Slovenská autobusová doprava zaznamenala za tridsať rokov od vzniku samostatnej SR v roku 1993 obrovské zmeny. Prezident Zväzu autobusovej dopravy (ZAD) Peter Sádovský hovorí, že autobusové podniky známe pod skratkou SAD, ktoré boli na začiatku finančne aj vybavením v zúfalom stave, sa po sprivatizovaní pod manažmentom súkromných majiteľov začali rozvíjať.
„Za tie dlhé roky sme sa však stále nedopracovali k spoľahlivým stratégiám, predpovediam a plánom, na základe ktorých by sa verejná osobná doprava mohla rozvíjať systematicky, plánovite a najmä záväzne,“ uviedol pre agentúru SITA Sádovský. Podľa neho autobusovej doprave neprospievajú časté zmeny prostredia, pretože doprava je odvetvie, ktoré sa musí plánovať na dvadsať a viac rokov dopredu.
„Pritom sme ale pracovali v nestabilnom legislatívnom prostredí, avšak ľudí voziť do práce a do školy bolo treba, tak sme častokrát robili, čo sme vládali, tak trochu na kolene. To, že sme takéto situácie ustáli, je veľkým úspechom slovenskej autobusovej dopravy,“ tvrdí Sádovský. Pripomenul, že podniky SAD schytali viac rôznych negatívnych nálepiek, namiesto pochvaly za spoľahlivé vozenie 250 miliónov ľudí ročne, a to po dlhé roky.
„Legislatíva, kompetencie samospráv, a finančné zabezpečenie dopravy sa vyvíjali a menili, my sme si však svoju prácu vykonávali poctivo, rovnako, rok čo rok. Priniesli sme nové autobusy, nové stanice, moderné predajné systémy,“ dodal prezident ZAD s tým, že je toho ešte pred nimi viac než dosť.
Ešte pred zánikom Česko-Slovenska boli tri krajské národné podniky Československej štátnej automobilovej dopravy (ČSAD) na území SR v roku 1989 transformované na štátne podniky ČSAD so sídlom v Bratislave, Banskej Bystrici a Košiciach. O rok k ním pribudol podnik so sídlom v Dolnom Kubíne. Prví súkromní autobusoví dopravcovia sa objavili v roku 1990. Až po vzniku samostatného Slovenska začiatkom roku 1993 na základe dovtedajších subjektov začali postupne vznikať podniky Slovenskej autobusovej dopravy (SAD), pričom nákladná doprava bola od nich oddelená do samostatných podnikov. Neskôr boli autobusoví dopravcovia zlúčení do sedemnástich podnikov a tie boli následne sprivatizované v rokoch 2001 a 2002. Štát si v nich najprv ponechal menšinové podiely, v súčasnosti ich už postupne odpredáva väčšinovým vlastníkom autobusových spoločností. Viaceré majú v názve naďalej uvedené Slovenská autobusová doprava, resp. skratku SAD.
