmi zaujímavé, nakoľko sme nedávno vydali dvojjazyčnú rusko-slovenskú knihu Rozprávok od Puškina. Pedagógovia pristupovali ku mne ako ku každému inému študentovi.

Na záver by som chcel ešte dodať, že naším cieľom nemá byť patriť na západ alebo východ, naším cieľom má byť patriť do Sveta Slovanov, ktorí je medzi západom a východom!

Pripravila Brigita Tarinová

foto: arch.

Ak sa vám článok páči, zdieľajte ho na Facebooku a dajte o ňom vedieť svojim priateľom. Pridajte sa k nám aj na Telegrame https://t.me/nnnoviny. Ďakujeme.

Prečítajte si tiež

Najnovšie články