Štátny rozpočet okrem navýšenia základných platov zamestnancov škôl neobsahuje žiadne financie na rozvoj školstva. Nepočíta s prostriedkami na nové učebnice, renováciu a vybavenie škôl, energie či asistentov. Podpredseda strany SaS Branislav Gröhling hovorí, že vláda Eduarda Hegera ani po odchode SaS nedokázala prekročiť svoj tieň a podporiť kľúčové rezorty ako školstvo.
Rozpočet školstva na rok 2023 nepočíta so žiadnymi inováciami ani s rozvojom školstva. Myslí si to exminister školstva a podpredseda SaS Branislav Gröhling. Označil štyri kľúčové oblasti, ktoré by mal rozpočet školstva podporiť. Medzi nimi sú financie na nové učebnice, vybavenie škôl, energie či navýšenie počtu asistentov.
„Každý rodič dobre pozná platenie za učebnice a vie, že žiaci potrebujú moderné a aktuálne učebnice. Okrem financií na učebnice by rozpočet školstva potreboval financie na vybavenie škôl, rezervu na vyššie ceny energií a financie na viac asistentov. Nič z tohto v rozpočte nie je,“ uvádza Branislav Gröhling.
Upozorňuje tiež, že je nutné zvýšiť príspevok na žiaka – takzvaný normatív, z ktorého by si školy mali zafinancovať nové vybavenie a renováciu priestorov. Ako jeden z veľkých nedostatkov rozpočtu označuje aj to, že financie na asistentov učiteľa neboli navýšené.
Školy, rodičia a hlavne žiaci podľa Gröhlinga nutne potrebujú personálnu podporu v podobe asistentov. „Dlhodobo sme o tieto zdroje žiadali a mrzí ma, že ani po odchode SaS a nominovaní ministra školstva stranou OĽANO nevie vláda prekročiť svoj tieň a uvedomiť si, aké sú priority štátu. Tými by mali byť školstvo a zdravotníctvo,“ uzavrel exminister školstva Branislav Gröhling.
(ts)
